Milan Kňažko, na rozdiel od chvíľ, čo sme s ním prežívali presne pred 24 rokmi na bratislavskom námestí stál tentoraz pred kamerami a novinármi celkom sám, to viete, všetko to bolo menej exkluzívne, aj keď vlastne rovnako zodpovedné a dôležité, lebo oznámiť občanom svoje rozhodnutie – budem vo voľbách na jar roku 2014 súperiť o post slovenského prezidenta, je správa, ktorá sa v jeho živote stáva voľačím maximálne dôležitým a rozhodujúcim a ak mám hovoriť iba za seba, už viem, komu v tých voľbách dám svoj hlas a koho budem zo všetkých svojich síl a možností podporovať! Aby bolo celkom jasné, nezávislých a občianskych kandidátov je naozaj viac, ba ešte aj Pavol Hrušovský, kandidát časti Ľudovej platformy zbiera občianske hlasy, aby to malo presne takéto pozadie dôveryhodnosti, ale čo už, nie je to presne to, čo si v súvislosti s prezidentskými právomocami a zodpovednosťou predstavujem! Nie je v tom princíp jednoty a veru ani osobné danosti, pre mňa je Pavol Hrušovský kandidátom skôr priveľmi ortodoxným, než slobodným a teda vhodným pre potreby všetkých, lebo už nás ako verejnosť viackrát presvedčil, že cez určitú prekážku či problém nepreskočí a hľadať riešenia odmieta!
O kandidátovi ľavice, ktorého Smer utajuje a hlavný protagonista na tento post Róbert Fico o tom meditovať odmieta a ktorého v svojom očakávaní, na základe vývoja na našej domácej scéne už za favorita ani nepovažujem, sa takmer s istotou stane víťazom prvého kola prezidentských volieb a Milan Kňažko, celkom samozrejme, súc si vedomý svojej perspektívy a predovšetkým rezervoáru síl a možností, ktoré jeho osobnosť verejnosti ponúka predpokladá, že sa tou „dvojkou“ stane on a synergiou všetkých pravicových konkurentov čo neuspeli, v druhom kole zvíťazí. Mnohým sa to už teraz vôbec nezdá, jeho absencia v reálnej politike bola naozaj dlhá a ničím sa nepripomínal, ale ruku na srdce, jeho účinkovanie v slovenskej politike, od novembra 1989 až marec 2002, keď z politiky po osobnom rozhodnutí odišiel bolo neuveriteľne mocným zážitkom pre celú krajinu a ak poviem, že je symbolom nežnej revolúcie, ktorá dokázala zvrátiť neuveriteľný diktát komunistov, určite sa nemýlim a jeho viera je aj mojim presvedčením!
Svoju tlačovú konferenciu začal očakávane, retrospektívou. Celkom neštandardne, žiadne evokovanie chvíľ na námestí, naopak, skúsil prítomným vysvetliť svoje medzníky v živote, priblížiť im obsah vlastných myšlienok tých hektických chvíľ a kto vie, akú mal vtedy povesť, o čom svedčila jeho profesionálna kariéra a aké úspechy ho charakterizovali ako individualitu musí uznať, že na čokoľvek v tomto ohľade mal oprávnenie! Banalizujem to, celkom úmyselne – jednoducho vtedy nebol žiadne béčko, naopak, pre mňa i mnohých bol pán herec, ba takých slávnych služobníkov akurát vtedy Tália nemala veľa na celej československej scéne. Ale aj tak, namiesto toho odkryl hlbiny svojich myšlienok, pokojne vysvetlil, prečo do politiky vstúpil, čím sa riadil, akým rozhodnutiam podliehal, ba neváhal prezradiť aj to, prečo sa jej vzdal, už ako profesionálny politik na vrchole svojej kariéry a úspechom a to najhlavnejšie – bez problémov Slovensku a jeho občanom vysvetlil, prečo má potrebu sa do politiky vrátiť.
Pred novembrom 1989 všetko riadila jediná politická strana, obrovská moc so zlou filozofiou ovládajúca všetko, predovšetkým životy obyčajných ľudí diktátom obmedzujúcim ich slobodný život a rozhodovanie, nerešpektujúca zákony a pravidlá klasickej demokracie bytia, neuveriteľná arogancia moci s uplatňovaním princípov korupcie v jej službách, zneužívanie akýchkoľvek prejavov moci, peňazí a až potom profesionalita a uznanie kvalít občanov, čo k tej jedinej strane nepatrili!
Zvedavosť novinárov ho donútila vysvetliť svoj vzťah k osobe Vladimíra Mečiara, ešte aj po tých rokoch sa ozvalo konštatovanie, že to všetko, čo súviselo s jeho slávou je jeho zásluha, ale viac ako pokojne s tým nesúhlasil a svoj rozchod s ním vysvetlil spomienkou na spoluzakladateľstvo SDKÚ. Rovnako tak bezproblémovo sa vysporiadal aj so zánikom svojho členstva v nej, na protest, zdôvodnený faktom, že riaditeľ televízie na vrchole obľúbenosti je straníkom a presne tento fakt sa zneužíva, čo sa stalo dôkazom jeho životných princípov a uvedomte si, že to bolo naozaj dávno, čo je celkom iste skvelý dôkaz jeho akurátnosti!
Možno práve preto tak presvedčivo vyznelo priznanie, čo ho núti vrátiť sa k politike, zasa vstúpiť do tej rieky, čo v jeho živote znamenala veru nielen vzostup a slávu, ale celkom iste aj bolesť a sklamanie a páčilo sa mi, ako prosto to prítomným vysvetlil. Je tu zasa iba jedna strana, jedna moc, korupcia, lámu sa zákony a ich paragrafy, deptá sa justícia, arogancia moci v tejto podobe je obludná a našu maličkú zemičku obmotala reťazou hriechu! Rád by som to ako prezident napravil, moja predstava je taká, aby sa aspoň jedno ohnivko na nej zasa stalo voľačím dobrým, demokratickým a to by mal byť začiatok cesta k náprave. Neburcujem k revolúcii, budem iba pripomínať, že je na výber totalita či demokracia, je mi nad slnko jasnejšie, že národ slovenský, predovšetkým jeho mlčiaca väčšina tomu dokonale rozumie a podľa ich presvedčenia sa budem správať! Nepodpíšem žiaden zákon čo by bol proti nim, budem podporovať malých a stredných podnikateľov, sú motorom krajiny a istotu zamestnanosti, budem strážiť spravodlivosť, nebudem mlčať pred zlom a tlakom hriechu, za každú cenu budem slúžiť iba dobrým občanom ako ich kandidát a prezident. Občiansky, nezávislý a nestranícky, to chcem zdôrazniť, lebo každá stranícka nominácia do tohto úradu je vlastne nepochopiteľným paradoxom. Presne toto je môj odkaz všetkým!
Bol absolútne korektným informátorom, pokojne rozpovedal o svojej predvolebnej kampani, ktorá sa rozbehla zbieraním hlasov, v celkom dobrovoľnej podobe a hoci nevie aký je v súčasnosti ich počet, nemá žiadnu pochybnosť, že dobrovoľníkov na jeho podporu je dostatok. Samozrejme vie, že celkom iste sa nájde aj sponzor, čo mu pošle dar, teda predovšetkým finančnú podporu na reklamnú kampaň, ale už teraz by rád oznámil, že bude celkom iste skôr skromnou než „obdivuhodne nákladnou“, lebo on a aj jeho štáb – uviedol iba dve mená, Urmanič a Lengyel, preferujú dobrovoľnú účasť naozaj vo všetkých aktivitách a dobrovoľníkov je naozaj veľa.
Svoj politický návrat realizoval Milan Kňažko ako keby s trémou naozaj hereckou, bolo cítiť, aký je napätý, koľko dôležitosti a akú silu myšlienok a srdca do toho vystúpenia vkladá, ale s postupujúcim časom sa všetko dostalo do podoby absolútnej pohody, jeho reakcie na otázky, často aj impertinentné a zložité, či obsahovo s ohľadom na uplynulý čas nejasné ho posunuli k bravúrnej istote a ľahkosti prejavu a bolo jasné, že jeho zodpovednosť je nezlomná, svoje úlohy a povinnosti bude riešiť iba čestne a transparentne a už teraz sa teším na každú jeho verejnú produkciu.
Som si istý, že budem mať šťastie, sa na niektorom jeho osobnom stretnutí s občanmi môcť zúčastniť, celkom iste sa im nebude vyhýbať a všetkým budúcim voličom rád odkazujem, že svojho favorita do prezidentských volieb už som si naozaj vybral. A tak akosi naviac sa pasujem aj za člena jeho dobrovoľníckej družiny a všetkým odkazujem, že Milan Kňažko bude nielen dobrou voľbou, ale celkom iste aj skvelým prezidentom, čo napokon tú mlčiacu väčšinu zasa naučí hovoriť. Tak samozrejme ako v tých časoch, keď bol na námestí ich a vlastne našim spoločným hlasom on sám!
