Ináč seriózny občan, živnostník, otec vysokoškoláčky, manželka zdravotná sestra s aktivitami aj v kresťanskej charite a tak som sa cítil byť zaskočeným. Prečo? Slušne odpovedal, vraj čo ten jeden hlas môže rozhodnúť, keď väčšina národa aj tak voliť nepôjde, voliť budú vraj iba tí, ktorým velenie župy „ide na ruku, alebo priamo im nahráva a vraj aj nespravodlivo“, čo on vie a môže o tom hovoriť aj celé hodiny, lebo má firmu na rekonštrukciu bytov a ešte nikdy nedostal žiadnu verejnú zákazku, hoci sa na každom vypísanom tendri zúčastňuje! Zodpovedne, s presnými kalkuláciami, skvelými cenami a garanciami nad akúkoľvek predstaviteľnú mieru, ale nikdy nič, žiadna škola, škôlka, verejné priestory sociálnej starostlivosti, to všetko je iba pre vlastných, roduverných straníkov a aj preto žije iba z ruky do úst!
Nič sa nedalo robiť, musel som súhlasiť, ale samozrejme s výhradou. Taká je naozaj prax, účasť v takýchto voľbách býva pravidelne naozaj ledva 25%, ale to možno práve preto, že takí ukrivdení ako ste vy voliť jednoducho odmietajú! Ak by predsa len išli, bolo by to ako v reálnom živote, poznáte to, babka k babce a boli by kapce... Naozaj sa zamyslel, bolo to vidieť, zastavili sme sa vo vestibule nášho družstevného baráčika a havko mal z toho naozajstnú radosť. Dal sa hladkať a škrabkať za ušami, vychutnával si to a to veru až dovtedy, kým som sa jeho gazdu nespýtal tak trošku prekvapujúco – čo hovorí na daňové licencie, koľko to asi bude v jeho prípade a vôbec, ako je na tom s daňami!?
Psíka šklbol viac ako necitlivo, vraj neotravuj pána a jeho monológ by veru ministrovi financií nepripadal byť príjemnou reakciou na lepší výber daní takýchto vlastníkov výrobných prostriedkov. Naopak, soptil, vraj je to celkom bezvýchodiskové, lebo vykazovať zisk a platiť z toho daň už nezažil poriadne dlho, všetko o zamestnancoch svojej firmy už má iba v spomienkach a to z ruky do úst by nemohlo v jeho rodine platiť, nebyť zamestnania jeho manželky. Už by iba hladovali!
S tým sme sa rozišli a potom ma zamestnala príprava obeda, príchod juniora a bol som šokovaný, keď mi popoludní zazvonil domáci telefón. A telefonát s pozvaním na kávu a štrúdľu, k nim, na prízemie, dal sa počuť ten sused z rána, vraj jeho ženy by voľačo potrebovali a nechcú vyrušovať. Uveril som, dcéra je bakalárka v odbore, kde ma to naozaj interesuje a manželka sa pravidelne stará o moje očkovanie proti chrípke, ale všetko bolo ináč! Privítali ma oznamom - sused boli sme voliť, „zdvihli ste nám mandle“ a máme potrebu vedieť, že už pre vás nebudeme „občania na baterky“!
Teda pravdupovediac, hovorili najmä dámy, sused mlčal, iba občas voľačo jednoslabičné ako súhlas zahundral a tá káva, klasický zalievaný „turek“, no najmä jablkovo – maková štrúdľa boli prekvapujúco dobré. Bola to skvelá polhodina, pre mňa potvrdenie, že osvety nikdy nie je dosť a potom mal z toho osoh aj junior, lebo som výslužku dezertu priniesol aj jemu!
A verte mi, v nedeľu, keď som si plánoval sadnúť k televízii a pozerať „Puškárovej Na telo“ o priebehu a výsledkoch volieb, bol by som jej svoj zážitok najradšej našepkal ako šlágvort voľakde zo šepkárskeho priestoru, ako v divadle, lebo jej ponuka, podľa prognóz a kontinuálnych reportáží z priebehu volieb, celkom iste nemala k dispozícii nič lepšie či priamo optimistické! Veď sa presvedčte, hoci je to všetko skôr v podobe ešte katastrofálnejšej, než som si predstavoval.
Volebná účasť, ako voľačo, čo je prvoradým kritériom občianskeho záujmu o určenie nevyhnutnosti rozhodnúť, kto sa stane županom, ergo zodpovedným za chod regiónu, nech si ho pomenujeme ako len chceme, sa stala dôkazom, že tie prognózy, čo predpokladali účasť vari štvrtiny zapísaných voličov boli nekorektné. Rebríček výsledkov je - Banská Bystrica 24,59%, Prešov 22,13, Bratislava 21,65% a Žilina 21,57% , no a ďalšie štyri kraje sa do histórie zapísali výsledkom v rozmedzí 17%, rozdiely boli v desatinách a ak si viete predstaviť, aká je to prax, kto bude oprávnený rozhodovať – ak už naozaj o ničom inom, iba o financiách čo sa v regiónoch budú míňať – je to vlastne absolútna nezodpovednosť. Cesty, školy, nemocnice, sociálna starostlivosť, v priamom zábere zodpovednosti, sumár financií je naozaj až miliardou eur a ako keby to bola iba voľajaká hra vlastne „na vojačikov“, národu je to jedno! Ako keby to nebolo o tých istých peniazoch, čo sú pre každého občana zárukou životného štandardu, za ktoré, aby sme sa k nim dopracovali, robíme, zodpovedáme, tvoríme či trpíme, no hľa, realita je v inej podobe!
Viac ako tri štvrtiny Slovenska si takúto samozrejmú zodpovednosť prehodí z pleca na plece ako márny balast, žiadne starosti si nepripúšťa a celkom sa zbaví zodpovednosti! Pokojne, bez potreby o tom ako o občianskej povinnosti popremýšľať a tak ma takmer vzápätí napadá kacírske myšlienka. Potrebujeme vôbec u nás voľajaký organizovaný spoločenský systém, štát, kraje, samosprávu, riadenie vecí verejných so zodpovednosťou za deti a odkázaných, nestačilo by správať sa výhradne individualisticky, ako to tí, čo to vyznávajú a dodržiavajú aj propagujú, veď hľa, voliť sme neboli a nič na nás nespadlo, ešte aj slnko bude svietiť ako inokedy!
Žiadnymi ilúziami netrpím, je to presne tak ako vždy, táto krajina sa dobre cíti iba v režime slobodného občianskeho bytia. Napríklad, kašľať na voľajaké voľby a to pokračovanie, v podobe vecí zlých a horších, za ktoré potom občania nevedia a nemôžu nikoho viesť k zodpovednosti, tých „slobodných“ vybaví bremenom osobnej zodpovednosti ako železnou guľou na nohách plavca.
Teda tak, je po voľbách, nič sa nám nevydarilo tak, ako sme plánovali, pripravovali, organizovali a predovšetkým sľubovali, lebo uznajte, v čom sme sa ako národ, či nebodaj ako samostatný kraj poučili, keď je viac ako trojštvrtinová väčšina v pozícii – držte huby a krok – o svojich pánoch ste si rozhodli vo vlastnej réžii! Pracovať, poctivo za všetko platiť, niesť zodpovednosť a nevyhovárať sa! Veď ste sa stali bez námahy strojcom svojho šťastia! Alebo ten prívlastok má byť v podobe iného osobného zámena...?
