Som si istý, že sa tomu dá celkom dobre porozumieť, lebo je to tu v ponuke od vekov – ľavicové strany, alebo to teda pomenujme podľa nášho status quo, socialisti zo strany Smer chcú byť celkom jednoznačne politickou a národohospodárskou, spoločenskou či kultúrnoumeleckou silou v štáte dominujúcou, bez potreby mať partnera či aspoň zainteresovaného kolegu, naozaj si samostatne všetko zvládať a ovládať trúfajú, takže komplexné vládnutie si jednoducho želajú! Ono sa to tak trošku rýmuje ako voľajaká básnička, hoci je to v podstate iba taký neoficiálny slogan, ku ktorému sa žiadna oficiálna persóna doteraz adresne nehlásila. V poslednom čase však, keď život Róberta Kaliňáka, predovšetkým ako predstaviteľa výkonných orgánov štátnej moci, ale už veru aj jeho všedné občianske danosti ovplyvňuje príprava komplexu zmien vo všetkých orgánoch štátnej správy s pomenovaním ESO naliehavo, je zrazu, alebo zdanlivo z ničoho nič, všetko v celkom inej polohe!
Pán minister chce správu vecí verejných dostať do pozície tých najjednoduchších možných kontaktov s verejnosťou, podľa jeho predstáv je jeho povinnosťou všetko v systéme zredukovať do tej najjednoduchšej podoby inštitúcií slúžiacich verejnosti, s čo najnižším počtom zamestnancov a analýzy, ktorými to všetko preosial a zjednodušil, sú už vraj v komplexnej ponuke. Podľa nich, teda podľa záverov, čo z ich výsledkov vyplývajú, je to voľačo historicky dôležité a pre štát až geniálne významné, nielen úsporami, ale predovšetkým vraj v organizácii riešenia potrieb obyvateľov a smolu máme ako verejnosť iba v tom, že sa o tom nedá hovoriť! Je to tajnosť, už som dávnejšie prezradil, že minister Kaliňák to neprezradí, lebo byrokrati by nám v realizácii toho „dobra“ prekazili vlastne celkom všetko, ale predstavte si, dnes už sa aj tak vie oveľa viac, ako sa hovorí a to priamo z kuchyne autora toho skvostného receptu.
Náznaky verejnej diskusie k meritu veci sa na Slovensku rozbiehajú nielen opatrne a váhavo, ale ešte aj celkom sporadicky, lebo ESO a jeho zavedenie ešte nie je na programe rokovania parlamentného pléna, takže je toho v ponuke ako šafránu v obyčajnej slovenskej kuchyni – máličko, alebo skôr celkom nič, lebo u nás je v ponuke skôr cesnak, cibuľa, rasca, kôpor či majorán, ale to už si samozrejme vytváram nadhľad a odstup, aby to nebolo až také, pre Smer a jeho ciele a záujmy až priveľmi zložité.
Predstavte si, čo ako to znie neuveriteľne, je to predsa len tak, tých máličko verejne organizovaných pripomienok k projektu ESO je na Úrade vlády sledovaných a kontrolovaných, všetkých, čo sa na tom už podieľali pripomienkou telefonicky kontaktovali, alebo ak chcete, tak naozaj reálne lustrovali s požiadavkou overiť si vyjadrený názor a uznajte, je to niečo doteraz nevídané a neslýchané!! To už ani nie je voľajaká tajnosť, to je vlastne verejné doznanie špehovania občanov a odozva vo verejnosti sa dá nazvať jednoznačne – nevôľa a pobúrenie i odmietanie! Hanba! A ako je to potom s pracovnou náplňou úradníkov na Úrade slovenskej vlády, ak majú čas, ba vlastne predpísanú povinnosť vykonávať voľačo, čo celkom iste nie je ich pracovnou náplňou?!
Na to sa samozrejme z odpovede kompetentných nedozvieme celkom iste ani len slovíčko, ale je tu predsa len voľačo viac ako reálne, čo na to odpoveď predsa len dá a je to jednoznačne z úst najpovolanejších! Autor projektu ESO vyslovil poučku a krédo svojich myšlienok v tejto veci, ako múdrosť platnú pre celú stranu Smer a všetkých jej členov, ba jeho úmysel je ešte preukaznejší - mal by platiť v celej slovenskej pospolitosti! Znie to takto:
Verejná diskusia zabíja reformy. Prepáčte, tu malo byť niekoľko výkričníkov, presne tak to Róbert Kaliňák vyslovuje, ale radšej pridám k tomu komentár, nech sa to zatiaľ nepociťuje ako rozkaz!
Porozmýšľajte, čo je v tom všetko obsiahnuté, skúste sa zamyslieť predovšetkým nad myšlienkami o demokracii a pluralite názorov!? Ak chcem byť veci zosmiešňujúcim glosátorom, tak by som sa Kaliňáka opýtal iba na také najjednoduchšie rozdiely v potrebách či názoroch obyvateľov Slovenska, slané či sladké, bravčovinu či skôr hydinu, moletky alebo štíhle, blond, čierne či „zrzky“ a to som iba na začiatku možností vyberať si či priznávať sa k ľudským slabostiam a uznajte, kdeže ešte je to všetko naozaj dôležité – ako napríklad viera - či je lepšie byť kresťanom či pohanom, ľavičiar, alebo socialista či demokrat s vierou v tých, čo akceptujú slobodné myslenie a osobnú slobodu a hoci som to všetko vymenoval viac ako voľnomyšlienkársky, pre postoj a potreby Kaliňákovej poučky nám zostane iba jediné vysvetlenie a dôvod! Je to uzurpátorský diktát človeka s prejavom potreby nekontrolovateľnej moci nad všetkým a všetkými!!!
Uznajte, na kieho čerta potrebuje takýto politik voľačo také ako je parlament, názorové rozdiely, politika, pravica, ľavica, slobodný občan a jeho priania či predstavy o živote!? Na čo je verejná mienka, o čom by mali byť a budú tie voľby, na ktoré sa v sobotu národ chystá, prečo to neurobí tak ako komunisti, že všetko pripraví a zariadi iba tak, aby sa stalo podľa jeho želania!? Čo myslíte, je v tom voľajaká zábrana, že takto by to už jednoducho nemohlo fungovať, lebo ľudia už nie sú poslušným stádom - čo mu predviedli na námestiach v novembri 1989 - alebo sa bojí, že by ho mocenské inštitúcie štátu neposlúchli, lebo čo je moc, to už je naozaj priveľa, či sa iba hanbí sám pred sebou hrať sa na voľakoho všemocného? Ale uznajte, nedá mi neopýtať sa ho – tá vami vyslovená poučka je produktom vášho pomýleného ducha, toho hlúpeho ľavicového myslenie socialistu, či priamo návod na prevrat či puč v takto ustanovenom duchu spoločenských zmien!?
V každom prípade už presne vieme, to hovorím celej slovenskej pospolitosti, všetkým spoluobčanom, čo sa vo vás a vo vašich dumách ukrýva, čo musí byť tajomstvom, lebo v opačnom prípade by ste nemohli a nesmeli byť verejne činnou osobou! Nepatríte na verejnú scénu, to by vám malo zakázať už aj vaše vlastné svedomie. Tá hrôza, uznajte, pán minister, verejná diskusia zabíja reformy, to už ani nie je voľajaká márna poučka nadiktovaná národu, alebo pravidlo, podľa ktorého sa bude riadiť správa vecí verejných, to už je celkom iste memento, z ktorého ma mrazí a mali by sme sa možno naozaj začať báť, všetci!
