No, máme po maturitných písomkách

Tieto maturity už budú štvrté, čo so svojim ratolesťami prežívam. Prvé, s tou mojou najstaršou dievčinkou boli ešte socialistické, teda skoro také, ako naozaj dávno tie moje. Neznamenali nijaký radikálny zlom, v ničom, všetko bolo zabehané, témy boli politicky podfarbené a príprava na ne takpovediac uniformná. Druhé, s kúsoček mladšou dcérou, tie boli až neuveriteľne dramatické, lebo na jej stužkovej padla socialistická vláda a pri slávnostnej tabuli som mohol všetkým oznámiť, že článok ústavy o zvrchovanej moci ideológie KSČ je zrušený, čo nevyvolalo spontánnu radosť všetkých prítomných a zaistilo mi trvalé nepriateľstvo riaditeľa školy - vtedy člena Bieleho domu, ako sa volalo sídlo tejto inštitúcie v našom okresnom meste. Našťastie, všetko sa do maturít utriaslo, ruština sa potom nepísala a riaditeľa vo funkcii potvrdili iba podmienečne pre vek, takže bol skôr skromný ako nebezpečný a partizánsky. Ešte predtým, ako sa k maturitám dostal Martin, obe dievčatá už vyštudovali, vydali sa , potešili vnúčencami a čas dal skoro aj zabudnúť, ako to v tejto sfére naozaj je.Syn maturoval na priemyslovke, je geodet a ak sa má hovoriť iba pravda, po prvý raz v živote sme v rodine prežívali nepokoj. Napokon to aj tak bola pohoda, všetko prehrmelo bez hromobitia a blýskavice a keď sa obzeráme akurát v tomto čase vidieť, že skúšky dospelosti sú tým správnym medzníkom v živote. Odvtedy je to pohoda, zmúdrel a ukľudnil sa, žije s istotou a v ničom už nepripomína bonvivána schopného zatriasť zabehaným poriadkom – školským, či domácim. A teraz teda zasa slečna. Opäť pýcha rodu, bezproblémová, tak ako tie predchádzajúce a predsa len sme to prežívali akosi ináč! Voľajako viac sa o všetkom pochybovalo, o všetkom sa viedli zmätočné reči a porovnávalo sa, kto a čo, aký bol ten a aký onen minister, čo všetko robia zodpovední na ministerstve školstva a jeho zložkách, kto čo prezrádza, ako v tom vlastne fungujú hackeri – jednoducho kuloárové pochybnosti svedčiace o nestabilite celého systému!Už dlhšie sa klebetí o „vynášaní“ utajovaných informácií, ešte viac a nebezpečnejšie aj o opakovaní písomiek, nebezpečím je prezradenie navrhnutých tém, nikoho neteší možná neserióznosť takých vážnych skúšok a ak mám byť spravodlivý tak s uspokojením napíšem, že tak nám treba!Všetkým! Byť informovaný, vedieť, čo len o niečo skôr či o voľačo viac, to je národný šport v tejto krajine! Svedčí o tom, kto má aké kontakty, čo si dokáže zorganizovať a k čomu má prístup, jednoducho je to lakmusový papierik vlastnej dôležitosti! Namiesto očakávania spravodlivej súťaže schopností, daností a vedomostí - jednoducho fuj! Našťastie, pondelok, na jazyku slovenskom – pohoda. Témy celkom iné než tie, čo od nedele čítal maturantský národ na stránkach internetu a tá naša oznámila, že skvelé! Písala úvahu, je s tým spokojná, má dobrý pocit a určite nesklamala. Seba, učiteľov a ani nás! Streda, jazyk anglický – pohoda! Už pred dvomi rokmi maturovala na štátnej jazykovke, takže nielen pocit, ale predovšetkým vedomosti tu sú, pevné a samozrejme využívané, veď štátna jazyková skúška bude ešte tvrdším sústom na prehryznutie a to čo nevidieť!A potom prišiel piatok – matematika. Naša slečna je držiteľkou viacerých ocenení v tomto predmete a tak sa očakávalo, že pri návrate domov si vypočujeme slovíčko pohoda už tretí raz! Ha! Nestalo sa tak!Dobre počúvajte, všetci, vraj matematika prišla s niečím neočakávaným, ťažším, svoju latku postavila do takej výšky, že sa to s ničím doterajším nedalo porovnávať a to tie detváky lúskali maturity najmenej z dvoch posledných ročníkov! Ťažké, dobre vymyslené, zavádzajúce, tešila ma každá úspešne vyriešená úloha a mala som všetkého tak akurát, alebo len – len, to bolo jej finálne hodnotenie matematickej maturitnej písomnej povinnosti. To viete, nedalo mi, trošku som sa povyzvedal, či naozaj, či to nebolo iba individuálne zaváhanie, výpadok koncentrácie, ale nie! Naozaj to vraj bolo celkom iné ako inokedy! Ťažšie a zložité a o to lepší bol pocit z dobre urobenej roboty. V potu tváre, vraví sa, ale zaslúžene.A dnes je teda na rade voľačo premiérové – generálna skúška materinského jazyka! Niečo fakt nové, novučičké a v každom smere neoficiálne. Je to robota bez výpovednej hodnoty, niečo, čo nemá pre nikoho naozajstný význam a čo väčšina národa hodnotí ako márnosť, zbytočnosť a obťažovanie! Lebo ak už sa niečo robí, má to byť naozaj a nielen tak, naoko, falošne, imitačne! Skúška pre skúšku, ako to budú znášať tí, pre ktorých už to nadobudne punc pravosti, je nekorektným pokusom ministerských úradníkov a som si istý, že tých všelijakých skúšok a pochybení už majú títo študentíci naozaj dosť! Veď sú tu ešte maturity ústne, je tu dlhé a možno pre mnohých aj nepríjemné čakanie na hodnotenie popísanej roboty a gymnazisti, to sú už naozaj ľudia znášajúci tlak budúceho a naozaj dôležitého na kvalitu každodenného života! Prijímačky na vysoké školy, to je neobíditeľný stres a ak sa hovorí, že stres a starosti limitujú pohodu a zdravie každého človeka, je to všetko zbytočnosť a márnosť.No nič, maturitné písomky sú zasa raz za mnou. Do rodinnej kroniky to zapíšem pedantne, o voľačo neskôr doplním zápis o výsledky a potom sa už teším na založenie ďalšieho maturitného vysvedčenia a oznámenia, o prijatí na vysokú školu. A mám pred sebou sedem rokov čakania! No, neviem, neviem, som skeptický, ale predsa len, voľačo môžem aj teraz – aspoň slovom! Nech to v tom našom školstve konečne ide iba nahor, korektne a seriózne, s dobrými a čestnými odborníkmi a nech už sa nikdy, ani len náhodou nestane, aby sa voľačo o maturitách prezrádzalo, z pozície sily či známostí zisťovalo a aby sa Slovensko už nikdy nemuselo obávať, že ľudská zloba a hlúposť skúšku dospelosti poznačí voľajakým Kainovým znamením.