Nechcem byť rovnako účelový, ako pán minister Malatinský, čo svoje potreby zmeniť podobu právnej normy, ktorú pre Slovensko ešte v roku 2010 zaviedla Radičovej vláda – povinnosť zverejňovania štátnych zmlúv na webe s dodatkom, že ak sa táto podmienka nesplní, takáto štátna zmluva je neplatná – no predsa len, je v tom voľačo pre verejnosť také dôležité, že chcem, nechcem, vlastne musím! Všetky zmluvy štátu, tie zverejnené, ale veru aj tie, čo na webe z akýchkoľvek príčin nie sú, musí štát na vyžiadanie občana našej krajiny žiadateľovi poskytnúť! Pri výmene vlád, nastupujúci Smer verejne garantoval, že právo na takúto informovanosť v žiadnom prípade nebude limitovať, ale hľa, žiaden smerácky sľub nemá trvanlivosť ani len čerstvého pečiva!
Žiadna verejná kampaň a zdôvodňovanie, načo voľajaká analýza expertov a praktikov, pán minister Malatinský to celkom decentne ukryl v klauzule, že štátne a obecné firmy by podľa jeho návrhu mohli celkom samozrejme utajovať, komu a za čo budú, či majú platiť! Na prvý pohľad to ani nevyzerá byť voľačo naozaj dôležité, ale v konečnom dôsledku by sa absolútna väčšina kontroverzných informácií, čo spôsobujú vláde, firmám a predovšetkým zodpovedným persónam obrovské problémy, nemusela zneniu zákona o povinnosti informovať podriadiť. Podtón je samozrejmý, priestor pre korupciu a všetko s tým spojené!
Význam takejto úpravy zákonnej normy je teda iba zdanlivo skromný, štát, samospráva, úradníci, firmy, podnikatelia by na web nemuseli dávať nielen objednávky, ale samozrejme ani zaplatené faktúry, ktoré spolu súvisia, to všetko by platilo aj pri drobných nákupoch, čo sa nemusia realizovať cez predpísané tendre a to by znamenalo jednoznačnú stratu kontroly nad hospodárením ktorejkoľvek zložky podieľajúcej sa na obchode v celoštátnom spektre! Vymyslené jednoducho, zdanlivo to spĺňa MH stanovenú podmienku zákona o hospodárskej mobilizácii, keď vraj treba rozhodovať naozaj ad hoc, napríklad pri prírodných katastrofách, lebo vtedy vraj nie je čas a predovšetkým ani záujem, na povinné zverejňovanie objednávok a faktúr za poskytnuté služby.
No povedzte, takáto aktivita ministra Malatinského by svojim dosahom a akčným charakterom zbavila starostí a bezsenných nocí vari všetkých zodpovedných v tomto štáte, ktorých povinnosť je vysvetľovať zmluvy a splatnosť za ich služby na požiadanie a doteraz platná zásada – čo nie je zo zákona tajné, to je verejné – by sa nahradila autoritatívnym verdiktom vládneho rozhodnutia. A teraz dobre počúvajte, ako si to minister Malatinský a jeho „špecialisti“ vydedukovali, akú tomu dali definitívnu podobu a ako sa tá celkom nespochybniteľná zásada, čo nie je tajné, to je aj verejné radikálne pozmenila. Sofistikovane, obyčajnou výhovorkou, vlastne až smiešnou a všetkých a všetkého v našej spoločnosti až nedôstojnou, vraj je treba priznať sa k skutočnosti, že ich výmysel naozaj nie je kóšer a láme pravidlá zásady o slobodnom prístupe k informáciám, ale aj tak, vždy je tu potreba citlivé informácie, čo naozaj nie sú tajné, predsa len utajiť, lebo ... Na „kieho čerta by mali byť verejne známe“, veď uznajte, čo je koho do toho, aký má plat napríklad osobná ktohoviečo premiéra Jana Halászová, či kto rozhoduje o tom, za čo sa voľačo predá či naopak kúpi, alebo kto bude rozhodovať vo veciach možno celkom transparentných, ale predsa len interne neuveriteľne „citlivých“ ...
To viete, takéto pozadie príčin a dôvodov potreby zmien v infozákone minister Malatinský a ani nikto z jeho tímu zodpovedných neuvádza, či už v dôvodovej správe návrhu, alebo vo verejnej diskusii, čo už sa rozbehla celým Slovenskom ako prívalová vlna nepokoja a odmietania a ak predpokladáte, či tipujete, že s takýmto návrhom nesúhlasia iba opozičné strany politického spektra a mimovládne organizácie, ktoré sú našťastie ešte stále členmi komisie prijímania takýchto legislatívnych zmien našich záväzných noriem a zákonov, uhádli ste! Zvyšok účastníkov tohto rokovania, teda príslušníci strany Smer iba mlčia, je to prejav tej taktiky čo vraj nikoho nepohoršuje – lebo kto mlčí ten svedčí – a uvidí sa, aké to bude mať konce!?
Ak ten odpor predsa len nebude priveľký, aby to nebolo naozaj podozrivé, veď ešte sa naozaj nevie, čo to spraví s verejnou mienkou, keď sa to dostane na rokovanie do parlamentu a ak si to národ tak akosi samozrejme neprisvojí ako povinnosť, nedať sa zasa raz previesť bez lavičky či mosta na druhú stranu hlbokej vody, osemdesiatrojka Smeru za ten hanebný podvod pokojne zahlasuje! Nemyslite si však , že Smer nie je pripravený aj na inú alternatívu vývoja, lebo dôvera v jeho „čestné úmysly“ v národe už poriadne poklesla a dnes by vládu bez spojenectva jednoducho neposkladal, presne tak, ako pri voľbách v roku 2010 a pridobre vedia, že ťahať čerta za chvost nebudú! Už dnes poznáme možnosť výnimky, vraj je celkom dobre možné, že akurát tento návrh bude z ponuky celkom vyňatý!!! Veď v tej chvíli, keď sa verejná mienka zorientuje a väčšina národa pochopí, ako to zasa Smer pre seba účelovo a výhodne narafičil, už v najbližších voľbách by to naozaj nedopadlo dobre!
Ak by si to však národ nevšímal, ak by to začal osud odpočítavať, ako pri „odpálení“ voľajakej zákonnej normy v podobe naplánovanej stranou Smer, potom by to malo, či mohlo mať aj iné pokračovanie, ako len voľajakú kozmetickú maličkosť.
Lebo čo už, kritizovať, nesúhlasiť, odporovať a hlasovať proti bude pre opozičných poslancov ako hádzať hrach na stenu a Slovensko zasa raz dostane ako odmenu za nepredvídavosť a apatiu zákon, čo bude rovnako užitočný, ako rana do zubov všetkým a paušálne! To už bude autoritatívnosť tejto vlády a tohto parlamentu vo vyššom leveli moci ako za Mečiara, to už bude celkom tak, ako to bolo za „kvitnúceho socializmu“! Mali by sme sa už „tešiť, v očakávaní tých hrôz“, alebo sa radšej ako spoločnosť predsa len prebudiť a urobiť presne to, čo je treba a čo sa od nás všetkých očakáva, lebo tento druh socialistickej starostlivosti už máme prax spoľahlivo nihilizovať!? Teraz už to bude naša povinnosť a verte mi, vie o tom aj Smer a toho čerta za chvost ťahať naozaj nebude, aj keď by to bol od toho Malatinského skvostný ťah!
