Takáto argumentácia je samozrejme iba polovičatá, neúplná, zameraná výhradne smerom k upútaniu pozornosti občianskej verejnosti na tých, čo sa rozhodli postupovať podľa scenára – čo je profit a môj osobný prospech nech má aj podobu zmluvy s diablom podpísanú vlastnou krvou, všetko jedno, lebo nie nadarmo platí, risk je zisk! Ľudstvo je v svojej mnohorakosti naozaj aj nositeľom krajších, dôstojnejších a humánnejších pravidiel správania sa, aj v hraničných situáciách. Iba pred niekoľkými hodinami, keď som sa zamýšľal nad súčasnosťou života Ivety Radičovej, dámy, čo na našej politickej a štátosprávnej scéne zažiarila ako bolid aj s tým jeho typickým koncom zániku, som dostal nesúhlasné stanoviská, že to bolo vraj očakávané, neverili jej ani životní partneri a fanúšikovia, veď hľa, teraz sú vraj všetci na „druhom brehu rieky“, ale je mojou povinnosťou takýmto pochybovačom vysvetliť, že pravdou je naozaj tá obyčajná vypočítavosť akože priaznivcov! Koľkokrát sa dá vo veci výberu a podpory profitovať, toľkokrát sa kabát obráti tou správnou vizážou nahor! Žiaden omyl, kdeže a skúsim ponúknuť logické dôvody svojho presvedčenia.
Slávnostný obed z príležitosti začiatku volebnej kampane mal ako pozvaného hosťa aj šéfa Slovenského futbalového zväzu Jána Kováčika. Presne toho, čo v roku 2008 podporoval Ivetu Radičovú v súboji o prezidentský post s Ivanom Gašparovičom a čo ako nekompromisne som sa usiloval pochopiť, prečo je mu akurát teraz rozkazom podpora diametrálne odlišných ľudských hodnôt, keď sa verejne hlási k premiérovi Ficovi, odpoveď som našiel v tom lakonickom priznaní – moja podpora súvisí s príspevkom vlády na výstavbu štadiónov a na futbal všeobecne, s tichým dodatkom, vedzte, to však nie je jediný dôvod!!!
A samozrejme som sa chcel dozvedieť aj viac, rozšíriť si škálu takýchto možných a akceptovateľných dôvodov, nuž som poriadne počúval. Futbalový boss Kováčik uviedol voľačo zdanlivo prijateľné, vraj vtedy vynikala Radičová a teraz Fico, ale keďže som nemal možnosť opýtať sa, v čom to bolo, aké sú to rozdiely tak naozaj, prikloním sa k tomu „zákulisnému šepotu“, čo mal silu decibelov povzbudzovania zaplneného futbalového štadióna, biznis– je biznis.
Samozrejme, ten slávnostný obed, ako štart do volebnej kampane premiéra Fica bol pripravený v dokonalej podobe, scenár mal pečať dômyselnej taktiky k slávnostne prestretému stolu pozvať elitu slovenskej spoločnosti, osobnosti s vysokým kreditom zásluh a odbornosti dominovali a všetkých 25 pozvaných hostí malo svoje miesto s rebríčkoch úspechov našej domoviny. Tá zlomyseľnosť osudu - medzi osobnosťami sedel aj bývalý partner Radičovej z roku 2009, keď vstupovala do politického sveta, úspešný slovenský paraolympionik Riapoš, teraz už manžel jednej z poslankýň strany Smer – bola krutá v tom, že sa vysmieval humanizmu človečenstva cez jeho konštatovanie, že práve tento fakt s jeho prítomnosťou vôbec nesúvisí! Ba svojsky sa zachoval aj umelec svetového významu, filmový režisér Juraj Jakubisko, preslávený predovšetkým nekompromisnou podporou pravicovej demokracie, keď ktohovie prečo argumentoval vyhlásením, že mu je blízky Ficov sociálny program!? Ba aj spisovateľ Peter Jaroš a ani ten nezatĺkal, že dostal sľub konkrétnej finančnej pomoci 10 tisíc eur na reedíciu svojho diela, lebo čo už, v jeho moci to nie je a pripomenúť sa v starobe e bezmocnosti by bolo skvelým sponzorským činom! A kto mohol či nemusel, ten nevysvetľoval nič a to vari aj preto, že všetkých prítomných novinárov z „hodovacej siene“ organizátor vypoklonkoval aj napriek tomu, že to hlavné heslo svojej kampane a krédo potreby usporiadania Slovenska do budúcnosti už vyriekol aj pred nimi!
Prezident, premiér a predseda parlamentu by mali vždy postupovať vedno s tradíciou troch Svätoplukových prútov a uznajte, už nič viac a lepšie nedokumentuje úsilie strany Smer a jej politikov na Slovensku oživiť ako jednotu a prioritu vládnutia.
S malým predstihom, skromnejšie a s menšími nákladmi si svoj štart do prezidentskej predvolebnej kampane zorganizoval aj Milan Kňažko. Herec, divadelný i filmový, ale aj politik, čo má svoj podpis a zásluhy na revolúcii v krajine s menom Československo v análoch histórie zapísané neodvolateľne a s poctou, v presnej podobe naozaj tak, ako to na námestiach odštartoval až po svoj dobrovoľný odchod z politickej scény do ústrania a ako ináč, svoju dôveru, čas a spôsob prezentácie jeho osobných dôvodov stať sa prezidentom, mu celkom iste z priateľstva venoval manželský pár hereckých osobností Vášáryová, Lasica. Povedali to svojsky, úprimne a obyčajnými slovami, žiadne historické „spomienky, bájky a povesti“ kolujúce v našom národe, naopak, realite a faktom o nej sa nevyhýbali a predsa len to bolo ozajstnejšie! Všetkému v ich odkaze dominovali Kňažkove osobné vlastnosti a čestné úmysly s našou budúcnosťou, dovolím si povedať, že ten koridor, ku ktorého utvoreniu nás vo voľbách vyzýva je záruka, že prezidentská cesta v jeho réžii by bola rovná, dobre osvetlená a bez odbočiek, na ktorých sa ináč hľadajú výhody akurát pre tých, čo ju napríklad kandidátovi strany Smer Ficovi chystajú „vyzametať“ akurát v opísanej podobe vypočítavosti a veru aj anonymne a účelovo.
Jasné, budem sa poctivo usilovať o komentovanie štartu do prezidentskej kampane predovšetkým tých kandidátov, čo do nej vykročia s úmyslom zaujať, získať si pozornosť a náklonnosť voliča, voľačím na seba upútať a dokázať, že nádej aj v takomto špecifickom rozmere zomiera posledná.
