V kontexte s mnohými výhradami, v súvislosti so správou vecí verejných tak, ako ich vlastne kontinuálne ako protest ponúka opozícia, si poslanec Smeru Ľuboš Bláha „vstúpil do svedomia, posypal si hlavu popolom a oznámil s absolútnou vážnosťou, že on osobne má pred zodpovednosťou vlády jednej strany pokoru“! Mali by sme v tom cítiť opak toho, ako sa Smer v súčasnosti správa, čo všetko „láme cez koleno“ bez bázne a hany, ako zneužíva svoje parlamentné hlasy na všetko, čo má a musí mať podobu jeho prianí a predstáv, lenže som si istý, že mu nebude veriť nikto. Laik, odborník, zainteresovaný občan aj opozičná persóna, všetko jedno, to, ako sa doteraz tento mladý poslanec v politike prezentoval to jednoducho vylučuje, veď každá jeho prezentácia v parlamentnom dianí mala podobu nadradenosti, až nechutnej, vždy som to sám pre seba klasifikoval ako nadutosť z nerozumu a tak som si dal námahu obzrieť sa v čase a v jeho kariére, ako sa do tohto duševného rozpoloženia vlastne prepracoval.
Ako sa hovorí, „nepadol ďaleko od stromu“, prezentoval sa štúdiom diela Marxa aj na vlastnom štúdiu politológie a ako absolútnu mládežnícku špičku si ho už v roku 2006, až do prehratých volieb v roku 2010, do svojho štábu ako poradcu vybral predseda parlamentu Pavol Paška! No uznajte, poradca, taký mladý a v politike „neoperený“, ale tá dôvera čo dostal musela byť skvelým odporúčaním kariérneho rastu, veď dnes je nielen poslancom, ale veru aj predsedom parlamentného výboru pre európske záležitosti! Ročník narodenia 1979, ako sa hovorí, ešte naozaj nikde nebol a nič nevidel – transponujte si to do podoby naozaj ľudového znenia tejto múdrosti a kým doteraz sa všetky jeho parlamentné produkcie niesli v znamení tej Mečiarovej poučky, teraz je z ničoho nič ako baránok – mám pokoru pred tým, ako na Slovensku vládneme!
To zaznelo ako voľačo celkom nepochopiteľné akurát teraz, veď si len spomeňte, čo sme tu už od nástupu Smeru k moci absolvovali, čo nám bolo vnútené s klamstvom, že to bola demokratická metóda spolupráce všetkých zainteresovaných, vraj sociálnych partnerov vlády a výsledok viete – slávna konsolidácia výsledky nepriniesla, naopak, všetko sa komplikuje, o všetkom sa stále dookola iba vymýšľa a predstiera, ale nič sa nepriznáva, kdeže, všetko je vraj zatiaľ v norme. Jasné, je to pre väčšinu národa priveľmi sofistikovaná sféra, no všetko bude jasnejšie akurát v tej chvíli, ak sa obzrieme za voľbou generálneho prokurátora.
V ponuke bolo všeličo, pokusy opozície sa napriek demokratickej podstate riešení nestali východiskom a všetko sa pohlo „správnym smerom“ až vtedy, keď predseda strany Smer Fico povedal nahlas svoju vôľu. My chceme svojho generálneho prokurátora a bude ním Jaroslav Čižnár. Veru tak, dôkaz tej pokory už naozaj nemôže byť presvedčivejší a ak mal poslanec Bláha na mysli voľačo na tento štýl argumentácie, dá sa mu rozumieť. Lenže žiaľ, ak je to iba kamufláž, má smolu, lebo akési repete skromnosti sa rozhodla prezentovať aj predsedníčka poslaneckého klubu Smer Jana Laššáková, keď z archívu výrokov svojho predsedu vytiahla na svetlo sveta poučku, že je veľa postov v štátnej správe, čo viac ako samozrejme patria opozícii a hoci to v tej kauze prokuratúra naozaj nevyšlo, teraz, keď sa hľadá ešte aj šéf NKÚ sa to podarí, ona to potvrdzuje! Predseda NKÚ, čo je post celkom nepochopiteľne obsadený ešte Jánom Jasovským z HZDS a ktorý sa na viacero pokusov nepodarilo obsadiť, je celkom iste opozičnou doménou a Smer urobí všetko, aby už teraz voľba prebehla pozitívne.
No povedzte, to už ani nie je pokora, to má podobu záväzku, ale Slovensko vie svoje! Žiaden opozíciou navrhovaný kandidát nebol dobrý, Smer mal na to v parlamente lakmusový papierik kontroly, čo mal potvrdiť absolútnu jednotu podpory celej opozície jedinému menu a nevyhovel ani požiadavke, aby sa voľba realizovala verejne, aby sa vedelo, kto to všetko „prisľúbené a zaručené“ marí, ale kdeže, bude sa voliť tajne a hotovo – veď akurát to je demokracia!? To je veru voľačo celkom nepochopiteľné, popiera to všetko zásady logiky a tak je celkom dobre možné, že žiaden premiérov verejne vyslovený záväzok či Laššákovej „sľub istoty“ neprinesie pozitívne riešenie ani po prázdninách, lebo trpezlivosť už veru stratili všetci v opozícii.
Pre spravodlivosť, s výnimkou predsedu OĽaNO Matoviča, čo ponúka možnosť výberového konania na tento post a vraj treba preferovať odborníka a nie politika, ale celkom zabudol na skutočnosť, že vec ani to nevyrieši! Lebo čo už, „počty demokratickej spravodlivosti“ nemajú vôbec nič s tvrdením, že tento post je prednostne opozičnou sférou a ešte sa nestalo, aby to Smer pri riešení rozdielnych postojov ako svoju vôľu neakceptoval!
Presne v tejto chvíli sa mi žiada pripomenúť všetkým, že s postupujúcim časom sa všetko naozaj nevyvíja tak, ako to má Smer naplánované, je tu predovšetkým nezamestnanosť, vysoká zadlženosť, problém pripravovaného rozpočtu, teda presnejšie, „čarovanie“ s povoleným deficitom 3%, čo je predpis Bruselu a vlastne celkom všetko, čo nekráča ku koncu kalendárneho roka s istotou a optimizmom. Takže hádajme, čo sa dá očakávať, ako to Smer bude vysvetľovať, čo bude príčinou horších či celkom neakceptovateľných výsledkov?! Komu zo zodpovedných zostane v rukách Čierny Peter viny a hanby, lebo o tom, že to tak celkom iste bude nepochybuje vari nikto, ani strojcovia tých najviac viditeľných verdiktov a rozhodnutí.
Som si celkom istý, že potom im to terajšie zavádzanie verejnosti nepomôže, ani takéto sofistikované a zdanlivo logické. Hriešnikmi zostanú sami, lebo to samozrejmé privlastnenie si absolútnej moci žiadnu výnimku, alebo nebodaj výhovorku nepripustí. A legendy, na akýkoľvek spôsob už vôbec nie, hoci uznajte, to Laššákovej ubezpečenie a Bláhova pokora mali byť dobre pripraveným východiskom z problémov očakávaných verdiktov potvrdzujúcich nekorektnú moc .
Lenže naozajstná radosť to pre Slovensko aj tak nebude, lebo čo sa mohlo, to sa vlastne celkom pokazilo a ich hanba je našou obrovskou prehrou. Bude strašný dlh a možno aj hanba z nesplnenia záväzku, celkom iste bude rokovanie o rozpočte na rok 2014 skôr pretvárkou než solídnou perspektívou, pokles v rebríčkoch našej výkonnosti v širokom zábere kritérií, až po pokles našej životnej úrovne sa zasa raz potvrdí a práve preto nemôžem mať radosť z toho, ako tento národ pokojne akceptuje „politiku ľavicovej starostlivosti o dobro národa a jeho vecí“, dovolí zneužívať moc jednej politickej strany a budem úprimne rád, ak sa Slovensko už na jeseň tohto roka lepšie porozhliadne a urobí si inventúru. Bude jednoduchá, všetko čo sa tu realizuje má nielen dokázané autorstvo aj s podpisom, ale aj zodpovednosť a jediná pokora čo sa dá očakávať, by mala byť v podobe, naša vina, naša preveľká vina...
