Celkom im rozumiem, tým najnešťastnejším sa usilujem voľajako pomôcť, aspoň slovom, ale keď mi Zuzanka z Prahy, ktorá sa voľakedy v deväťdesiatich rokoch usilovala od nás „odpisovať“ vtedajšiu novinku - špecializované školské správy, lebo „vláda samospráv“ nad školskou sférou u nich fungovala celkom diktátorsky vlastne vo všetkom pripomenula, že veď musíme byť ešte stále „dobití a doráňaní“ aj my, od chvíle parlamentného zlyhania SaS vo veci hlasovania o dôvere pre vládu, celkom som zmĺkol! Má pravdu, naozaj to aj u nás skončilo celkom neslávne a tak som si radšej všetku tú pohanu národa pripomenul spomienkou.
V niečom ten rozdiel samozrejme nájdete, u nás to malo iba podobu nepochopenia správania sa členských krajín EÚ voči tým, čo si vyslúžili povesť nezodpovednej správy svojich štátnych financií, ak si pamätáte, tak vtedy v tom „lietalo“ Grécko a hoci stačilo, aby sa poslanci SaS správali korektne, čo znamenalo zachovať pochopenie a veľkorysosť, ako vlastne celý zvyšok EÚ, malo to katastrofálne konce! Opozícia, jednotná ľavica v podobe poslancov strany Smer dosiahla svoje, vláde bolo dovolené „svietiť a kúriť“ do vyhlásenia mimoriadnych parlamentných volieb a „zázrak vlády“ pravicovo orientovaných politických síl Slovenska sa skončil ako keby dobrovoľnou samovraždou.
Naozaj dobrá paralela s Českom, hoci rozdiely v tom predsa len sú. A ani neviem, či je väčšou národnou tragédiou ten diletantizmus poslancov SaS okolo predsedu Richarda Sulíka, čo sám seba a aj tých svojich verných dokázal presvedčiť, že financiám a ich použitiu rozumie viac ako celý zvyšok sveta, aj v odbornej vzdelanosti, alebo rozhodovanie tých z ODS, okolo premiéra Nečasa, ktorým sa dodnes zdá, že ich činy a rozhodnutia, ktoré považovali za voľačo samozrejmé, mohli zlomyseľníkom, čo radili a celkom zbuntošili policajné kruhy privodiť presvedčenie, že vláda a jej členovia či osoby z jej zázemia páchali trestné činy!?
Slovenské „konce“ tej kauzy, čo celkom zadusila snahu kabinetu Ivety Radičovej pokračovať v ozdravovaní Slovenska po štvorročnom vládnutí triumvirátu Smer, HZDS a SNS už poznáte. SaS sa ako strana rozpadla, tá časť schopná uznať si chybu v myslení zabuchla za sebou dvere a pridala sa k Lipšicovej Nove, ale tradicionalisti okolo Sulíka ako keby dodnes verili, že slovenské nádeje politickej spoľahlivosti demokratickej správy vecí verejných nepochovala ich pomýlená viera v jeho „ekonomickú zázračnosť“, ale iba nepriazeň osudu! HZDS a SNS, tak pevne spojení so stranou Smer už v parlamente nie sú, zaslúžene, lebo ľudia naozaj majú nielen pamäť, ale aj zodpovednosť, ale samotný Smer dokázal všetko „dobré, lepšie ba najlepšie“ doviesť do najvíťaznejšieho konca!
Mimoriadne voľby vyhral takmer brutálne, má 83 poslancov a všetko, okrem ústavných rozhodnutí si diktuje podľa vlastných plánov. Využil celkom všetko, čo pravicové strany na verejnom trhu dôvery zdiskreditovalo, šikovne manipuluje s verejnou mienkou, ktorá podlieha zotrvačnosti ľavicových princípov spolupatričnosti a jednotnosti systémov v sfére sociálneho partnerstva vládnucej moci a hoci už to naozaj nie je taká skalopevná podpora, ešte stále to nie je v podobe nesúhlasu dobre počuteľného občianskeho odporu.
Jasné, možno aj preto, že pravicové strany sa ešte nestali jednotnou silou, sľubovať si sľubujú aj modré z neba, ale nedarí sa a ak sa nestane zázrak, tak už v jesenných voľbách do krajských úradov dostanú ďalšiu „frčku do nosa“ s poučením - jeden je málo, lepšie je spoločenstvo!
Ale ružičky nebudú kvitnúť ani Smeru, jeseň a príchod zimy ich celkom zákonite odsúdi k zániku, ak mi budete chcieť rozumieť a namiesto konsolidačných výsledkov hospodárenia slovenskej ekonomiky príde naozajstná galiba. Už to nebude iba nesúhlas zamestnávateľov a živnostníkov s politikou zvyšovania minimálnej mzdy, o ktorom sa naozaj dlho vôbec nehovorilo, aby sa nekazil dojem jednotnosti myslenia sociálnych partnerov vlády, už to bude celkom iste aj stále narastajúca diera v rozpočte, kde sa jednoducho nedarí našetriť, čo sa sľubovalo ako samozrejmosť, pripraviť rozpočet na rok 2014 sa stane neriešiteľnou povinnosťou, lebo čísla Smer neoklame obyčajným výmyslom ako dôverčivých voličov, čo sa dajú naozaj oklamať zavádzajúcim slovom, ako keby „opiť rožkom“ a ak sa k tomu priráta ten narastajúci dlh, s ktorým sa ani nie tak dávno pravica vedela pokonať, miera únosnosti sa celkom iste prekročí! Už to potom nebude o žiadnej prevahe a istote, alebo ak áno, tak iba o takej, že to všetko, čo je na Slovensku biedne, zlé a klamstvom je dielom moci na Slovensku zvrchovanej – autorstvo strany Smer je neodvolateľnou istotou!
Spravodlivo, takmer rovnaké vízie obáv a politických zvratov avizuje aj česká spoločnosť. Pravicová vláda padla, hoci nemusela, lebo ak by sa dvaja poslanci vládnucej strany ODS reprezentovanej predovšetkým premiérom Nečasom zachovali korektne, čestne a nepodľahli zatiaľ nedefinovanému tlaku lobistov a keby šéfka strany Lidem Karolina Peake „nezišla z mysle“, mohli sa veci naozaj posúvať celkom ináč! To zaklínadlo 101 poslaneckých hlasov by nedokázal zvrátiť ani prezident Zeman, aj keď sa usiloval až nadlimitne a bol by to po „legislatívnom prefackaní“ celkom zákonite prehral! Ba naviac aj s poriadnou medzinárodnou hanbou, lebo dnes sa už veru vie, čo všetko by sa usiloval ešte „robiť“?!
A tak to má v Čechách podobné konce, ako to prežilo Slovensko. Vláda na „kúrenie a svietenie“ má stále podobu tej Zemanovej, je odhodlaná robiť vraj iba legislatívne nevyhnutnosti, ale na druhej strane je prezident Zeman vo forme, plný odhodlania a elánu robiť všetko to, čo vraj bude treba a tak akosi naviac, ten čas do volieb - Zeman už ich dátum presne určil, už má presnú podobu predvolebných aktivít! Jasné, predovšetkým ľavicových, socialisti a komunisti už avizujú, čo všetko je na pravicových tričkách ODS a TOPO9 ako neodpárateľný hriech a hoci už sa všetko s tým policajným zásahom skončilo tak voľajako nijako, ako vyfučaný balón bez následkov a zodpovedností, budú sa usilovať všetko využiť vo svoj prospech.
Tí všetci z Čiech, čo mi volajú, píšu a sťažujú sa, či hľadajú pomoc už vedia, že tie ich volebné konce budú presne ako sú tie naše! Tromfy má v ruke ľavica, majú svojho prezidenta, ba ten má ambície naozaj svetovládne a ak ste stačili postrehnúť, koľko „dobrých slov“ má pre svojich odporcov v každom svojom verejnom vystúpení už viete, že to bude poriadna presila a odhodlanie zvíťaziť! Ak sa nestane voľačo z rozhodnutia vyššej moci, budúca vláda v Čechách bude ľavicová a tak naozaj presne cítim, ako tým všetkým, z opačnej strany myslenia a viery tak naozaj je, ba viem ich tak s predstihom aj varovať, lebo to, čo my už máme v praxi, to ich ešte iba čaká. Budú to bolestivo objavovať až po voľbách a práve preto možno pochopia celkom presne aj to, čo som tu a teraz všetkým napísal ako voľajaké memento, alebo, ak je to významovo a ľavicovo presvedčivejšie, tak naozaj ako poučenie!
Tak nám treba, pomyslel som si akurát v deň 45. výročia obsadenia Československa, keď sa pamätné stretnutia na miestach tragédií a ľudských obetí konali tak, že spomínali vlastne všetci, lebo bolesť národa a zlovôľa tej strašnej noci si to zaslúži, ale vládna moc to všetko odignorovala, nebol tam nikto z tých naozaj mocných, lebo ... No veď uznajte, to sú pohrobkovia tých, čo sa o ten hriech zaslúžili, čo sa dnes volajú sociálni demokrati, za dedičstvo názorov sa ku komunistom na Slovensku už nehlásia s presvedčením a bez hanby, lebo to nie je celkom ono, ale v Čechách by s tým nemal byť vôbec problém!? Oni také niečo ako pripomenutie si a spomienku neuznávajú a nie je naozaj také zložité pochopiť, prečo, lebo aj dnes má tento svet v ponuke takých a aj onakých! Rozumieme si? V Čechách a ani u nás naozaj nemusíme hádať, o čom je táto reč, kto si 45. výročie okupácie nepripomína, kto pri tých spomienkach chýbal a prečo! Verím že nie, rozumieme si. Veru a tak nám treba!
