Nuž ruku na srdce, Slovensko a Slováci, bolo by nás naozaj málo takých, čo by pochybnosti o korektnosti takýchto rozhodnutí odmietli šmahom ruky, ako sa hovorí, či skôr naopak, uvážlivo by sa o veci diskutovalo a som si viac ako istý, že by to ako návrh bolo napokon schválené. Vysťahovať Rómov voľakde tam, kde by zákony určili, že je to ich neodškriepiteľná domovina je dávnym a nevysloveným snom celej Európy, mať v zálohe pripravenú databázu mien a adries chronických porušovateľov zákonov príslušníkov tohto etnika, čo má tendenciu žiť v spoločenstvách geograficky i príbuzensky sformovaných celkom prirodzene a odnepamäti je snom kriminalistov a ochrana detí je v každej humánnej spoločnosti sveta prirodzeným spôsobom spoločenskej povinnosti každého štátu a jeho zákonov.
V tom sa celkom iste zhodneme, žiaľ, u nás na Slovensku to je v praxi naozaj v celkom inej podobe. Prax a teória sa vo veci riešenia rómskej otázky absolútne na seba nepodobajú, tento systém správy vecí verejných je náchylný rómsku problematiku obchádzať, jej riešenie systematickým a spravodlivým spôsobom iba predstierať, verejne klamať a celkom programovo všetky potrebné riešenia ignorovať, takže výsledok je viac ako jasný – tejto krajine sa život Rómov humanizovať naozaj nedarí!
Teraz sme napríklad objavili, prepáčte mi zdôraznenie takejto mimoriadnosti aj vo vizuáli textu – že štatistiky o Rómoch sú na území Slovenska nedostatočné, neúplné a celkom zámerne minimalizované, lebo uznajte, kým doteraz sme ako väčšinový národ verili a priznávali, že takýchto spoluobčanov máme iba okolo 330 tisíc, ba podľa výsledkov sčítania ľudu to malo byť iba okolo 100 tisíc Rómov, výskum na objednávku akurát teraz priniesol zistenie prekvapujúco iné – výskumníci identifikovali 402 840 Rómov! A to, čo etnológovia z Prešovskej univerzity objavili, spočítali a do atlasu rómskych komunít na Slovensku zakreslili, bola objednávka Rozvojového programu OSN na Slovensku, aby sa adresne vedelo, kam je treba smerovať pomoc v podobe 300 miliónov eur z Bruselu! To viete, v tej istej chvíli už to dostalo aj nálepku projektu ministerstva práce a rodiny i sociálnych vecí, nezaváhal ani Kaliňák na vnútre, so svojim splnomocnencom pre otázky rómskeho etnika Pollákom a atlas by sa mal stať základným predpokladom na prípravu projektov pre obce, ktorým bude finančná pomoc pridelená.
Ten nárast počtu obyvateľov s príslušnosťou k rómskemu etniku je prekvapujúci, všetci na Slovensku však vedia, že nič nie je spôsobené voľajako zázračnou natalitou, ale celkom jednoznačne iba fatálnou nedôslednosťou štatistiky, klamaním samých seba a nehumánnosťou spoluobčanov v bezprostrednom okolí, lebo rómska komunita naozaj žije nielen v murovaných domoch, panelákoch a v normálnom prostredí s občianskou vybavenosťou, ale veru aj v 804 osadách či getách a tam už je to iba katastrofa a ponižovanie, naozaj nie normálne bytie! Štrnásť takýchto lokalít nemá prístup ani k vode, plynu a elektrine, v ešte väčšom množstve chýba prístupová cesta a možnosť služieb pre obyvateľstvo, no a vrcholom akceptácie možnej budúcej pomoci je postoj komunálnych politikov v tejto sfére. Celkom prirodzeným postojom starostov obcí, ku ktorým sú getá a osady priradené je nielen empatia, spolupráca a avizovaná aktivita v projektoch pomoci, ale veru aj odmietanie a výslovný nesúhlas s pomocou, hoci aj z prostriedkov OSN či Bruselu! Nuž veru tak, takí sme, takí vieme byť a skúste to spravodlivo pomenovať!?
Predovšetkým v súvislosti s tým, ako sa vo svete akurát touto problematikou prezentujeme, čo všetko pre svoje zviditeľnenie sa ako národ empatický a výsostne humánne založený podnikáme, ako sa správame a predovšetkým, ako na aktivity iných štátov v Európe reagujeme, teda aká je tak naozaj naša politika! Je naozaj voľačo na ten spôsob hodnotenia – vraj naši a cudzí Rómovia vôbec možné!?
Dokážeme plniť rovnaké úlohy, ako si určujú okolité krajiny v tejto súvislosti celkom samozrejme a bez podmienok či výnimiek, je naša jurisdikcia v tejto oblasti iba nedokonalá a s ostatnou Európou nekompatibilná, lebo nenahnevajte sa na mňa, každodenná prax ma o tom spoľahlivo presviedča! Na jednej strane kárame Francúzov za vyhostenie Rómov bez milosti a empatie, britské súdy a zákony kritizujeme a vedieme s nimi právne spory o ochrane detí a rodín, hoci u nás je v tejto sfére iba „pole neorané a hanba na všetky spôsoby obchádzania spravodlivosti“ a Rómov ako nebezpečných spoluobčanov evidujeme aj bez špeciálne vypracovaných zoznamov, ba s velikánskym espritom a chuťou ich tyranizujeme, ponižujeme a zaznávame, takže naše povyšovanie sa do stavu spravodlivejších občanov je zavádzanie, klamanie samých seba a jednoznačná lož!
Nič sa nedá robiť, prišiel konečne čas, že problematika viac ako 400 tisícov našich spoluobčanov si zaslúži riešiť voľačo celkom iste dôstojnejšie a zodpovednejšie, než voľajaký splnomocnenec vlády pod kuratelou ministra vnútra, nota bene jasného prívrženca politických aktivít v podobe násilia voči tomuto etniku, lebo ak sa tak nestane, kráčame sami proti sebe! Takto sa spory, konflikty, nezrovnalosti, a predovšetkým rozdielnosť možností v prístupe k právu spoločného pre všetkých občanov štátu nedajú riešiť! Teda pardon, riešiť nesmú a už aby sa tak konečne stalo! Nech je ten nový atlas životného priestoru našich rómskych spoluobčanov tým dobre viditeľným začiatkom našej spoločnej snahy a úsilia pomáhať, naprávať a garantovať celému slovenskému národu rasovú rovnocennosť ako jednotnému spoločenstvu. Ináč sa naozaj nedá stať sa spravodlivými!
