Ako však čítate, moje obavy a predtým nespochybniteľné, ba často verejne uverejnené dôkazy vraj nebudú voľačím preukázaným, lebo predseda Najvyššieho súdu Harabín jednoznačne tvrdí, že on naozaj nič, je skôr muzikant než Sadikiho kamarát a ktohovie, ako je to potom naozaj!? Vtedy, keď sa kauza pašovania drog cez naše územie realizovala kosovským gangom pašerákov to vyzeralo byť viac ako jednoznačné, lebo jeho šéf, akurát ten inkriminovaný cudzí podnikateľ v podtatranskej oblasti Sadiki sa do povedomia verejnosti dostal ako osoba s kontaktom na najvyššie kruhy slovenskej justície. Záznam telefonického hovoru tejto podozrivej osoby, už vtedy sledovanej a opočúvanej – podozrenia boli naozaj vážne a neskôr aj potvrdené – so Štefanom Harabínom mali charakter naozaj blízkych vzťahov. Ich priebeh mal intímny charakter, páni si tykali, debatovali o svojich rodinách a náladách charakterizujúcich ich všedné dni a sľubovali si osobný kontakt v čo najbližšom čase.
Jasné, mafián a predseda Najvyššieho súdu, to nie je akurát ten najsprávnejší predpoklad normálne fungujúcej a predovšetkým ničím podozrivej, či iba bezúhonnej roviny osobných kontaktov a prepis hovoru sa stal viac ako hitom spravodajských aktivít. To viete, Štefan Harabín sa už vtedy „ukrýval za paraván výhovoriek o náhodnosti vzťahu a potom signalizoval falšovanie“, ale nepomáhalo, iba sa vyhováral a ten oficiálny dokument z vyšetrovateľských kruhov svedčil o opaku! Potom to však dostalo rýchle konce! Všetkých zodpovedných mafiánov zodpovedných za pašovanie drog zadržali, uvalili na nich väzbu a tak sa ten prepis telefonického rozhovoru z ničoho nič stal príčinou tých najrôznejších úvah a konšpirácií, lebo jediný podozrivý, ktorého sa zatknutie, vyšetrovanie a súd nedotkli, lebo utiekol, bol akurát Baki Sadiki – odmietaný kamarát sudcu najvyššieho, ak to môžem trošku znevážiť!
Náhoda celkom excelentná, čo poviete, už aj vtedy to vyvolalo vlnu podozrení a pochybností, ale realita bola nespochybniteľná, Štefan Harabín si na Najvyššom súde pokojne šéfoval a Baki Sadiki si v svojom rodnom Kosove, v bezpečnej anonymite užíval slobodu. Medzinárodný zatykač orgány Interpolu síce na naše prianie vydali, ale trvalo dlho, než ho zadržali. To viete, verejnosť a podľa reality aj slovenské súdnictvo očakávali, že zadržaný odsúdený poputuje rovno do výkonu trestu, veď v tejto chvíli by mal za sebou už viac ako deväť mesiacov „odsedených“, ako sa hovorí, ale kdeže! „Prezradilo sa“, že Kosovo nám Sadikiho vydalo až potom, keď naše orgány v tichosti prisľúbili, že verdikt súdu o vine sa zruší a celé pojednávanie sa začne celkom znova a prisahám, táto správa je zaručená, pochádza priamo z priestorov krajského súdu!
Realita je teraz v podobe naozaj dávnej, Baki Sadiki už z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vie, že súdny proces, v ktorom ho v neprítomnosti – vtedy to klasifikovali ako útek a odsúdili na 22 rokov - rozsudok anuloval ako neoprávnený výrok! Vraj nevedel, že je stíhaný, už vôbec nie, že je obžalovaný, o súdnom procese nemal žiadnu informáciu a nemohol sa prísť osobne obhajovať, ako samozrejme celkom nevinný občan a uložil Okresnému súdu v tomto meste povinnosť všetko absolvovať v repríze. Ale už spravodlivo a hoci je Sadiki stále vo väzbe, aby bol v bezpečí a nič nemohol osobne ovplyvňovať, je zbavený všetkých obvinení a samozrejme je nevinný!
A práve na konto takýchto prekvapujúcich noviniek z našej jurisdikcie sa vyjadril aj Štefan Harabín – nemáme so Sadikim žiaden vzťah, vyjadril som sa k tomu viac ako stojeden krát! Kto chce uverí, fantázii sa naozaj žiadne medze nekladú a ak smiem, tak tým, čo naozaj pochybujú o tom, ako to bolo tak naozaj prezradím, že naše spravodajské služby používajú najhoršiu možnú odpočúvaciu techniku na celom svete a z toho vyplýva, že Harabín sa má teraz o čo oprieť, to všetko nedokonalá technika, to nie sú iba osobné výhovorky! Ktohovie, čo to bol za záznam, či bol vôbec jeho, či s tým Sadikim, čo on odmieta a vyhlasuje, že je to podvrh a uznajte, všetko je z ničoho nič v celkom inej rovine zodpovednosti.
Veru tak, možno to bude mnohým smiešne, ale keď som sa trošku viac poobzeral v histórii skutkov pána Harabína, vo vzťahu ku kolegom, súdom, senátom, rôznym úradným ustanovizniam, polícii či prokuratúre, alebo aj k mediálnemu svetu v tej najširšej možnej podobe s úsilím dozvedieť sa, aké to boli kontakty, s akými zámermi či predstavami objavil som ako keby Ameriku! Jeho účasť v každej udalosti, čo ako podozrivej, tajomnej či nevysvetliteľnej sa záhadne stráca, jeho meno ako reálnu osobu síce nájdete, ale v konečnom dôsledku, ako keby ho voľajaká tajomná sila „vyzmizikovala“, pokojne môže tvrdiť, že jeho sa to vôbec nedotýka. Príklad za všetky, zvláštny, vie o tom iba málo zvedavcov a jeho záhada je exkluzívna predovšetkým preto, že je spojená s aktivitami prokurátora Dobroslava Trnku, okolo ktorého je veru naozaj dusno pre riešenie mnohých káuz. Spomeniem iba tú poslednú – prepis novostavby na firmu kamaráta Kočnera, čo je klasifikované ako obrovské zneužitie moci a prekročenie zákonných noriem a hľa, klasifikácia toho všetkého znie –iba priestupok, viac nič!
Voľačo podobné, ale s inými dôsledkami evidujeme ešte z čias, keď bol tento úradník generálnym prokurátorom a práve cez jeho úrad sa verejnosť dozvedela o zázname hovoru Harabín – Sadiki s tým, že je to súčasť vyšetrovacieho spisu a bude použitý ako dôkaz! Jasné, nikdy nebol, ba naopak, stal sa predmetom Harabínovej žaloby voči prokuratúre a verdikt znie – štát je povinný Harabínovi vyplatiť odškodné vo výške 150 tisíc eur ! Rozhodnutie zatiaľ nenadobudlo platnosť a bude viac ako zaujímavé sledovať, kedy sa tak stane a čím to zákonné normy Slovenska zdôvodnia!
Aby ste mi dobre porozumeli, je v tom záhada a paradoxy, ktorým sa tak celkom nedá s využitím rozumu a logiky, inokedy platnej, porozumieť. Klebiet, správ, informácií a kontaktov Štefana Harabína so sudcami je viac ako dosť, ba jedno meno, reálne a evidované ako kritik jeho „činnosti v tej tajomnej sfére jeho práce“ – Peter Paluda tvrdí, že má svoju originálnu réžiu tlaku na výkony sudcov s tým, že im nadiktuje vlastnú predstavu ako má vyzerať konkrétne rozhodnutie. Vo veciach občianskych či trestnoprávnych sporoch, všetko jedno a keď sa jeho predstavy nestali realitou, neempatický sudca sa dozvedel, rýchlo a spoľahlivo, čo bude jeho odmenou! Disciplinárne konanie, tresty finančné i organizačné, nulové odmeny, preradenie do iného kolégia, jasné nikdy nie významnejšie či atraktívnejšie, ba vraj aj sťahovanie osobnej kancelárie do horších priestorov, zákaz služobných ciest a napríklad aj koniec možností profesionálne sa vzdelávať!
Zdá sa vám to málo? Hádate, prečo to akurát v kontexte s meritom glosy pripomínam!? Nuž nie je to ťažké uhádnuť, lebo tvrdenie pána predsedu Najvyššieho súdu Harabína, že on so Sadikim nemá nič, nie je zainteresovaný na ničom, čo z ničoho nič všetky zločiny tohto gangstra zo sféry pašovania drog zvrátili do sféry neviny a bezúhonnosti! Čo súdy vyniesli ako ortieľ v jeho neprítomnosti, 22 rokov väzenia jemu osobne a dvom prítomným komplicom po 15 rokov dostalo naozaj zvláštnu príchuť, lebo čo platilo pre nich, to pre Bakiho Sadikiho neplatí –on nebol na úteku, on iba do zahraničia vycestoval! A vrchol všetkého, on o svojom treste nevedel, súd je mu veľkou neznámou a treba mu teda veriť, že je nevinný, ergo, má nárok na nové pojednávanie! Žiadna basa, to teda v žiadnom prípade, ba reči o tom, že ho prepustia na slobodu a na súd bude chodiť ako slobodný občan majú viac ako veľké očakávania!
Je celkom dobre možné, že je to fakt iba náhoda, veď zázraky sa vraj stávajú, ale predsa len budem patriť k tým skeptikom, čo viac veria tajomnostiam Harabínovej aktivity. Jasné, presne tej, čo takmer nezanecháva žiadne stopy a ak predsa len, nuž potom príde k slovu niečo také, ako sa dá prežiť teraz, pri obnovení procesu s odsúdeným, ktorého medzitým vlastne ten istý súd zázračne oslobodil. Verím, že presne v takomto zázraku funguje ten prívlastok - súd a sudca najvyšší - ako zaklínadlo.
