Nebudem sa vôbec venovať úsiliu tých prezidentských kandidátov, čo sú v predvolebnej kampani naozaj iba „doplnkom“, folklórnym, štýlovým, pomýlene egoistickým, alebo ešte spravodlivejšie humoristickým a ani takéto rozhodnutie nepodrobím zodpovednej analýze. Spolieham sa na verejnú mienku, ktorá dlhodobo potvrdzuje, že tento rozmer prezidentskej voľby je nedôležitý a nezaujímavý. Je mi však jasné, že viacerí relevantní kandidáti svoje myslenie posunuli do priestoru, kde sa z ničoho nič začína mnohé, doteraz zdanlivo celkom špecifické, viac ako nápadne podobať sľubom či vízii viacerých a v tej chvíli sa z voľby stáva skôr lotéria než pevné rozhodnutie.
Pomôžem si analýzou takej dobre zrozumiteľnej voličskej dilemy, aká je pred každým voličom maďarskej národnosti, lebo kým parlamentná strana MOST – HÍD, v ktorej sú mnohí registrovaní, alebo ju podporujú, sa ako člen Ľudovej platformy rozhodla vo voľbách podporovať Pavla Hrušovského, no ten zvyšok Maďarov, z SMK, delegoval do volieb vlastného reprezentanta Gyulu Bárdosa. Dal mu kredit človeka nekonfliktného, zásadového a vraj dobrého súpera aj pre favorizovaného Fica, aj keď práve to je neuveriteľný blud a zavádzanie! Verte mi, to nie je ponuka zjednotenia etnicky špecifikovaných voličov a naozaj ani nie protiváha Hrušovského, ktorý svojimi kvalitami a potenciálom naozaj nikoho z tohto spektra voličov nepresviedča, ale predovšetkým to nie je kandidát s relevantným dosahom na miešanie kariet vo voľbách s perspektívou úspechu!
Poviem to zjednodušene, netrúfam si ani len tipovať, ako sa budú voliči s takýmto presvedčením rozhodovať, komu dajú svoj hlas a akým percentom prispejú k rozdrobenosti volebných výsledkov v prvom kole, mali by mať však pred sebou jasnú povinnosť v druhom kole prezidentských volieb odovzdať svoj hlas tomu, čo akurát tam bude Ficovým protikandidátom. Presne tak, ako všetci ostatní voliči zo stredopravého spektra ponuky kandidátov, lebo ináč sa dopustia zásadnej chyby v kontexte s reálnym nebezpečím absencie spoločných záujmov! Ináč to pomenovať neviem, lebo naozaj nič sa nedá tak jednoznačne definovať ako spoločné a aj tak rozdielne záujmy, ako príslušnosť slovenského voliča s maďarskou národnosťou k SMK či MOST – HÍD a povinnosť nepomáhať Smeru a Ficovi!
Zdôrazňovať voľačo takto zásadné sa dá samozrejme aj porovnávaním šikovných manévrov prezidentského kandidáta ľavicového Smeru, premiéra Róberta Fica, predovšetkým v kontexte s jeho opozíciou. Mám na mysli všetky strany Ľudovej platformy, ale predovšetkým KDH a jeho zásady ústavnej podoby znenia zákona o rodine – slovenskej, kresťanskej, právne jednoznačne definovanej, lebo akurát túto nespochybniteľnú zásadu kresťanstva u nás použil ako návnadu, aby verejnosť, teda predovšetkým KDH, nalákal na účasť v schvaľovaní novej podoby slovenskej ústavy podľa svojich predstáv!
Viete, osobne viac ako pridobre vie, že žiadna zmena v Ústave nie je možná, v jeho plánoch či predstavách, napriek tej väčšine pohodlného vládnutia, keď sa nemusí na nič odvolávať, iba rozhoduje vlastným ediktom, lebo predpis 90 hlasov pri zmene zákona ústavného charakteru podmieňuje naozaj spoluprácu s voľakým z opozície a skúsenosti s KDH už Smer veru má! Možno nie až také oficiálne, či jednoznačne viditeľné a ľahko objaviteľné, či vôbec dokázateľné, ale nič sa nedá robiť, koketovanie v tomto ohľade je neodškriepiteľné a ako sa zdá, vymyslel to aj tentoraz prezieravo.
Prinútiť voľakoho z opozície na spoluprácu, samozrejme „výhradne dobrovoľnú“, aby sa Smer nedostal do podozrenia, že chce zneužívať dôverčivosť opozície, sa ukázalo byť ľahkou úlohou. Pred „svoje dvere“ pohodil dve návnady – tá o prijatí podoby zákona o rodine už zaznela a druhou lahôdkovou „kôstkou“ sa stali opozíciou dlhodobo požadované zmeny v justícii a hoci sa doteraz v tomto a vlastne ani v žiadnom inom ohľade Smer neangažoval – nemal v pláne žiadne takéto ústavné zámery, ukazuje sa to byť dobre vymyslenou taktikou!
On a ani jeho ministri či poslanci sa rodinou a jej postavením v našom práve nikdy prednostne nezaoberali, skôr naopak, sú účelovo liberálnejší, než tí najväčší voľnomyšlienkari. Viac ako účelovo to z ničoho nič ponúkajú ako svoj produkt – návrh ústavnej parlamentnej zmeny a vôbec nie prekvapujúco, „dôverčivosť“ KDH zareagovala. Zdanlivo očakávane a ako keby prirodzene – budeme spolupracovať, hoci kto má čo len priemernú pamäť vie, že to bola ich iniciatíva, prihlásiť sa musel záujemca o spoluprácu a nie iniciátor, čo minimálne „klame telom!“ Aké to bude mať konce ešte nevieme ani len odhadnúť, čas spamätať sa má KDH k dispozícii, aj do zásoby a rád by som jej vedenie upozornil, že vari ešte veľkorysejšie sľuby Smeru, porobiť zmeny v justícii si predovšetkým SDKÚ a už ani nie jeho členka, ale iniciátorka zásadných zákonných zmien v našom súdnictve Lucia Žitňanská nevšímali a jeho návrhy odmietli s tým, že oni si vystačia s vlastnými, originálnymi.
Lebo nič sa nedá robiť, prezidentský kandidát Fico a strana Smer ktorej šéfuje, všetko, čo je pre ňu akurát teraz v justícii akože neprijateľné a chce to zásadne zmeniť, jej ešte včera nevadilo! Harabín a jeho despotická vláda v absolútnom rozsahu justičnej moci, jeho „kamaráti“ z baru Bonano v Turčianskych Tepliciach, alebo aj tí s natiahnutými rukami po rovnakých platoch, aké majú sudcovia špeciálnych senátov, či takí, ktorým na Slovensku za korupciu nehrozí ani len no no no, hoci v susedných Čechách v justícii navždy skončili a tak akosi naviac prišla aj ponuka realizovať sudcovské previerky. Zatiaľ iba tajomne znejúce a celkom neurčité, lebo v zásadách členstva smeráckych straníkov voľajakú paralelu skúmania čestnosti či komplexnosti dôveryhodnosti jednoducho nenájdete a to je pre opozičníkov celkom iste vec nebezpečná, ako bomba pod „automobilom slovenská justícia“! Ponuka spolupráce, čo Fico teraz „vymyslel je teda riešenie komplexné“ a to nech je pre všetkých voličov z iných, než smeráckeho košiara viac ako mementom!
Ak to mám presne pomenovať je to švindeľ, zavádzanie, kamufláž, predstieranie čestnej spolupráce a vzbudzovanie falošných predstáv o programových zmenách či ústupkoch, hoci to má iba jedinú podstatu vecí – keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú, alebo aj ináč, ak získam výhodu, tak podpíšem aj zmluvu s diablom či celým peklom! Bože daj, aby sa KDH spamätalo ešte skôr, než sa bude musieť červenať, to aby ste lepšie porozumeli tomu synonymu, ako keď poviem hanbiť sa! To už je v tom tak trošku, ale neprehliadnuteľne, aj geniálny Shooty a jeho kravata!
Napokon je všetko ináč, ale na tom čo som napísal a čo týmto textom avizujem nebudem meniť nič, ani len slovko a to akurát práve preto, že KDH sa posunulo presne tam, kde ho Smer manévroval a napokon aj „ustajnil“! Presne o 15 hodine 15 minúte, v posledný februárový deň predstúpil pred kamery TA3 Pavol Hrušovský spolu s Pavlom Paškom a dozvedeli sme sa, že v spoločne predkladajú parlamentu návrh zmeny ústavy v znení zákona o rodine a zmien v justícii a kým Paška to odrecitoval s nadhľadom persóny, čo to všetko garantuje a deklaruje ako autorský subjekt, Pavol Hrušovský bol v defenzíve. Priznával spoločný postup v budúcej práci parlamentu – teda už od chvíle prvého čítania so začiatkom pléna 18. marca, ale našiel odvahu aspoň na to, aby sa priznal k rozdielnym stanoviskám predovšetkým vo veci zmien v justícii! Podľa jeho konštatovania je tam priveľa problémov, predovšetkým v oblasti previerky sudcov, a to bude problém v druhom a treťom čítaní a predovšetkým pri vytváraní konsenzu všetkých opozičných strán, ale vraj keby neveril v úspešné pokračovanie tvorby novej podoby ústavy, nebol by sa pod spoločný postup so stranou Smer podpísal!
Ale aj tak sa pýtam, čo si od tohto nepochopiteľného ústretového kroku KDH sľubuje, lebo som presvedčený, že predovšetkým návrh sudcovských previerok podľa mustry vymyslenej Ficom v opozícii neprejde jednoducho nikdy! A z pléna dostal otázku, pochopiteľnú - partneri z Ľudovej platformy budú vašim rozhodnutím sklamaní, zradili ste ich, čo na to odpoviete!!?
Odpovedal síce obratne, vraj štátnicky, lebo špekulovať sa nemá a východiská hľadať treba, lebo dnes nemá ústavnú väčšinu v parlamente nikto, ale problém napokon celkom nihilizoval! Uvedomte si, že je to iba návrh, budeme o tom diskutovať a hľadať východiská, v konečnom dôsledku to nie je žiadna definitíva!
Manéver hada, povedal by radikálny kritik, ale finálna otázka z pléna – vraj pán Hrušovský, nie je to voľajaká utajovaná podoba kšeftu KDH so Smerom, už priniesla odpoveď v dikcii výhovorky– to nikdy, je to reč zdravého rozumu a strašne rád by som vedel, koľko ortodoxných kresťanov a spravodlivých Slovákov si v tej chvíli s chuťou odpľulo! Samozrejme, hnusnou, jedovatou slinou nepochopenia a svojim spôsobom tak akosi ex post objavujem aj zdanlivú záhadu, prečo z KDH utiekli Lipšic aj Procházka, lebo takéto manévre s pravdou a charakterom zvládne iba vypočítavá a zradcovská persóna.
