To nie je žiadna škodoradosť, to je profesionálne pripomenutie, čo je v živote pracovníka vrcholovej sféry správy vecí verejných numero uno, lebo piedestál, na ktorý ho vyniesla vôľa národa vo voľbách a menovanie do funkcie premiérom, všetko potvrdené prezidentom a predovšetkým parlamentom je záväzok absolútne prvoradý a neobíditeľný, takže tešiť sa na ničnerobenie síce môžu, ale čo je ich povinnosťou, to im z mysle nemôže zmiznúť.
Som senior, na rozdiel od nich, tých neodkladných a nesmierne dôležitých povinností už naozaj nemám veľa, ale chuť žiť v tejto republike čo najlepšie a najdôstojnejšie ma priviedla k sledovaniu a hodnoteniu nášho spoločného života jednoducho kontinuálne a preto je sledovanie správy vecí verejných neodmysliteľné. Verte mi, keď som v tej reportáži videl, ako bezstarostne sa tešia, ako plánujú a všetko rozvíjajú do detailov, bolo mi viac ako ľúto, že presne takéto pocity ovládajú ich mysle, ako keby u nás bolo pokoj a pohoda, žiadne problémy či nebodaj galiba a verte mi, to naozaj nie je prísľub bezstarostnosti. Lebo čo už, nech som to skúmal zo všetkých možných strán a aspektov bolo mi jasné, že tie dovolenky by sa začať jednoducho nemali. Nedal som za vetou výkričník, hoci by tam mali byť najmenej tri, ale až tak radikálne sa nespokojnosť s ich robotou zdôrazňovať nemusí. Lebo môj vrodený optimizmus mi našepkáva, že veď oni to všetko spoľahlivo vedia a rozhodnú sa presne tak, ako im profesionalita a zodpovednosť za štát a národ velí!
Ale pre istotu, aspoň krátky rešerš tých najboľavejších vecí, aby tej dôvery nebolo priveľa, lebo vyhovárať sa ex post na zábudlivosť neobstojí ani u seniorov, za to im potom nadávajú do dedkov senilných a to by mohli byť páni ministri aj vzťahovační, no nie!?
Ak by sa vám zazdalo, že je tu katastrofálny nesúlad reality našich ozbrojených síl pri plnení povinností, predovšetkým v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami, cítite to správne! Nešťastne, po teroristickom útoku zahynul náš vojak v medzinárodnom kontingente mierových síl, niekoľkí boli zranení a hoci sa oficionality republiky Slovenskej najväčšie, premiér i minister obrany správali predpisovo, vycestovali, podporili, bolo im ľúto a kondolovali, všetko bola akcia, za ktorú sa Slovensko prinajmenej červená od hanby! Podľa poslanca vládnej strany Smer Bláhu je naša vojenská účasť v Kandaháre obrovskou chybou, nemáme tam čo robiť, vystavujeme našich vojakov nebezpečiu v mene cudzích záujmov či za vysokú mzdu profesionála v uniforme a keď s odstupom času hovorkyňa vlády národu oznámila, že je to vlastne aj názor premiéra - a naozaj neprišla žiadna iná oficiálna správa či ostrý protest – už je to faul na pokutový kop! Viete, žiadna zmluva na medzinárodnej úrovni, žiaden pakt či dohoda, to nie je kúsok papiera s rôznym použitím, tu platí iba jedno jediné! Podmienky s podpisom sú záväzok bez výhrad!!
V súvislosti s aktivitami ministerstva práce, kde celkom škodoradostne s ohľadom na obsah mojej úvahy absentuje minister –maróduje – sa vydarilo poriadne pomýlené rozhodnutie prezentované ako zákon a veľké šťastie, že to premiér Fico predsa len ustrážil a jednoznačne zatrhol! Ale aj tak, to je naozaj bezstarostný a normálny chod vlády, ak sa dve rozhodujúce ministerstvá v svojich činoch prezentujú ako amatérske spolky a nie zodpovedné inštitúcie!?? A to vôbec nie je všetko, lebo konsolidačný proces prijatý vládou ako voľačo zásadné je reprezentovaný činmi skôr celkom škodlivými, než prospešnými a ministerstvo financií vie celkom presne, že tak naozaj má iba prázdne ruky a plané sľuby a nie riešenia! Ak nemá byť záväzok Slovenska, stlačiť deficit HDP na konci roka pod 3% iba falošným sľubom, tie prostriedky sa jednoducho musia nájsť a verte mi, nedarí sa! A je to od oka najmenej pol miliarda a ak sa ministrovi financií Kažimírovi zdá, že už to vymyslel, keď namiesto rodičovských príspevkov, čo mu Fico zatrhol ošklbe samosprávy, zrejme tiež neuspeje!
Kladú mu odpor, pripomínajú svoje povinnosti voči ľuďom a upozorňujú, že ich povinnosti v tomto smere sú dané zákonmi a nie svojvôľou a aby toho nebolo málo, svoju zodpovednosť za životnú úroveň národa vyslovili aj sociálni partneri vlády vo veci minimálnej mzdy a jej neodvolateľného zvýšenia o presne stanovenú sumu! Ak sa tak nestane, nuž potom sa životná úroveň Slovákov posunie za hranicu chudoby v kontexte s tým, čo žijeme dnes, ale veru aj s tým, čo predstavujú okolité štáty Únie, za ktorými sa zasa posunieme k úpadku a nie k pokroku! To nie je dlhodobá úloha, to je aktuálna povinnosť a ak si vláda myslí, že to jej odmietnutie ako dôvod minimálnu mzdu nezvýšiť je dôvodom sa tomu vyhnúť, mýli sa!
Zabudla vari, že všetko bude robiť iba v súlade s vôľou svojich sociálnych partnerov, veď to vykrikuje nahlas a pri každej výčitke, že jej konsolidačný program je skôr márnosť než dobrá vec a verte mi, štatistiky vôbec neklamú. Za hranicu chudoby nás posúva každý deň s takouto aktivitou a pre spravodlivosť! Hádajte, kto ešte s tým zvyšovaním minimálnej mzdy vládu podporuje? Jasné, viete to, zamestnávatelia a podnikatelia, lebo prostredie ktoré im odvodovými a daňovými pravidlami pripravila táto, na dovolenku sa hotujúca vláda, im to nedovoľuje! Nemajú na to prostriedky, stali by sa stratovými a neschopnými konkurovať na svetových trhoch a mám na to aj dôkaz!
Presne taký, o akom boli všetci jej členovia presvedčení, že také voľačo nie je možné, to sa nestane, to je vylúčené a hľa! Pravda je pravda, rozdala svoju ranu do zubov spravodlivo a má takúto podobu! Do daňových rajov už zo Slovenska v dôsledku katastrofálneho konsolidačného rozhodnutia vlády strany Smer premiéra Róberta Fica utieklo nie 120 firiem, ako to bolo vtedy, keď sa ten projekt slávne odštartoval, ale veru už 3764 a aby ste vedeli, to už je naozaj riadna finančná strata pre Slovensko a vedzte, že trend je avizovaný ako trvalý vzostup! Pre Kažimíra a všetkých zodpovedných je to avizovaná potopa, ten očakávaný príjem bude klesať až k vyhláseniu stavu ohrozenia, ako pri záplavách, ktoré sme prežili iba toť, nedávno, ale z tohto veru niet úniku! Deficit je dnes neriešiteľný, napriek vymysleným a celkom nekorektným postupom kabinetu a táto nedostatočnosť tej slávnej konsolidácii veru láme väz.
A vláda sa teší na dovolenku, ide odpočívať, ničnerobiť, zabúda, aké pravidlá pre jej povinnosti stanovuje zákon a osobná zodpovednosť, takže sa celkom jasne pýtam – čoho je to dôkaz!? Už aby sa na to spýtala voľajaká šikovná agentúra, čo ja viem, napríklad MVK, aby sme vedeli, koľkože jej dáme do volieb hlasov, ako jej veríme a predovšetkým dokedy, lebo aj keď sa tak nestane, takúto jóbovku sa dozvieme celkom isto aj iba z rečí medzi ľuďmi.
