Všetci u nás vieme, ako sa chystáme na jeseň voliť regionálne, teda župné, alebo ak chcete tak krajské úrady, teda ich poslancov a prednostov a hoci už už vypukne zásadná predvolebná kampaň, daná kortešovaním na mnoho spôsobov reklamy a presviedčania, ako keby to nemalo ten správny šmrnc! Informácií o tom čo nás čaká je už v ponuke dosť, ale prekvapujúco, sú v tieni udalosti čo má prísť až v marci roku 2014 a čo ako to znie neuveriteľne, je v tom naozaj viac očakávaní! A pritom je voľba nášho prezidenta zatiaľ iba akademickou dilemou, nič nie je dané, určené, či jednoznačne nominované, naopak, všetky predpoklady sú špekulatívne, alebo v niektorých prípadoch celkom chimérické, ale všetko jedno, ako keby sa očakávanie novej osoby na prezidentskom poste stalo synonymom lepšej či horšej budúcnosti Slovenska. Voľačím rozhodujúcim a spravodlivo, realita očakávaní je presne takáto - kto bude prezidentom a čo to tejto krajine prinesie? Lebo čo už, skúsenosti máme iba voľajaké skeptické, ak som viac ako veľkorysým občanom.
Slovensko je krajinou s kratučkou pamäťou všetkého, čo sa dotýka prezidentskej histórie. Vojnové časy Slovenska sú síce realita všetkým známa, so všetkým, čo v nej život ako udalosti zapísal, ale ruku na srdce, ešte sme sa s tým všetkým tak celkom jednoznačne nepokonali! Sú naozaj veci od zdanlivej nezávislosti, cez ekonomický rast a životné istoty až po hanebné vazalstvo a podiel na holokauste, ktoré sme nikdy nenašli odvahu čo len spravodlivo pomenovať a v týchto súvislostiach je rozhodovanie o zástoji prvého slovenského prezidenta Jozefa Tisa voľačím naozaj nadlimitným.
A moderná doba, teda prezidentovanie Michala Kováča, Rudolfa Schustera a toho súčasného Ivana Gašparoviča je síce dobre viditeľné, štatisticky zaprotokolované a historicky zaradené do slovenských dejín ako realita, ale viac naozaj nič, to všetko hodnotiace a spravodlivo vyznačené prinesie až čas a analýza nezávislosti. A ako viete, to Slovensko k dispozícii naozaj nemá, na to treba viac priestoru a predovšetkým čistej profesionality a po prvý raz pripomeniem múdrosť z titulku – niet sa kam ponáhľať, bola by škoda sa mýliť!
Spravodlivo, župné voľby na jeseň tohto roka sú obsahovo dané – hľadajú sa kandidáti na županov a župné zastupiteľstvá v jednotlivých politických stranách, ba presnejšie, skôr v koaličných spoločenstvách, aké spolužitie v regionálnych rozmeroch život formuje. V svojej podstate to však vždy býva tak, že ľavicovo orientovaný Smer má metodiku diktovania svojich preferencií detailne odskúšanú a ako keby možných spoločníkov na regionálne vládnutie ani nehľadal, skôr trpne akceptoval a pravicová časť politického spektra už klasicky nedokáže svoju roztrieštenosť rokovaním, či múdrym a pozitívne nasmerovaným hľadaním spoločného vyriešiť, čo robí z výsledkov volieb naozajstnú lotériu. A naopak, voľby prezidenta voľačo na tento spôsob hľadania našej budúcnosti vylučujú, sporíme sa a vážne bojujeme o preferencie svojho favorita aj napriek tomu, že tak naozaj ešte ani niet o čo súperiť!
Celkom iste je v tom originalita a exkluzivita osobnosti, to ako keby bola jasná dominanta výberu a potom aj fakt, že vo voľbách to bude mať naozaj podobu individuálnych schopností kandidátov v priamom súperení. Bude to celkom iste voľačo mimoriadne, pripravujem sa na tie zážitky v priamej televíznej podobe a celkom iste to bude preukazné! Lebo raz darmo, viem, že hoci je to v tejto chvíli iba voľačo celkom hypotetické, bude to mať napriek všetkému podobu reálnej bitky pravicovej a ľavicovej politiky! Táto spoločnosť, polarizovaná v takejto vonkajšej podobe riadenia vecí verejných a spoločnosti vôbec, bude mať zasa raz príležitosť vysloviť sa za pomoci odovzdaných volebných hlasov o tom, kto si podľa ich osobných presvedčení zaslúži byť hlavou krajiny a presne pri takomto konštatovaní zasa pripomínam to tvrdenie – ponáhľať sa už teraz je veľký nedostatok.
Pravica a jej ponuka – to nie je celkom presné označenie, lebo viacerí z tohto kandidátskeho spektra sú občania bez viditeľnej súvislosti s politickou stranou, je zatiaľ iba neoficiálnou kandidátskou listinou. Ale predsa len, mená ako Pavol Hrušovský, Andrej Kiska a Radoslav Procházka sa skloňujú celkom prirodzene, bez zábran a pochybností, ba ešte aj opovážlivosť HZDS oznámiť menovite svojho kandidáta v kontexte s úmyslom, byť pri tom ako relevantná sila sa dá pochopiť ako príležitosť udržať si nádej svojho vplyvu na krajinu, kde už vlastne všetko stratila a premrhala, kým ľavica všetko udržuje iba v rovine chimérických fám! Ani slovíčko s náznakom oficionality, hlavná osoba klebetenia Róbert Fico ako keby ani nevedel, o čom sa to v súvislosti s jeho osobou a jeho prezidentskými ambíciami hovorí a za všetkým je cítiť to, v tomto prípade to naozaj magické ponaučenie, neponáhľajme sa, času dosť! Voľby sú až v roku 2014, najskôr podľa očakávania obsaďme rozhodujúcou silou regióny, vyriešme takúto hádanku preferencie moci a potom bude všetko jednoduchšie a ľahšie, ba skôr až samozrejmé!
Aký rozdiel v správaní sa adeptov na víťazstvo, čo poviete? Veď pravica, hoci si tak akosi v presvedčení prezieravosti spoločných záujmov založila platformu o jednote iba hovorí, lebo Pavol Hrušovský, ako kandidát KDH a MOST – HÍD o podpore tretieho v spoločenstve SDKÚ DS iba sníva, sa neustále prezentuje verejne s každučkou pochybnosťou či výhradou. Napríklad, vraj v SDKÚ stále rezonuje viera, že jedinou persónou hodnou kandidatúry je Iveta Radičová, čo je taktika politickej predvídavosti hodná mena katastrofa zotrvačnosti a nech bude finálna ponuka spoločnej kandidatúry akákoľvek, to názorové vajatanie a hľadanie spoločného menovateľa dobrých vlastností zostane vždy dôkazom nejednotnosti. Na škodu vecí, uznajte, celkom stačí to spoločne vybraté meno povedať jediný raz a zotrvať pri ňom je potom dôkaz premyslenej zodpovednosti.
Už som to povedal viackrát, našťastie je tu ponuka solídnych občianskych kandidátov, ktorým sa vo voľbách celkom iste podarí osloviť veľa voličov akurát tým, že sa prezentujú svojsky a akceptovateľne a jedinú očakávanú ľavicovú kandidatúru oslabia s vidinou dobrých koncov v redukovanej volebnej ponuke druhého kola volieb! Už som to povedal naozaj viackrát, pravicoví a aj občianski prezidentskí kandidáti a ich podiel vo voľbách bude nadpolovičný a potom, ak to bude naozaj iba o princípe dvoch systémov správy krajiny, by to malo dostať tie dobré konce!
Ba nedá mi, ešte raz pripomeniem tú akceptovanú pravdu o potrebe neponáhľať sa! Vedzte, Smer vie viac ako dobre, že problémy súčasnosti kandidatúre Róberta Fica neprospievajú, problémov a celkom negatívnych výsledkov v správe štátu je aj na rozdávanie, takže naozaj je správne ponáhľať sa pomaly, všetko nechať až na potom, keď už by to malo byť lepšie, lenže sklamem ich očakávania! Bude ešte horšie, lebo príde koniec roka a také to symbolické účtovanie všetkých položiek, čo mali byť dôkazom úspechu hospodárenia vlády Smeru a tak akosi zákonite príde aj povinnosť vyrukovať s návrhom rozpočtu na rok 2014! Verte mi, v tom už žiadne čakanie na lepšiu príležitosť nikto v Smere neobjaví, realita je síce daná už dneškom, ale ako sa hovorí, nádej ešte žije, lenže... Kde nič dobré naozaj nie je, tam ho neobjaví ani čas a potom by to malo mať pre túto krajinu dobré konce, ba trúfam si aj predpovedať! Ak to všetko pôjde na tej trati a na tých koľajniciach, ako som naznačil, je viac ako isté, že ľavicovým, alebo „smeráckym“ prezidentským kandidátom Róbert Fico vôbec nebude, lebo čo už, povinnosti premiéra pri záchrane krajiny mu to nedovolia! A tak to bude naozaj ono, čo poviete!?
Presne v tej chvíli, keď som napísal tieto vizionárske predpovede prišla informácia, že premiér je predsa len zažiadaný tým prezidentom sa stať za každú cenu! Dal domácu úlohu ministrom Richterovi a Kažimírovi, aby pripravili zákon o zvýšení minimálnej mzdy ešte štedrejšie, ako to chcú odbory a doplniť to bonusom, aby sa najslabšie zarábajúcim zamestnanom znížili odvody! Sociálne i zdravotné! Pochopte, voľačo absolútne šokujúce, lebo akurát tento predpoklad konsolidácie štátnych financií mu predkladala opozícia opakovane a pravidelne, ale veru aj márne – malo to byť celkom zlé rozhodovanie. Teraz však Slovensko nadobudne dojem, že premiér sa stal štedrým, dobrým a prajným a možno sa zabudne aj na to, že túto úlohu musia ministri splniť časovo presne tak, aby to nadobudlo platnosť pred prezidentskými voľbami. To viete, tú otázku, čo sa ponúka na jazyk i do pera položiť musím – čo myslíte, kto z kandidátov na ten prezidentský úrad, okrem premiérovej „veľkorysosti“ dostane do rúk také predvolebné eso?!
A tak pre istotu zopakujem oznam z titulku, pán premiér, to ponáhľaj sa pomaly platí aj pre vás, lebo tá rýchlosť, s akou opúšťate svoje línie a svoje presvedčenie či istoty je podozrivá, veď ešte včera ste všetkých, čo navrhovali znižovať odvody málo zarábajúcich Slovákov nevideli a nepočuli, no teraz už ste akurát pre takýto profit našli aj presný dátum uvedenia do života. Ak už nikto iný, tak ja osobne vám to budem pripomínať zodpovedne, nezabudnem a ukážem aj prstom, aby to vedeli všetci a konečne objavili, ako je to s vašou stálosťou charakteru a presvedčenia. A netešte sa v predstihu, lebo váš spoľahlivý fanúšik – odbory – už v tej vašej predvolebnej „slivovičke“ našli blen! Vraj pozor, čo ak zamestnávatelia ten odvodový sladkastý motúzik naozaj využijú a zoberú prácu lepšie zarábajúcim odborníkom – v čom bude výhoda, alebo koho bude, veď sa vlastne niet na čo tešiť!
Veru tak, ponáhľaj sa pomaly má tak ako všetko spojené s očakávaním výhod dve strany valóru a čo ešte včera Róbert Fico považoval za voľačo nedostižné a geniálne, mu dnes avizuje ten opak – radšej som si mal zahryznúť do jazyka! Zlyhal som, urobil som voľačo s čím som nikdy nesúhlasil a všetko naozaj vyzerá tak, že pomáham nepriateľom! Ponáhľať sa naozaj nevypláca!
