Už ani neviem, koľko slávnostných chvíľ som pri otváraní olympiád prežil, viem však celkom iste, že práve tie, s prívlastkom zimné som prežíval vždy iba sprostredkovane, cez rozhlas, keď som bol dieťa a na príčine bola skutočnosť, že sme boli nielen veľká rodina, ale predovšetkým športovo založená a všetko s ním súvisiace milujúca a potom už v televíznych prenosoch, na ktoré naozaj nedám dopustiť! Spomienky sú to naozaj úžasné a až do 7. februára tohto roku som bol presvedčený o tom, že hry v Lillehammeri v roku 1994 mali otvorenie, ktoré už nič exkluzivitou a originálnosťou nepredčí a keď prišiel Vancouver, nádherný a skvelý, takéto moje očakávania potvrdil. Teraz však už viem, že Soči sa podarilo viac, stalo sa nedostižným, pod strechu novej haly sa presťahovala nielen športová elita sveta, ale mnoho tisíc ruských umelcov na všetky spôsoby ľudskej fantázie a predovšetkým géniovia interpretačného a vizuálneho kumštu i modernej techniky a v neuveriteľnej podobe nám pripravili zážitok naozaj nedostižný! Bolo tam všetko, kreativita obrazov od pantomímy, cez leporelo obrazov dadaistov, krásna hudba najväčších ruských géniov a Veľký balet v tej najfantastickejšej podobe svetelnej show, ruské dejiny, v múdrej podobe historickej skratky a potom už všetky tá sláva, reči, zástavy, tú olympijskú niesla aj Valentína Tereškovová, Putinova formulka otvorenia hier a príchod olympijského ohňa v naozaj nevídanom obsadení – všetko odštartovala Mária Šarapovová, fakľu s ohňom niesla aj Isinbajevová, vôbec som neuhádol, že oheň v tom betónovom obelisku v podobe fakle smerujúcej k výšinám spoločne zapália Irina Rodninovová a Vladimir Tretjak, čo s odstupom chvíľky akceptujem ako zaslúžené uznanie geniálnych športovcov, na ktorých sa veru už zabúda.
Ohňostroj, svetelné efekty, ba vlastne neuveriteľné vizuálne divadlo v širokom zábere a nedostižných farbách, obrazovka bola plná úžasnej ponuky a viem si predstaviť viac ako presne, ako to prežívali priami účastníci otváracieho ceremoniálu! Nechcem byť závistlivým, ale nič sa nedá robiť, bolo to jednoducho fascinujúce už aj preto, že podľa zaručených informácií ste okrem „pasportu“ návštevníka hier potrebovali predovšetkým vstupenku za približne 1200 eur a to vraj o ne bola aj tak poriadna bitka! Naozaj mimoriadnosť a som si celkom istý, že Soči zostane dlho neprekonanou udalosťou a to aj napriek tomu, že naozaj nie všetko s ním spojené bolo v podobe presného plánovania, korektných nákladov a ekologickej bezúhonnosti či technickej dokonalosti.
Predovšetkým vytvorenie, v origináli červeného olympijského kruhu patriaceho americkému kontinentu, ktorý sa nesformoval z podoby voľajakej snehovej čipky dalo podnety na tvorbu fámy, že to Amerike urobili v Soči naschvál, aby sa na nič dôležitejšie ako je Rusko nehrala, lebo ten dôvod, prečo neprišiel olympiádu obdivovať Obama bol smiešny! Ale to bolo asi všetko, čo nemalo podobu dokonalosti a tých 6000 športovcov, viac ako 9000 zástupcov mediálnej sféry, desaťtisíce priamych divákov a vraj minimálne dve miliardy pri obrazovkách na celom svete budú mať fantastickú spomienku.
Športových súťaží bude v ponuke 98, v 15 disciplínach, súťažiť budú športovci 88 krajín a ak mám byť už na samom začiatku olympiády patriotom, tak tá naša výprava na čele s vlajkonosičom Chárom bola nielen presvedčivo elegantná, ale aj pozitívne naladená. Vôbec ich neomínali prognózy stávkových kancelárií a športových expertov, že Slovensko na týchto ZOH nezíska žiadnu medailu, skôr naopak, žiarili odhodlaním, všetkých favoritov poriadne popreháňať a ak sa to čo len trošku vydarí., nuž až potom sa uvidí! Bič plieska na konci, klasické slovenské porekadlo, to naozaj nebola posledná dobre citeľná a viditeľná ľudová zvyklosť, lebo naše oblečenie s čičmianskym dekórom patrilo celkom iste k tomu najkrajšiemu, čo táto exkluzívna prehliadka celosvetovej módy ponúkla.
A napokon predsa len ten naozajstný súboj o medaily s olympijskými kruhmi! Fascinoval ma rýchlostný biatlon mužov, desiatka a Nór Björndalen – siedma zlatá medaila, jeho krajanka, bežkyňa na lyžiach, v kombinovanej skiatlonovej pätnástke Björngenová a naozaj neuveriteľný zážitok mi pripravila ruská krasokorčuliarka Júlia Lipnická, s krátkym programom žien v premiérovej súťaži družstiev! Také ešte skôr dievčatko ako žena, ale kto chce prežiť zážitok celkom úžasný a nenapodobiteľný, nech si jej jazdu voľakde pohľadá a poteší sa! Stojí to za to.
Dnes, v nedeľu je to jasné, ale veru aj zložité! V televíznom vysielaní je v ponuke predvolebná politika, rokovanie v parlamente a konflikt opozície s panujúcim Smerom vlastne o všetkom, čo sa dá chápať ako demokracia v dohodnutom režime a potom predovšetkým Nasťa Kuzminová v Soči a jej biatlon v repríze zlatej histórie z Hier XXI olympiády! Politika bude celkom iste v podobe avizovaného počasia – zamračené, daždivo, sychravo a tak nech má Slovensko aspoň športovú nádej, bolo by skvostné, keby to naša Kuzminová rozsvietila namiesto slniečka a urobila nám radosť!
