Nepatrím medzi hráčov, čo s vidinou správneho tipu výsledku voľačoho neistého navštevujú herne či stávkové kancelárie viacerých spoločností s účelom investovania drobných s nádejou na veľké peniaze, ale ako zvedavý občan viem, že takáto zábava širokých más obyvateľstva je vlastne ľudová! Každý utorok je v mojom denníku príloha s radami a tipmi, ako na to, aké sú výherné kurzy a kto je favoritom či outsiderom a verte mi, je to s ohľadom na počet strán takýchto informácií oveľa hodnotnejší artikel zberu druhotných surovín než vlastné noviny za celý týždeň, takže si takúto investíciu cením aj napriek tomu, že je to pre mňa iba balast s okrajovým interesom občianskej uvedomelosti.
Teraz však je to voľajako širšie koncipovaná zábavka, hráči objavili príjemné s užitočným, alebo ak chcete, tak šteklivé vzrušenie prezentovať sa ako odborník v politickej prognostike dobre podkutý, lebo uznajte, je naozaj rozdiel investovať do stávky na Slovan proti poslednej Nitre svoje euro – to je reč o našom prvoligovom futbale, pri kurze, čo mi sľubuje takmer bezpečne vyhrať niekoľko centov, ako vsadiť si na víťazstvo Róberta Fica v prvom kole prezidentských volieb aj poriadny balík, lebo kto tipovaniu rozumie vie, že takáto istota prinesie zisk „na betón“ a preto sú stávky s takýmto obsahom viac ako zaujímavé! Kurz je nizučký, až smiešny, lebo tipovacie spoločnosti dobre vedia, že na takýchto tiketoch prerobia, ale naozajstní hráči objavili svoju zlatú baňu.
Fámy, čo sa šíria v meste kde bývam to potvrdzujú, hazardní hráči si na tipy s výsledkom, že Róbert Fico prvé kolo prezidentských volieb vyhrá vraj aj požičiavajú, či berú hotovostné pôžičky od spoločností slušnej či pofidérnej úrovne, lebo vraj vedia, že je to istota zárobku a dobrej investície! A čím viac stavia, tým viac získajú, lebo stávkové kancelárie svoju stratu predvídajú a chcú ju prežiť s čo najmenšími škodami, ale aj tak, až ma mrazí čo len pomyslenie na klebety, koľko stovák a tisícok eur je vraj akurát v tejto podobe realitou hazardu!
Som v tomto ohľade laik, ale predsa len so skúsenosťou, lebo pri svojom pobyte v bratislavskom špitáli, vynútenom a dlhodobejšom, som mal spolupacienta, rovesníka, šéfa tlačiarne, skvelého parťáka, čo mal velikánsky bôľ, okrem svojho nespoľahlivo fungujúceho srdiečka. Jeho syn, po maturite nenastúpil na výšku študovať, hoci bol podľa otcových predstáv múdra hlava, ale stal sa profesionálnym hráčom! Už vtedy, čo je naozaj dávno a nebudete mi možno ani veriť, ako som sa tešil na jeho návštevu pri otcovi po úspešnej operácii!?
Bože, čo všetko som sa vtedy dozvedel o takejto profesii, koľko v tom bolo dobrodružstva a nádeje na zbohatnutie a ten, vtedy trošku „ostaršený dvadsiatnik“, hovoril o peniazoch zásadne v tisíckach, čo bolo pre nás ostatných raritou aj vtedy, hoci boli našou menou iba koruny! Viete, dozvedel som sa vlastne celkom zadarmo filozofiu, alebo zásady profesionálneho hráča, čo netipuje zo zábavy, ani si nedokazuje ako rozumie úrovni nášho či svetového športu, ale pre ktorého je tipovanie prácou investora, čo svoj vklad do kšeftu obratom premieňa na profit zo zisku, čo mu to prinesie! Žiadne tipovanie v neistote, kdeže, všetko bolo vykalkulované iba spoľahlivo, stávka sa realizovala na absolútneho favorita aj napriek nízkemu kurzu, ale podmienkou bola čo najvyššia stávka, lebo potom aj korunka z vloženej stovky zabezpečovala spoľahlivé živobytie!
Samozrejme, tak pre pohodu duše a srdca si z času na čas stavil aj na víťazstvo outsidera, lebo hráč sa prejavuje aj takýmto dobrodružným spôsobom, ale ako dodatok k takémuto priznaniu nezabudol pridať poučenie – to už nie je živobytie, to už je iba šteklivý hazard! Za tisícku vkladu zarobím na veľa pokusov raz stotisíc, ale nič sa nedá robiť, správne je zarobiť každý raz desať tisíc za maximálne stavenú sumu, čo herňa príjme! To je záruka dobrého a spoľahlivé žitia i dostatočnej úrovne bytia!
Ten jeho otec, normálny občan, bol z toho celkom nešťastný, ale predsa len si sám pre seba porovnával svoj a synov spôsob života. Nevychádzalo mu to pozitívne, keďže jeho starosti – volal ich chlebové, mali podobu vlastne všetkých spoluobčanov z rodu živnostníkov, boli skôr problematické než radostné a poviem to ako žalobaba – svojej ratolesti tú ľahkosť bytia závidel! Trošku študovania tipovacej ponuky vo viacerých spoločnostiach, počítanie ziskov v kurzových prepočtoch, trošku vzrušujúceho postávania medzi spolubratmi tipérmi a sázkarmi a potom už iba cesta do banky, kde sa práca s vkladaním zisku na vlastný účet stala radostnou istotou. Jasné, priznal sa, že už prežil aj sklamanie, voľačo sa zopsulo viac ako nepredvídane a už vtedy patril k tým, čo verili na plánované podvody v tejto sfére, ale nedal sa priviesť k neistote!
Mal vytvorené rezervné fondy, v hazarde kalkuloval iba s tým kapitálom, čo mal disponibilný a bolo mi jasné, že kšeftom rozumie viac, ako si jeho otec a my ostatní nepoučení smrteľníci vieme predstaviť. Neviem, ako je na tom teraz, kde žije a predovšetkým ako, lebo už vtedy avizoval, že ak sa vypracuje k nezávislosti, potom bude aj študovať, ale máme si byť všetci istí, že správna miera rizika v hazarde je spoľahlivejšia ako dobrá prognóza našej štátnej ekonomiky! Ruku na srdce, takáto poučka je celkom iste vysoko dôveryhodná, čo poviete!?
Ale vrátim sa k tým našim prezidentským voľbám a k tomu tipovaniu prvého kola, čo má byť podľa profesionálnych hráčov istota víťazstva Róberta Fica. Nechodil som po stávkových kanceláriách a ani sa chodiť nechystám, ochotne uverím, že prognózy všetkých zainteresovaných sú vyrátané s najmenším možným rizikom omylu, ale predsa len, v realite súčasnosti sa objavuje z ničoho nič voľačo na spôsob šumu namiesto jasných tónov a to predsa len dokáže aj roduverných hráčov a hazardérov zneistiť. Doteraz ničím neohrozený favorit zaznamenáva pokles preferencií, už nemá prevahu dvoch desiatok percent odovzdaných hlasov, už ani nie celých desať a naozajstným šokom bol výsledok volieb na nečisto medzi prvovoličmi na gymnáziách!
Je to štatistika reálnych akcií, podobali sa svojou organizáciou reálnym voľbám a vzorkou sa stalo asi 14 tisíc stredoškolákov na gymnáziách, kde si pripravili volebnú miestnosť, dostali do rúk volebný lístok, označili si svojho favorita, vhodili svoje rozhodnutie do volebnej urny a podľa toho vieme, že najviac hlasov podľa výsledku získal Andrej Kiska, druhým bol Radoslav Procházka a až tretím Róbert Fico s výsledkami 36,7%, 24,7% a iba 10,5%, čo je celkom iste prekvapujúce resumé prejavovanej dôvery mladých! Len si predstavte, Fico nevyhral ani na svojom domovskom gymnáziu v Topoľčanoch, aj tam ho predbehol východniar Kiska a hoci je to naozaj skôr folklór než vážna vec, nič sa nedá robiť, aj na takýchto drobnostiach sa politická kariéra aj najväčších stálic politického neba končí deštrukciou a výbuchom skazy.
Ak už nič iné, tak hazardným hráčom som radil, aby svoje dobre myslené a seriózne vykalkulované istoty na meno víťaza našich prezidentských volieb brali naozaj iba ako hru. Mali svoj úmysel, považovať vklad na favorita strany Smer za dobrú investíciu nielen prehodnotiť, ale skôr jej celkom prestať veriť, lebo atmosféra v tejto spoločnosti sa akosi nebadane naozaj mení, ako keby bolo viac svetla namiereného do všetkých tmavých kútov istôt a vzájomnosti a to je pre všetkých voličov rada, ako sa správne orientovať. Nie darmo sa hovorí, že najdôležitejšie je vidieť!
Akurát dnes sa teda vo voľbách rozhoduje, osobne sa vyberiem voliť tak ako vždy, okolo ôsmej hodiny, lebo ten čas považujem za seriózny pre dobrý začiatok dňa a tak ako inokedy sa večer posadím k televíznej publicistike Markízy a budem zvedavý, čo a ako sa Slovensko rozhodlo „vykonať“ pre svoju budúcnosť, aspoň na nečisto, koľko nás bolo voliť a ako sme sa rozhodovali. Pevne verím, no radšej skromnejšie, úprimne dúfam, že to bude mať očakávanú hlavu i pätu dobrých očakávaní.
