Nechcem byť kuvikom, alebo nositeľom zlých informácií, ale nič sa nedá robiť, tragédia na diaľničnom moste je svojim spôsobom už vyšetrená, na jeho stavbe sa po realizácie nevyhnutných zmien v technológii stavby a jeho bezpečnostných predpisov pokračuje a to je dôkazom najmenej dvoch príčin nešťastia. Voľakto rozhodol o tom, že šetrenie prevádzkových nákladov pri zabezpečení istenia betonáže je dobrým dôvodom riskovať životy pracovníkov a veru aj o tom, že takýto risk a hra vabank o ich životy nie je porušením bezpečnostných predpisov, čo sú v platnosti dlho a spoľahlivo, ba majú platiť bez výnimiek!
A teraz pozor, ak budete zisťovať, koho budú robiť zodpovednými, kto bude obžalovaný a na koho zákon ukáže prstom ako na vinníka, nenájdete žiadnu hodnovernú informáciu. Viete, zle sa to čo i len počúva, lebo ak už nikto iný, tak ministerstvo dopravy a NDS už všetko vie, má v rukách odborné posudky, že bola nesprávne navrhnutá podporná konštrukcia, ale nič sa nedeje, ešte vraj bude treba čakať na posudok Ústavu súdneho inžinierstva žilinskej univerzity so špecializáciou na takéto stavby. Ale stojí za to pripomenúť, že odborné posudky konzekventne tvrdia, že istiaca konštrukcia mosta bola školácka konštrukčná chyba, vraj taká, čo už viac ako samozrejme vedia študenti v prvých ročníkoch stavebných fakúlt a predovšetkým to, že z úsporných dôvodov na stavbe absentoval stavebný dozor!!!
Všimnite si, obete sa pochovali, všetko súvisiace s vyšetrovaním udalosti ako keby prikryl prach zabudnutia, od apríla sa stavba mosta zasa rozbehla už aj so stavebným dozorom, takže všetko dostalo klasickú podobu – nič sa nedeje, staviame ďalej!
Zákon schválnosti, alebo s prepáčením zotrvačnosť nedokonalých postupov priniesla pokračovanie – novú tragédiu. Tentoraz pod povrchom zeme, v tuneli s menom Šibenik neďaleko Levoče a z toho, čo som sa v priebehu prvého pracovného dňa 33. týždňa roku 2013 dozvedel, celkom iste zasa nebolo - vlastne vôbec nič - v poriadku. Smrteľný úraz a päť zranení jednoducho nekorešponduje s tým, ako svoj zásah opisoval lekár rýchlej záchrannej služby, ktorý prišiel na miesto nešťastia 11 minút po nahlásení nešťastia a vlastne všetci tí, ktorých informácia mala mať relevantný charakter priamej účasti. Ale presne tak, ako sme už privykli, sa všetko prispôsobilo „prítomnosti naozaj dobre informovaných“ a keď na miesto nešťastia popoludní prišli ministri dopravy a vnútra Ján Počiatek a Róbert Kaliňák, všetko dostalo podobu uceleného príbehu. To všetko je zodpovednosť dodávateľských organizácií a najmä priamych subdodávateľov, lebo tak už to u nás býva pravidlom, hlavný zhotoviteľ stavby, čo vyhral konkurzné konanie a nesie komplexnú zodpovednosť zo zákona, to má takmer vždy zaistené na tento spôsob prenesených povinností.
Strelmajster uložil v južnej rúre tunela do pripravených vrtov výbušniny, zapojil ich presne podľa predpísanej schémy, skontroloval spojenie a odpálil ich. Vraj nevybuchli všetky a preto pripravil nový odstrel, presne a profesionálne, lebo vraj ináč sa pri takejto práci robiť ani nedá, ale ani ten nebol celkom úspešný, nie všetky výbušniny explodovali.
A vtedy sa tvrdenia svedkov diametrálne rozchádzajú a nič na tom nezmenila ani informovanosť prítomných ministrov, lebo kým jedným sa všetko javilo tak, že strelmajster sa pobral individuálne preveriť, čo sa vlastne stalo, prečo bol výbuch nedokončenou prácou, lekár rýchlej zdravotnej služby tvrdí, že jeho nález signalizuje inú realitu! „Podľa mňa sa po druhom výbuchu začala odstraňovať odstrelená hornina a vtedy prišlo k nekontrolovanému výbuchu s tragickými dôsledkami. Ináč sa to stať nemohlo, ľudia okrem strelmajstra sú počas práce s výbušninou v bezpečnom priestore, no keď sme prišli do priestoru explózie my, boli skalami zasypaní vlastne všetci postihnutí a strelmajster najviac, bol zrejme v epicentre výbuchu a mal na pravej dlani amputované prsty“!
Všimnite si, pochybnosti, napriek priamym svedectvám a ak nič iné, tak celkom iste je v tom zasa účelovosť. Podľa mňa sa jej príčinou stala potreba svetu preukázať, že vinníkom nie je zanedbanie bezpečnostných predpisov, človek je iba obeť zlej zhody zlých náhod, ale skôr budem veriť expertovi s autorizovanou činnosťou takýchto technologických postupov čo tvrdí, že to nie je systémové zlyhanie, ale výhradne ľudský faktor v kontexte s výbušninou, rozbuškou a ich prepojením do systému. Ak teda pád mosta spôsobila školácka chyba v stavbe podpornej konštrukcie – to už je celkom isté, aj keď v zmysle zákonov a práva nevysvetlené, výbuch zabíjal v tuneli celkom iste preto, že zlyhal človek a bezpečnostné predpisy!
Ba je tu ešte niečo, naozaj mimoriadne, rodičia strelmajstra, rodáka z Košíc, nešťastní veru aj za vdovu a vnuka, pre ktorých sa začala najnešťastnejšia chvíľa v ich živote nám prezradili, že ich syn prežíval neuveriteľne hektické obdobie. Pracovne, vraj jeho pracovné zaťaženie bolo až neuveriteľné, pracoval vlastne nepretržite, taká bola ponuka, naviac všetko bolo spojené s cestami vo vlastnom aute, poriadne štreky a ako samozrejmosť si vraj osobne prevážal všetky výbušniny. Podľa mamičky, vo chvíli nešťastia už nespal viac ako dvadsať hodín a ona žila v neustálom strachu, predovšetkým pri šoférovaní, aby za volantom nezaspal! Hľa, aké jednoduché môže byť hľadať vysvetlenie nevysvetliteľného!
A nič si nenahovárajme, nepresviedčajme sa, že je to celkom normálne dianie, kdeže, ani prítomnosť najvyšších predstaviteľov štátnej moci a garantov spravodlivosti neposkytuje spoločnosti žiadne záruky, naopak, ako keby sa aj oni stávali iba hráčmi vo voľajakej fraške s vopred určeným scenárom. Nedá mi, lebo v ten istý deň, keď sme žialili nad tragédiou na stavbe diaľnice, sa zainteresovaní podieľali na rokovaní vlády, odborov a zamestnávateľov na riešení otázky zvyšovania minimálnej mzdy.
Ak sa vám bude zdať, že je to problém naozaj celkom iný, ako smrť v diaľničnom tuneli, mýlite sa presne v tom, že kým tam nám účelovosť postupovania priniesla tragédiu v ľudských životoch, rokovanie o minimálnej mzde prináša Slovensku poriadnu hanbu a v konečnom dôsledku naozaj nie je o čo stáť ani v jednom z tých negatívnych dôsledkov!
Odbory, ako „strážca nárokov zamestnancov“ navrhujú zvýšiť minimálnu mzdu o 8%, na sumu 367,70 eura, čo v konečnom dôsledku je rast mesačnej mzdy o 27 eur a hoci je to na prvý pohľad ani nie tak veľa, aby sa bolo čoho báť, v konečnom dôsledku je to v korunkách takmer 750 korún a s odkazom na históriu, je to predsa len relevantná pomoc rodinnému rozpočtu. Vládu v tomto tripartitnom spolku zastupuje ministerstvo práce a keďže tam predsa len majú zodpovednosť za svoje činy a skutky rozhľadenejší a zodpovednejší zamestnanci, ich návrh zvýšenia minimálnej mzdy je skromný, iba 2,4% a to odbory jednoducho odmietajú. A v definitíve, obe podoby zvýšenia odmietajú zamestnávatelia s tvrdením, aby minimálna mzda zostala na úrovni 337,7 eura, lebo súčasná situácia výkonnosti výrobnej sféry a stavu zamestnanosti u nás by zvýšenie prinieslo prepúšťanie. Majú to spočítané, celkom iste ako jediný v tripartite, lebo ich zainteresovanosť na výrobnom procese je celkom osobná a kalkuláciou dokázateľná, ale ak mám byť spravodlivý, ani ich postoje nie sú celkom korektné.
Prezradím v čom, lebo na východe Slovenska je predsa len mnohé v tejto sfére v inej podobe, lebo menší zamestnávateľ celkom často v spôsobe odmeňovania niektorých svojich zamestnancov podľahol účelovosti riešení, ako sme na Slovensku celkom pochopiteľne privykli. Tí, čo si to ako nenahraditeľné persóny zaslúžia, si k minimálnej mzde aspoň z času na čas, alebo tí najschopnejší celkom pravidelne, môžu prirátať nezdanené príjmy, alebo zaevidujte si to ako chcete! Čierne peniaze, akože ovca je celá a vĺčik nažraný, ale pravda má inú podobu! Utrpel štát, jeho škoda je dvojnásobná a veru v sociálnych istotách aj zamestnanec, čo pristal na takýto účelový úskok a naozaj sa niet čím chváliť!!!
Ale finálnym hriešnikom bude v konečnom dôsledku aj tak štát, ten sa rozhodol vlastne už v tejto chvíli – bude tak, ako chceme my, z vôle ľudu a hotovo! Že je to lož, že to nespĺňa naozaj nič z toho vyhlásenia, že táto vláda vykonáva iba to, s čím jej sociálny partneri súhlasia je vlastne rovnaký účel, ako všetky tie ostatné, o ktorých som sa zmienil, ba má jeden naozaj najpresvedčivejší predikát – je to systémová lož vládnej moci a to sa ničím, ani len ľudskou slabosťou ospravedlniť nedá!
