Chodieval som za dobrým športom naozaj pravidelne, hokej i futbal som sledoval s neuveriteľným entuziazmom možno nielen preto, že šport som už od detstva považoval za správnu orientáciu v živote, ale celkom iste aj preto, že to bola rodinná vášeň v širokom diapazóne Československa a všetky tie slávne futbalové predstavenia na Tehelnom poli, tie s reprezentačným obsadením, ale aj tie fantastické roky triumfov nášho Spartaka v Trnave sú mojimi osobnými spomienkami, ale nielen to! Pokojne som išiel na futbal aj do Žiliny, keď tam prestúpil Emil Pažický, lebo verte mi, nebolo to nič nebezpečné. Štadióny vtedy a dnes, to je poriadny rozdiel, predovšetkým komfort a bezpečnosť sú celkom neporovnateľné a nič zlého sa nedialo! Fanúšikovské vášne horeli celkom iste aj vtedy, ba v prostredí až neuveriteľne odlišnom od toho, ako je to dnes, lebo verte, neverte, ale radšej tie návštevy divákov nebudem ani porovnávať, aby tí dnešní usporiadatelia neomdlievali od závisti!
A predsa to vtedy a dnes porovnávajú skôr staromilci než súčasníci, lebo ako keby to nebola reč o tom istom! Dnešná podoba priazne venovanej napríklad tomu vlastnému futbalovému klubu, ako keby ani nebola venovaná športu, jeho kvalite, hráčskej úrovni a obľube jednotlivcov u fanúšikov, dnes je to skôr o lepšie viditeľných sprievodných aktivitách a ich prezentácii. Viem presne čo hovorím, prvý transparent na futbale v Považskej Bystrici som mal ja osobne ako vysokoškolák, keď sme hrali o udržanie sa v II. celoštátnej lige s Trenčínom a mal takúto podobu. Na jednej strane bol text - Do toho, liga je naša a na tej druhej zasa Nevadí, aj divízia bude dobrá a v priestore „robotníckej tribúny pod kúpaliskom“, kde sme stáli natlačení spolu s trenčianskymi fans to malo atmosféru naozaj nekrvavého súperenia hlasiviek!
To dnes je organizovanie stretnutia na takýto spôsob tradície v celkom inej podobe! Vlajky, transparenty, klubové dresy, čiapky – to všetko akceptujem, ale už vôbec nechápem ten arzenál osobných zbraní v podobe palíc, boxerov, obuškov, sprejov, alebo pyrotechniky a nácvik chorálov haniacich súpera menovite aj spoločným menovateľom urážok ma šokuje a ak si pripomeniem tie „invázne“ cesty vlakom z Bratislavy do Trnavy, alebo na ligu do Dunajskej Stredy, kde sa dá dokumentovať národnostná prevaha domácich orientovaných na národnosť blízkeho suseda, to jednoducho nie som schopný akceptovať! Veď uznajte, v takom správaní sa šport naozaj nemá miesto!
Voľakedy sa na štadióny nechodilo cez žiadne turnikety, nikdy nemuseli usporiadatelia sledovať nič iné iba to, aby im do priestoru nevnikli fanúšikovia bez platenia, no dnes je to celkom ináč! Na jednej strane nedôstojné, lebo ľudia čo prídu za záľubou a zábavou musia zniesť ponižujúcu osobnú prehliadku a na druhej strane nezodpovedné, ak sa vo výbave fanúšika nepodarí odhaliť všetko zakázané, čo znamená nebezpečie vlastne pre všetkých! Paradox, pravda, ale s prepáčením, ponižujúci nás všetkých ako národ! Predstava, že delobuch s takou silou, čo teraz spôsobil zranenia na vlastne prázdnej tribúne vyhradenej fanúšikom Ružomberka by vybuchol voľakedy vtedy, keď sa nás tlačili tisíce a tisíce na tom stretnutí s Brazíliou, keď dal Jožo Adamec tri góly a slávne sme zvíťazili radšej ani nerozvíjam, lebo tragédia a horor k športu nepatria – to má byť naozaj sviatok a hra so zábavou v jednom balení!
Ten disciplinárny orgán SFZ však akurát takto naozaj nepremýšľa. Ba jeho úvahy a závery sa nepodobajú ani na ružomberské sťažnosti a veru aj plač, lebo dôsledky výbuchu priniesli bolesť aj ex post a celkom iste sa im vynesený trest nezdá byť dostatočným a už vôbec nie exemplárne prísnym! Uzavretie štadióna na tri zápasy tak, že tribúny budú bez divákov a finančná pokuta 15 000 euro je jednoducho naozaj skôr smiešna než adekvátna, lebo vhodenie explodujúcej nálože medzi živých, nič netušiacich a nevinných občanov je teroristický čin! Atentát! Zločin toho najhrubšieho možného zrna nehumánnosti a zodpovednosť za voľačo takéto nie je iba na páchateľovi, to je záležitosť organizátora podujatia viac ako presvedčivo!
Viete akceptovať rozhodnutie, že usporiadateľská služba Slovana Bratislava sa musí zlepšiť, presne je napísané že výšiť, aby sa zamedzilo prechádzaniu divákov zo sektora do sektora a ani len slovíčko o tom, ako sa bude realizovať kontrola čo zabráni vnesenie výbušniny na štadión!? Je vôbec možné, aby sa po takom dlhom skúmaní obrazových záznamov z udalosti nepodarilo identifikovať vinníkov, pardon, páchateľov, hoci povinnosť monitorovať všetko a všetkých v priestore štadióna je zákonná už dlho, pozdávalo sa vám, ako bolo postarané o obete tragédie, videli ste tie bezcieľne sa tackajúce postavičky ohlušených a celkom iste bolestivo hluchých a šokovaných ružomberských fans!? Uvedomili ste si, čo všetko mohla spôsobiť letiaca masa laminátu z výbuchom zničených sedadiel, ľuďom nielen na tribúne, ale veru aj dolu na hracej ploche, lebo na tartanovej dráhe tie úlomky svietili ako hanebné memento ľudskej nezodpovednosti!?
To naozaj tí čo rozhodovali o vine a treste nevideli, nechceli vidieť, alebo to vôbec nepochopili? Asi bolo najdôležitejšie oznámiť všetkým – o body Slovan prísť nemohol, lebo neprišlo k inzultácii a vraj ani rozhodca nemal dôvod stretnutie ukončiť, lebo... Žiada sa mi napísať to hanebné lebo medveď, lebo usporiadateľ a záchranná služba na štadióne mali zasiahnuť naozaj celkom ináč, ako to vyzeralo in natura! Fakt, že tie letiace úlomky následkom tlakovej vlny nikoho nepripravili o život, alebo o zrak, či nespôsobili zranenie s veľkým krvácaním je naozaj iba zhoda náhod a šťastie, lenže také niečo sa už naozaj nemusí nikdy zopakovať! Ten obrázok osvietenej nočnej oblohy nad štadiónom na Pasienkoch a kúdol dymu, čo zostal nad ním visieť ako poriadna výstraha a výkričník ľudskej agresivity ma bude prenasledovať ako zlá spomienka dlho a ako povinnosť si to pripomínať by mali mať veru aj tí, ktorým sa trest za takýto neľudský čin v podobe čo vyniesli zdal byť adekvátnym, ba výstražne exemplárnym!
Ako sa hovorí, máme pred sebou príležitosť všetko si v blízkej budúcnosti preveriť „priamo v boji“! Kvalifikačné stretnutie slovenskej reprezentácie o postup na svetový šampionát s Bosnou a Hercegovinou sa bude hrať 10. septembra v Žiline, kde je podľa súčasnej kvality našich futbalových štadiónov k dispozícii najviac komfortu a ako sme sa mohli presvedčiť, ani usporiadatelia nespia! Naopak, o „bosniackych“ fans zhromažďujú všetky dostupné vedomosti – v čom sú preslávení, ako sa vedia prejaviť, čoho sa treba obávať a vôbec, pripraviť sa na nich! Budú mať vedomosti naozaj z prvej ruky, už zajtra si naši reprezentanti vyskúšajú na vlastnej koži, čo všetko dokážu Bosniaci doma, kde hráme už pod vedením Jána Kozáka a s novými ambíciami a celkom iste bude dosť príležitostí všetko si zmapovať a pripraviť sa aj na „choreografie“ tých naozaj skalných fans.
Už vieme, že ich žiadosť o predajné kvóty vstupeniek presiahla usporiadateľské možnosti, v Žiline priznávajú, ba je celkom pravdepodobné, že sa im podarilo lístky nakúpiť aj iným spôsobom a keďže je balkánsky temperament preslávený, produkcie ich fans svetoznáme, bude to vraj naozajstná skúška bezpečnosti pre všetkých. Ak sa to napokon podarí, ak to v Žiline zvládnu – už vieme, že na to pripravujú nielen svojich usporiadateľov, ale aj policajtov s posilami zo širokého okolia, poučme sa, všetko si zapamätajme a nech je z toho múdrosť a predvídavosť pre všetkých. Šport je naozaj akurát takáto hra a zábava a je kvalitou predovšetkým vtedy, ak je v perfektnom balení - bez chýb, omylov, nedostatkov a predovšetkým bez nebezpečia!
