Pri mikrofóne vyzeral ako voľajaký verejný žalobca, bol to výkon doslova herecký, v správnej podobe vzrušenia a zhnusenia, v tmavom obleku, tak správne rozstrapatený a prskal ako tlakový hrniec natlakovaný už - už na hranicu výbuchu! Kto ho nepozná, kto nemá predstavu o tom, čo všetko zvláda, aké divadelné scény už v parlamente predviedol a čo všetko dokáže aj hocikde na verejnosti, ak je treba chrániť vlastnú kožu a záujmy, to už veru aj stranícke a šéfove, aby som bol spravodlivý a aby ste nemuseli hádať, na čo vás chcem upozorniť! Len si spomeňte na prezenčnú listinu s podpisom Jána Slotu, v „prevtelení“ jeho poslaneckého kolegu, alebo predovšetkým vtedy, keď vysvetľoval, ako sa mu podarilo bývať v Košiciach presne tam, kde žiaden dom vlastne nestojí, lebo tam stáť jednoducho nemôže! Jasné, nemusel som to pripomínať, celé Slovensko to jednoducho vie, spoľahlivo, takéto hrubosti sa nedajú zakopať pod žiadnu zem, alebo vyhlásiť smerácky zákaz o tom hovoriť, ale keď ho tak slečna Stanislava svojou reakciou na poslaneckom balkóne rozčertila, že jej vyhlásil - do slova a do písmena vojnu, z pozície svojho majestátu a sily straníckej príslušnosti, neodolal som, lebo ako sa požičiava, tak je správne to vrátiť!
Nemôžem ani v tomto priestore hovoriť za nikoho iného, iba za seba, opisovať iba to, čo bolo realitou a interpretovať udalosti tak, ako boli v ponuke na televíznom zázname. Reakcia divákov na parlamentnom balkóne bola svojim spôsobom taká „divadelná“, réžia poslancov strany Smer evokovala pohoršenie a nesúhlas všetkých Slovákov, čo sú činmi premiéra Fica a jeho politickej strany poškodení šliapaním po občianskych a ľudských právach, ba veru aj finančne a to celkom drasticky, že ich výkriky – fuj, hanba, zlodeji, že sa nehanbíte prišli viac ako očakávane. Aký výkon na scéne, taká odozva v hľadisku a ak mám byť celkom spravodlivý, ani to extempore so stoličkou, ktorá mala putovať z balkóna do sály nebolo márnou prezentáciou ľudskej bezmocnosti. Kto sa díval, videl, keby to nebolo hrané divadielko, tá stolička by v rukách ochranky jednoducho neskončila, bola by doputovala do sály, vraj na kreslá poslankýň Smeru Tomanovej a Vaľovej a hoci to ani ja nemyslím tak naozaj, už len tá predstava možných následkov by mnohým občanom urobila radosť! No čo už, hanbím sa, je to nekorektná predstava, ale ak človek vie aj viac než je norma, potom sa dá všeličo pochopiť, uznať a aj odpustiť!
Ale odbočil som, vrátim sa k tomu skutku slečny Červeňovej, ktorú napokon vyviedli z budovy parlamentu, presne tak, ako to má ochranka zrejme natrénované, ale nebola vôbec bezmocnou bábikou v rukách dvoch trénovaných chlapov v oblekoch. Bolo ju predovšetkým počuť, nič nekorektné či dokonca škaredé, alebo nespravodlivé, kdeže iba opakovanie toho hanba, podlosť a som si celkom istý, že adresát bol známy – strana Smer a jej reprezentanti, ako „vedúca sila štátu“, si za to, čo pri odvolávaní premiéra predviedli a rovnako spoľahlivo predvádzajú vlastne nepretržite aj pri správe všetkých vecí verejných a nečudujte sa, aj neverejných, lebo ešte len tam sa dá dosiahnuť profit čo je na závidenie - hnev zaslúžia!!!
A očakávané reakcie prišli! To, ako sa prezentoval predseda parlamentu Paška už som opísal, trestné oznámenie na tých nehodných a nekultúrnych či priamo drzých z OĽaNO a okolo Matoviča, lebo kto iní, než akurát oni pestujú takéto „kontakty s podsvetím“, lebo uznajte, takto sa v demokracii nič nerieši??! Bolo to rozhodnutie "trošku neuvážené", vyvolané hnevom a rozhorčením, lebo Matovičova reakcia, keďže vraj nič neobjednal a slečnu z balkóna nepozná bola v rovnakej podobe a s rovnakým obsahom, ale na druhej strane, s tými svojimi „vlastnými“ protestoval v pléne voči Smeru aj sám. Predovšetkým proti diktovaniu všetkého, čo musí Slovensko prinajmenej akceptovať, ak už nie bez slova počúvať, veru aj s výstižným transparentom o „smeráckych hriechoch“ a bude to – uznajte, veľmi zložité hľadanie pravdy!
No čo už, neviem, koľko budem mať v tomto národe kamarátov, s rovnakým pohľadom na udalosť z parlamentného balkóna a predovšetkým, ako im „zavonia“ odkaz Pavla Pašku, plný „spravodlivého hnevu“, že takto sa v demokracii nič nerieši a mne veru nedá, iba sa akurát v tomto k jeho presvedčeniu pridať. Naozaj, takto, ako to robí Smer sa to skutočne robiť nemá, je to krivda na národe, na celom Slovensku a jeho ešte len nedávno vybojovanom demokratickom štáte, ale na druhej strane, to, čo nám na tom parlamentnom balkóne predviedla slečna Červeňová tiež nie, to je treba vrátiť sa o voľajaký ten čas nazad, na novembrové námestia v roku 1989, kde takých zlostných, urazených, poškodzovaných a utláčaných mocou jedinej politickej sily boli desaťtisíce občanov ako je ona a hľa, mali pravdu!
Som si istý, že ju má aj ona a teraz a ak to Smer, Fico, Paška a jednoducho všetci, čo už na to zabudli, v akej podobe by tá demokracia mala konečne zasa fungovať, že diktát a uzurpovanie si moci už na Slovensku nemá právo jestvovať, lebo táto krajina je slobodnou a platia v nej všetky ľudské práva, bude dobré si akurát tie slávne hodiny pripomenúť! Lebo čo už, akurát títo dnešní mocní o tom čase z novembra 1989 nevedia nič a verte mi, ani sa za to nehanbia! Ako dobre, Stanislava Červeňová, že ste Slovensku to svoje parlamentné divadielko zinscenovali v takejto podobe, čo sa nedá zamlčať a žiadnou mocou zatĺkať, ale bude kauzou pre všetkých a o všetkých a možno to napokon bude stačiť k zmúdreniu. Presne to by bolo ono, čo poviete?!
