Olympiády, letné a aj zimné sa pre mňa, celkom bytostne spojeného celým svojim životom so športom stali nielen symbolom, ale veru aj vrcholom športu na všetky spôsoby, alebo ak chcete, tak naozaj Olympom s božskou podobou a významom a nikdy som nespochybňoval ich výnimočnosť, exkluzivitu a nenahraditeľnosť. Vždy som túžil vidieť ich na vlastné oči a keď sa v histórii rysovala možnosť zorganizovať ich v našej vlasti, želal som si to bez výnimky! No hľa, teraz, keď sa slovenská vláda na čele so svojim premiérom Róbertom Ficom usiluje stať sa ich usporiadateľom v spoluúčasti s Poľskom, som ako keby z ničoho nič skeptikom, stratil som radosť i optimizmus a ak by som mal hlasovať o česť a slávu stať sa usporiadateľom ZOH v roku 2022, nebudem mať odvahu vysloviť svoj súhlas!
Nepochybujem, každý z nás si svoj osobný názor aj v tejto súvislosti vie obhájiť sám a ak to považuje za voľačo celkom dôležité, tak o tom aj debatovať či zodpovedne sa rozhodovať v referende. Zodpovední by mali mať dosť odvahy práve o takejto veci nechať rozhodovať celý národ, lenže ako všetci viete, takýto variant hľadania absolútnej pravdy nám nehrozí! Tí, čo riadia správu vecí verejných sa rozhodli, že referendum netreba, v „našej krajine s tým nemáme dobré skúsenosti“ a bola by to márna a zbytočná záťaž verejných financií, ktorých nemáme nazvyš, ,,ergo, bude rozhodovať vláda“! A ak bude treba potom aj parlament a ako všetci viete, v tejto chvíli je to celkom jedna zodpovednosť a preto sa všetko náramne zjednodušilo.
Rokovanie našej a poľskej vlády už malo niekoľko podôb a etáp a tá v Poprade, za účasti premiérov Tuska a Fica i mnohých zodpovedných ministrov oboch kabinetov, sa stala pre všetkých zvedavých, ako to bude a akú to bude mať podobu a predovšetkým pokračovanie finálnym poučením! Nádej Poľska a Slovenska, stať sa usporiadateľom hier zimnej olympiády 2022 je vlastne slabučká, vraj iba 33%, lebo Nice, Oslo a Mníchov sú priveľkou konkurenciou, ale nič to, nádej zomiera posledná a urobíme všetko možné aj nemožné, aj zázraky, aby sme naše krajiny preslávili a usporiadateľmi ZOH sa stali! Presne takto sa prezentovali obaja premiéri, boli optimisti a opakovali naozaj donekonečna svoje presvedčenie – podobná príležitosť zviditeľniť obe krajiny tu ešte nikdy nebola a dlho ani nebude a náš premiér Fico bol ešte adresnejší – zabudnite na mňa, na mojich ministrov, teraz ide o Slovensko! Veru tak, môžete čistote týchto odkazov veriť, alebo ich považujte za skrytú reklamu vlastného ega, všetko jedno, lebo tu naozaj ide o Slovensko a to si vyslúžilo nielen pochybnosti a podozrenia, koľko a ako je to pozitívne, ale veru aj potrebu debatovať či priamo sporiť sa, lebo je v tom negatívnych očakávaní až priveľa!
Aby ste mi rozumeli, zbystrite pozornosť presne v tej chvíli keď si prečítate, že premiér Fico bez akýchkoľvek podmienok či výhrad tvrdí, že štát by investoval iba do najnevyhnutejnejšej dopravnej a športovej infraštruktúry, ktorá bude používaná aj po olympiáde, v Jasnej by sa vybudovali iba parkoviská a nevyhnutné cesty, no a výstavba štadiónov v Poprade a v Liptovskom Mikuláši, veď uznajte, čo už je na tom zlé!!?? Veď nechceme stavať tunel pod Tatrami, to hovoríme iba o elementárnych dopravných spojeniach a infraštruktúre, ktoré tie strediská aj tak potrebujú... Tá ľahkosť presvedčenia a jednoznačnosť konštatovania ma mrazí, lebo to hovorí ako nespochybniteľnú pravdu verejný činiteľ zodpovedný vlastne za všetko, hoci v „priebehu svojej kariéry posledných dní“ nevedel vyriešiť katastrofické pomery v zdravotníctve a školstve, čo je jednoznačne galiba celého slovenského národa cez prizmu voľačoho takého banálneho nedôležitého, ako je dostatok financií v štátnej kase, lebo hľa, pre potreby stále fiktívnej možnosti stať sa usporiadateľom ZOH 2022 by to nebol žiaden problém!
Už som sa vyznal z povznášajúcich pocitov, čo vo mne vyvolala atmosféra MS v klasickom lyžovaní v Tatrách v roku 1970 a ako som obdivoval všetko, čo v súvislosti s ich prípravou Štrbské Pleso a Areál snov dostali ako súčasť svojho imidžu a spravodlivo, ak tam prídem teraz, alebo to všetko zdevastované a zničené, ladom ležiace, vidím iba z diaľky, som nešťastným občanom s výčitkami svedomia! To naozaj bola investícia nehodná mať budúcnosť a istoty, to sa dá na všetko to nádherné a Slovensko i Slovákov povznášajúce iba tak jednoducho zabudnúť, netreba hľadať vinníka a vyvodiť zodpovednosť?!
Nechcem byť pesimista a ani fatalista či iba škodoradostná persóna, ale dnes už viem, že vtedy to bola úloha propagandy socializmu, po roku 1968 vylepšiť pred svetom svoju vierohodnosť, ako je tu u nás všetko v poriadku a bezchybné, ale tentoraz je v tom cítiť naozaj iba osobné túžby byť s takouto udalosťou menovite spojený, nič viac, tentoraz si niet čo dokazovať a ak, tak to je v podobe medzinárodnej dehonestácie! To si radšej treba priznať, že prvoradé sú povinnosti takpovediac celkom chlebové, ako dať národu všetko nevyhnutné a už aj, bez odkladu, lebo naozaj treba najskôr chlieb a až potom hry!
A tak mi s prepáčením to rokovanie v Poprade medzi premiérmi Tuskom a Ficom zostane v pamäti skôr ako spomienka na akciu poľského predsedu vlády dokázať tomu nášmu, že poľským výrobcom potravín sa u nás krivdí, že veď nie sú až také zlé, hľa a ako dôkaz dostal
Róbert Fico ako darček kôš, celkom iste kvalitných poľských lahôdok. Dostal ubezpečenie od nášho, celkom iste potešeného premiéra, že Slovensko nemá záujem kampaň proti poľským potravinám podporovať, ale ak sa voľačo ako hodnoverný prípad pochybností predsa len vyskytne, potom sú tu ministri našej vlády, čo to budú riešiť a sankcionovať, čím všetko elegantne vysvetlil. Ba urobil aj viac, pridal návrh, aby sa obe krajiny cez svoje ministerstvá pôdohospodárstva spojili žeravou telefonickou linkou a ak sa voľačo stane, bude jednoduché si to vysvetliť!
To viete, „uspokojil som sa, odľahlo mi“, veď uznajte, ako dodatok k rokovaniu o problematike usporiadanie ZOH 2022 je to príloha jednoznačne aktuálna a aby to zdôraznil a zvýraznil ako presne takúto informáciu aj denník SMER, fotografiu toho aktu porozumenia, teda odovzdávanie inkriminovaného, no exkluzívneho potravinového koša uverejnil v jednom čísle opakovane, na stranách 4 a 10! No povedzte, čo už viac sa dá ako dobrá reklama tej pripravovanej spolupráce vo veci usporiadania ZOH urobiť?
Ako svet vie, je to predsa len možné, je tu dôkaz, bez tých prekáračiek, bez podmienok a podozrení a predovšetkým bez pochybností o serióznej slovenskej spoluúčasti, lebo Nórsko to predstavilo v múdrejšej a korektnejšej podobe, pre všetkých na svete! Obyvatelia Osla sa v široko koncipovanej ankete vyjadrili k usporiadaniu ZOH 2022 51% súhlasom, boli by to už ich tretie ZOH a narastajúci záujem krajiny o tretiu nomináciu je preukazný. Dôkazom je neustále sa zvyšujúci súhlas obyvateľov s usporiadateľskými povinnosťami nielen Osla – tá olympiáda by bola s výnimkou alpského lyžovania naozaj mestská – ale aj celého Nórska, lebo všetko čo treba už majú k dispozícii a bude to spoločným dielom národa! Ale aj tak bude v Nórsku referendum, už v septembri tohto roku a všimnite si, to zdôrazním, bez výhovoriek o jeho márnosti a zbytočnosti, ako to u nás prezentuje premiér!
Sám za seba som svoj občiansky názor vysvetlil, olympiáda nám osoh neprinesie, zaťaží nás všetkých predovšetkým finančne akurát teraz, keď máme nielen hlboko do vrecka ale aj strašné dlhy a podieľať sa na „stavaní pomníkov slávy pre mená tých, čo si to takto vymysleli a naplánovali vo vlastnej réžii, lebo tým prezentujú nielen svoju moc, ale predovšetkým tie veľkopanské chúťky, ktoré si privlastňujú ako nezaslúžené privilégiá“, sa veru nebudem! Prepadol by som sa od hanby a tak keď bude MOV v roku 2015 o udelení ZOH 2022 rozhodovať, Slovensku palce držať nebudem! Teda po pravde, nebudem palce držať tým, čo sa chceli na náš spoločný účet zviditeľniť!
