Prácu, no radšej to nazvem aktivity Petra Polláka, splnomocnenca vlády pre rómsku problematiku si na Slovensku všímam naozaj kontinuálne a od tej chvíle, keď jeho vymenovanie a predstavu o spolupráci verejnosti priblížil minister vnútra Róbert Kaliňák. To sa nedalo prehliadnuť, bolo to v podobe optimistických prognóz a avizovaných postupov či reforiem - až v podobe voľajakých pozitívnych zákonných noriem, širokospektrálnych, no s postupom času to strácalo nielen obsah, alebo iba dych, ale naopak, do registra ponuky spolupráce sa dostávali skôr nezrovnalosti či priamo rozpory!
Peter Pollák sa celkom prekvapujúco „spaktoval či priamo spriahol“ s predstaviteľom opozície Ľudovítom Kaníkom, s dávnym ministrom SDKÚ DS v sociálnej sfére a hoci sa voľakedy o jeho návrhoch dotýkajúcich sa rómskej problematiky vyjadroval ako o nekomplexných, teraz už vie svoje – Smer je v tomto ohľade nulovou sférou a nič lepšieho ako vymyslel už Kaník k dispozícii naozaj niet! Reakcia ministra Kaliňáka je svojská, už sa stalo, že medzi ním a splnomocnencom vlády sa poriadne iskrilo neporozumením, ale aj tak, už naznačuje jeho odchod z politiky a verejnosti to priblížil v podobe – plakať za ním nebudeme!
A to poriadne predbieha, lebo Pollák odkazuje Slovensku, že by si naozaj rád oddýchol, ale ešte má pred sebou kusisko roboty ktorá sa sama nespraví a pridal odborný dodatok – s Kaníkom sme sa zhodli už nielen vo filozofickej rovine, ale vlastne aj na všetkom pracovnom v paragrafovom znení a všetko je vlastne už v takej podobe, že výsledok budeme prezentovať ako hotové dielo!
Ba je v tom aj ešte o kúštik viac, to aby sme sa čudovali ešte úprimnejšie! Zatiaľ sme za prijatie zákonov z našej spoločnej dielne nelobovali, no teraz pôjdeme spoločne za Smerom a uvidíme, či ich podporia?! Ako sa hovorí, dáme sa prekvapiť, ale aj to je dôkaz, ako sa „Smer v problematike života rómskej menšiny angažuje“, hoci naozaj hlásali hotovú revolúciu pokroku!
Striebornú priečku, v hierarchii životných a odborných prešľapov získal minister spravodlivosti Tomáš Borec. V opozícii sa potreba zmien v rezorte, ktorý je v jeho správe, stala už v dlhšom horizonte času voľačím dominantným, aktivity exministerky Žitňanskej boli v ponuke už v podobe hotových návrhov aj s podporou odborníkov, ale potom to z ničoho nič dostalo podobu iného záprahu! Strana Smer navrhla vedeniu KDH spoluprácu v návrhu zákona o rodine v spojení s justičnými zmenami a hoci to znelo nielen vágne a nepripravene, KDH vyslovilo súhlas a začalo poslúchať. Všetkému začal šéfovať predseda parlamentu Pavol Paška a v „spolupráci“ s prezidentským kandidátom KDH a veru aj Ľudovej platformy Pavlom Hrušovským pochoval všetky jeho možné nádeje byť pre voličov nádejou, naopak, bol to dôkaz zrady všetkých doterajších dohôd.
Ale medzitým sa minister pokúsil Slovensku sa predviesť, po svojom, ako osoba čo môže predovšetkým „zvláštnosti a špecialitky“ a pokúsil sa nápravným opatrením zrušiť platnosť rozsudku nad korupčným vinníkom Františkom Olejníkom a ak ste to nezaevidovali, parlament ho za to odvolával! Všetci, čo mu to vyčítali, ho ako ministra a služobníka Justície spochybňovali, no väčšina Smeru ho jednomyseľne ochránila, ale ako to už býva, vystavila tým rozsudok samým sebe! Rozsudok Najvyššieho súdu už dovolanie zrušil, rozsudok potvrdil a hanba je na svete!
A prišlo pokračovanie, ešte len teraz skoro zázračné, lebo čo ako si budete myslieť že vás zavádzam, či priamo klamem, aktivity za zmeny v práve, v justícii či v súdnictve – pomenujte si to ako chcete – minister Borec nevyvíja, neprezentuje, je pasívnym článkom tej zvláštnej hry o nás bez nás! Celkom jednoznačne sa k tejto problematike vyslovila Lucia Žitňanská, celkom iste jej rozumeli všetci zainteresovaní, ale aj laici, lebo čo už je to za reforma rezortu, ak sa pripravuje bez svojho šéfa!?
Ale aj tak skvostom a naozajstnou ozdobou tejto problematiky záhad je konanie šéfa SaS Richarda Sulíka, čo sa ako keby prebudil zo zimného spánku a začal sa angažovať ako expert naozaj na všeličo! Neverili by ste, čo všetko už stihol ako odborník naslovovzatý zhodnotiť, okomentovať a ponúkať inovatívne riešenia, teraz má v hľadáčiku svojej pozornosti Andreja Kisku a neveril by ste, čo všetko už stihol. Radí mu opatrnosť, nedôveru, absolútnu koncentráciu pri výbere spolupracovníkov a poradcov, lebo v politike je prítomná zrada ako voľačo celkom samozrejmé a nezabudol byť autentickým odborníkom. Vraj jeho najhorším zážitkom v politike, ešte v tej dobe, keď iba ako predseda parlamentu začínal, bola „spolupráca“ s Pavlom Hrušovským, čo bol jeho podpredsedom, odborníkom právnych záležitostí´, poradcom, jednoducho človekom, ktorému bezvýhradne veril, no potom nastala katastrofa. Vraj možno je to degenerácia po dvadsiatich rokoch v politike, ale Paľo Hrušovský je najfalošnejší politik, akého kedy poznal – to je jeho výrok pre denník SME a verte mi, skoro ma šľak trafil!
To povedal celkom vážne človek, čo svojim neuveriteľne nezodpovedným konaním spôsobil Slovensku traumu v ktorej žijeme dodnes a nikdy nemal odvahu sa o tom vysloviť s úmyslom čo len aspoň hry na pravdu. Tak trošku ho predsa len odhalili a s odpustením, ako svojho guru jednoznačne odmietli viacerí z jeho najbližších spolupracovníkov, ba nazvem to výstižnejšie - vzdali sa ho, hanbili sa, ospravedlňovali sa a veru je za čo, veď nebyť jeho osobnej pomýlenosti a ich oddanej pomätenosti, mohlo mať Slovensko stále vládu na čele s Ivetou Radičovou a stálu perspektívu demokracie, ušetrili by sme náklady za mimoriadne voľby a každý sám pres seba skúste spočítať, čo všetko by nás ako osudová rana nebolo zastihlo!
Uznajte, nič horšieho, teda s odvolaním sa na názov blogu, nič nevysvetliteľnejšieho a s horšími dôsledkami pre našu domovinu niet k dispozícii, je rekordérom, jasným držiteľom smutnej zlatej medaily a predsa len má odvahu predstierať, koľko je v ňom akurátnosti, zodpovednosti a v jeho prípade veru aj prestieranej odbornosti, lebo tak akosi pre istotu o tom nepovedal jednoducho nič! Vtedy a veru ani teraz, ale o to radikálnejším je poradcom i sudcom a v tej chvíli, keď sa prezentuje v tlači, v rozhlase či v televízii nedokážem pochopiť, kto z tých, v jeho réžii zavrhnutých pravicových politikov, ústavných či verejne činných osôb, vtedy plných predsavzatí, ambícií a skvelých výsledkov sa s ním dokáže stretávať bez zábran!? Lebo v ňom niet pokory, absentuje zmysel pre spravodlivosť, sebakritika a zodpovednosť za všetko, čo jeho hlúposť tejto krajine spôsobila a to sa jednoducho neodpúšťa a bez pokánia a trestu už vôbec nie!
