Takýto úvod je vlastne už otrepané klišé, máme to na tanieri ponuky viac ako dlho, nič nie je už dávno prekvapujúcou ponukou či možným riešením a jedinou istotou je fakt, že oficiálne správy predstavujú verejnosti iba individuálnych záujemcov o výkon úradovania na poste prvého občana štátu. Andrej Kiska, filantrop a bývalý podnikateľ a Radoslav Procházka, odídenec zo strany KDH, politik čitateľný a odvážny, povedal by som moderných mravov, sa už národu stihli aj predstaviť cez bilboardy a svoje predstavy, ako plniť svoje prezidentské povinnosti už naozaj viackrát oznámili v médiách i osobne, ale predsa len, občanov u nás viac lákajú tie tajnosti z tábora opozičných pravicových strán a samozrejme z „kuchyne Smeru“, lebo tam sa síce varí podľa známeho receptu, ale pre istotu sa nič nepriznáva!
Vždy keď na to príde reč, možný prezidentský kandidát Róbert Fico oznamuje, že času je dosť, premiérske povinnosti ho zamestnávajú aj viac ako na 100% a nebude sa rozptyľovať a tak akosi naviac je zaviazaný svojim prívržencom, ktorý ho nabádajú byť v prvom rade spoľahlivým predsedom vlády a on im chce zo všetkých svojich síl a možností vyhovieť. Myslite si čo chcete, verte mu, alebo aj vôbec nie, ale ako dobrá výhovorka je to hodné naozaj viac ako groš, teda pardon, euro! Povedal, je v tom výhrada, je v tom alternatíva a nikomu to nepripadá ako zbabelosť, takže naozaj ideálne riešenie pripravené dostať očakávanú podobu kedykoľvek, ak sa vyskytne vhodná príležitosť. Hovorí sa tomu špekulatívnosť vypočítavých, všetky dvere možných východísk sú otvorené dokorán a akokoľvek bude vyzerať premiérovo finálne riešenie, hovoril či predvídal pravdu!
Ak si pamätáte, dovolil som si tipovať, že koniec roku 2013 nebude naplnený úspechmi Smeru a pokles jeho popularity sa dotkne aj premiérskej dôveryhodnosti, čo sa prejaví rozhodnutím v prezidentských voľbách nekandidovať, ale nebudem predbiehať, všetko nech ešte stále zostane v rovine záhad, veď bude aspoň o čom viesť „vážnu debatu“.
To problematika pravicovo orientovanej časti politickej sféry krajiny má celkom inú podobu. Sľub koaličných strán Ľudovej platformy je nesplnený, dohoda je iba dvojtretinová, lebo Pavol Hrušovský, kandidát KDH, už potvrdený aj súhlasom strany MOST – HÍD, nedostal zatiaľ dôveru SDKÚ DS a to rozhodnutie je celkom logické. Výhrady, že pravicových kandidátov je priveľa a spoločná podpora by sa mala orientovať na relevantného víťaza volieb je správna podmienka, ak sa očakáva výhradne víťazstvo, ale aj tak, nie je v tom ani len náznak pôvodných dohôd o spolupráci. Pravicovo orientovaní politici sa doteraz nenaučili rokovať, nevedia sa počúvať a už vôbec nie vzájomne sa akceptovať a situácia naozaj nie je jednoduchá. SDKÚ DS má v rukách tromf doterajších prieskumov verejnej mienky, lebo Pavol Hrušovský v nich dosiahol menej hlasov ako Andrej Kiska, bez podpory politického zázemia voličov KDH a MOST – HÍD a to naozaj nevyvoláva optimizmus dobrého postupu. Ba tak akosi naviac, pravicová ponuka prezidentských kandidátov sa má ešte aj rozšíriť o meno zvlášť dôležité, lebo sa klebetí o Milanovi Kňažkovi, ktorý sa vraj prihlási 17. novembra, na výročie zamatovej revolúcie na našich námestiach ako jej líder a uznajte, to naozaj nie je márne rozhodnutie?! Skôr nádejné a veľa sľubujúce, lebo pamäť národa je predsa len skvelá motivácia.
No aj tak sa to iba komplikuje, všetko zostane iba na polceste k dohode a Pavol Hrušovský je kandidátom na prezidentský post už oficiálne, od 12. októbra, KDH nebude čakať na rozhodnutie SDKÚ DS, lebo to príde až v novembri a hoci nevie naozaj nikto, v čom nastala zmena, čakať na dohodu sa nebude! Pavol Hrušovský je teda oficiálnym kandidátom pravicového spektra našej politickej scény a fakt budem celkom nedočkavý v očakávaní postojov a kandidatúry zo sféry vplyvu ľudí okolo SDKÚ. Prídu s voľačím novým, predsa sa len pridajú k partnerom z Ľudovej platformy a podporia Hrušovského, alebo „urobia predsa len zázrak“ a Iveta Radičová sa do politiky predsa len vráti!? Ba šéf SDKÚ DS Frešo sa dal neoficiálne počuť, že kandidát KDH Hrušovský má vari naozaj šancu a bude teda ako bude!
Kúsok odbočím a aktualizujem, v aule Paneurópskej vysokej školy si vo štvrtok pred jej študentov zasadli štyria prezidentskí kandidáti na takej zvláštnej debate, kde tým mladým ľuďom predstavili každý to svoje - celkom originálne myslenie a politické ciele s ktorými vykročili do volieb. Neprišiel oficiálny kandidát KDH a MOST –HÍD Pavol Hrušovský a ako sa dalo čakať, ani ľavicový, doteraz viac ako utajovaný a zamlčiavaný Róbert Fico. Viete, to sa naozaj dalo čakať, on by do takejto spoločnosti nebol celkom iste prišiel ani vtedy, ak by už „mal istoty“, ako to on hovorieva, lebo predsa len, tá spoločnosť bola priveľmi ľahkomyseľná, ba až frivolná a to on naozaj neuznáva.
Andrej Kiska, Radoslav Procházka, Peter Osuský a Ján Čarnogurský sa úprimne usilovali svojich poslucháčov zaujať, občas veru až za hranicou očakávania, ale spravodlivo, ten vekový rozdiel a životné skúsenosti voľačo na tento spôsob individuálnej prezentácie predurčovali. A tak bola reč – a naozaj veľmi konkrétna a otvorená - o dekriminalizácii marihuany, o partnerstvách homosexuálov, o praktickej politike, o možnostiach a kvalite slovenskej jurisdikcie a treba uznať, že kandidáti svojich poslucháčov zaujali. Ba nielen to, občas aj prekvapili, napríklad Procházka absolutizovanou potrebou odstrániť zo systému za každú cenu Štefana Harabína, predsedu Najvyššieho súdu a potom veru aj Ján Čarnogurský, ktorý to videl v podobe – čo si slovenská spravodlivosť vygenerovala to má a hotovo! A bodku za takýmto sporom potom vyriekol Osuský a jeho výrok bol viac ako bojovný – som za, ale to veru nebude môcť byť riešenie nenásilné!
A presne v takejto polohe vzťahov to medzi pánmi kandidátmi rezonovalo najčastejšie, takmer vždy to odštartoval ako voľajaké perpeetum mobile Ján Čarnogurský, lebo Slovensko vraj potrebuje celkom zlikvidovať studenú vojnu medzi pravicou a ľavicou. Poviem to takto – naozaj to vyzerá byť jeho najdôležitejší nástroj zmierenia, použil to ako poučku vlastne pri každej nezrovnalosti či názorovom spore a bolo to vždy celkom falošné! Ako keby svoj život a vlastne osudy celej svojej rodiny zapredal, lebo súboj s ľavicou klan Čarnogurských považoval vždy za priority!
Najviac však študentov zaujali interné postoje a škriepky kandidátov Kisku a Procházku. Kým poslanec Procházka exceloval v otázkach politickej praxe a bol ochotný Kisku školiť v parlamentnej praxi, filantrop a bývalý podnikateľ potom odpovedal prekvapujúcimi, doteraz neošúchanými a až extrémne racionálnymi názormi na to, čo sme, čo by sme na Slovensku potrebovali a ako sa nám treba vo svete prezentovať! Len si predstavte, on by britskej panovníčke pri jej návšteve Slovenska bol ukázal rómsku osadu a to Procházkovi vzalo na dlhý čas nielen dych, ale veru aj odvahu prezentovať svoje priority celkom samozrejme.
Poviem to takto, čisto racionálne, bez emócií, ak si pravicové spektrum politických strán nevyberie spoločného kandidáta do prezidentských volieb bude to neodpustiteľná chyba, lebo zatiaľ všetko vyzerá presne tak, že pri predpokladanej účasti ešte stále sa zapierajúceho Róberta Fica tie voľby budú mať dve kolá a ak by sa ich kandidát umiestnil na predpokladanom druhom mieste, potom by sa hlasmi pravicových voličov tých kandidátov, čo neuspeli, stal jasným víťazom druhého kola a dosiahli by svoje víťazstvo. Je to naozaj ľahká matematika, ešte ľahšie tipovanie a jediné, čo je potrebné pre to urobiť, je konečne sa dohodnúť!
Nechcem agitovať, strašiť, alebo vyčítať, skôr naopak, ten individualizmus strán Ľudovej platformy tak trošku chápem, ale predsa len, časová hranica možnej dohody je už viac ako jasná! Voľby do regionálnej správy sú svojim spôsobom spolupráce či nespolupráce vlastne už dané, vieme, že je to bieda vyjadrená pomerom 50:50 a to je naozaj skôr katastrofa než úspech a to očakávanie všednosti, čo bude po nich nasledovať, by malo zlepšiť konečné víťazstvo zdravého rozumu a dobrých očakávaní – dohoda na spoločnom prezidentskom kandidátovi nech sa stane realitou! Ešte bude času naozaj dosť, aj na zodpovedajúcu spoločnú predvolebnú kampaň so združenými financiami, ktoré zaručia jej dobre viditeľnú podobu a potom už budem iba optimistom. Prezidentom bude človek nezaťažený dedičstvom komunistickej ideológie a nič lepšieho ako to je ono sa povedať nedá!
