Napriek všetkému a to tajomstvo je vlastne na pokračovanie! Z ničoho nič všetko záhadne zmizlo, ako voľajaká fatamorgána, ako keby to bol naozaj iba prelud, nikto si na nič nepamätá, všetci sa tvária prekvapene a hoci sa ten drevený artefakt s viazankou nedá zabudnúť, ten nevypovedaný zákaz o tom čo i len klebetiť rezonuje Slovenskom ako rozkaz. Žiadna spravodajská relácia už nič s takýmto obsahom neuviedla, ktohovie, či zaúčinkoval voľajaký tajný rozkaz voľajakých záhadných veliteľov, alebo celkom prekvapujúco a inkognito zmŕtvychvstala cenzúra, ba ani len internet, inokedy štedrý a ochotný prezradiť čokoľvek je vo svete k dispozícii iba mlčí, ako keby drevený hranol s červenou kravatou nikto v Žiline nevidel! A podľa tých správ, čo som v správach videl popoludní ich bolo k videniu niekoľko, podobných naozaj ako vajce vajcu navzájom a svojej utajovanej predlohe spoločne, ale vraj ich voľakto spakoval ako voľačo na verejnosti nežiaduce a moderovanie udalosti dostalo podobu – ktohovie, čo to vlastne znamená, kto je za tým, komu takáto umelecká prezentácia vôbec napadla a potom veru aj to, komu to tak neuveriteľne zavadzalo, že viac ako prekvapujúco všetko z povrchu sveta bez stôp spakoval a ako realitu absolútne nihilizoval!
Alebo aj ináč, možno to na obrazovku prišlo ako voľakedy dávno v Amerike tá rozhlasová hra Vojna svetov, iba ako fikcia a mal som šťastie či smolu, že som ten hranol s typicky uviazanou červenou kravatou uvidel, uveril tomu ako reálnej ponuke utajovanej prezentácie, naliehavému odkazu, či nebodaj voľajakého varovania, čo by si žiadalo veci dopovedať a keďže je všade naokolo naozaj iba ticho, celkom by sa mi tá fiktívnosť Vojny svetov od H.G.Welsa, ako voľajaká replika bitky s Marťanmi z toho 30. októbra 1938, ako repríza hororu po trištvrte storočí celkom pozdávala! Orson Welles to vtedy zrežíroval fantasticky, dômyselne a dôveryhodne, poslucháči uverili, reagovali skôr panikou než ľahostajne či apaticky a ten úkaz v uliciach Žiliny, keď sa najskôr hranol s červenou kravatou objavil, ako objekt voľačo tajomné avizujúci, či dokonca závažné prinášajúci a potom zmizol, bez odkazu, bez slov, anonymne, bude naozaj iba na nás samotných, ako to v konečnom dôsledku prijmeme a zvládneme.
Zatiaľ však skôr fantazírujem a hrám sa na detektíva, skúšam nájsť, v čo najširšom zábere informačných kanálov akúkoľvek informáciu, čo je podstatou, čo príčinou a čo dôsledkom úkazu, čo ako keby sa vôbec nestal, ale čo to mal Slovensku aj tak nástojčivo pripomínať a škodoradostne zdôrazňovať, lebo koniec koncov, tá podoba bola svojim spôsobom celkom preukazná. Je tu, je tu dominantný a hoci to na prvý pohľad naozaj nevyzerá ako voľačo prinášajúce niečo viac ako zložité, či dokonca aj smutné a boľavé, veď uznajte, hranol s červenou kravatou, predsa len, až také jednoduché to veru nebude!
Budeme pozorne sledovať, aké budú dozvuky tej záhadnej prezentácie, kto je za tým a predovšetkým, kto to tak dôkladne stiahol z javiska verejnej produkcie v žilinských uliciach, lebo jedno je isté, to nebolo iba tak, náhodou, to bol jasný zámer! Ako sa hovorí, aj a veru aj, lebo niekto to vymyslel – s fantáziou a smelo a niekto zasa zničil, rozhodne a rovnako odvážne a mlčať by nemal žiaden z takýchto hrdinov! Anonymovia sa veru nikdy nepreslávia, po nich ani pes nebrechne a uznajte, bude to na škodu vecí. Lebo čo už, je dobre vedieť!
Trpezlivosť zrejme naozaj ruže prináša, tentoraz to potvrdilo vydanie denníka SME uverejneným stĺpčekom Juraja Mila aj s fotografiou tej drevenej skulptúry s červenou kravatou a spravodajským komentárom – strohým, ale výstižným. Dielo neznámeho umelca, tak ako som naznačoval už v svojom texte, je celkom iste zobrazením nášho pána premiéra, lebo prezývka hranol mu prischla v internetových debatách a červenou kravatou ho v svojich skvelých karikatúrach nezameniteľne kreslí karikaturista Shooty, chýbala iba informácia o autorovi umeleckej produkcie a o jej cieľoch.
Žiaľ, zatiaľ sa nič viac nedozvieme, lebo aktivity polície boli neuveriteľne pohotové a rýchle – koľko tých hranolov bolo pripravených na obdivovanie, toľko ich bleskovo zmizlo, žilinskí občania ani nemali čas sa z nich potešiť, alebo naopak, pohoršiť, ale dostali vyčerpávajúcu informáciu. Od veliteľa, pardon, náčelníka Mestskej polície v Žiline Milana Šamaja, vraj všetky tie hranoly sú uložené v budove mestskej polície a ak by ich autor chcel svoju produkciu právoplatne získať, má možnosť sa prihlásiť, ale dostáva avízo, že to bude aj s pokutou, lebo mestské priestranstvá sa veru nesmú zneužívať či špatiť iba z voľajakého utajeného plezíru! Jasné!?
Tomu sa povie presná charakteristika doby a jej atmosféry, viac už netreba naozaj nič a ako presvedčivý konzument reality udalostí na Slovensku k tomu dodávam iba jedno jediné citoslovce – mňam!
