Jasné, tak trošku v inej podobe, lebo tá gymnastika zberu sa v ničom nezmenila, lebo zber za pomoci zemiakového kombajnu majiteľ poľnosti vyskúšal iba raz a dosť, lebo to jednoducho naozaj nebolo ono! Triedenie úrody bolo celkom nedokonalé, náklady neúmerne narástli a nespokojnosť odberateľov, predtým vždy iba uveličených, bola permanentná, ale obávať som sa nemusel. Žiaden zber, žiadna gymnastika a zodpovednosť triedenia úrody – malé, veľké – výhradne nepoškodené a potom tie s prívlastkom kŕmne a ešte aj špeciálne určenie sadzačky, to už bola zberačská výsada a prejavená dôvera, ale aj tak voľačo extra – prišla mi pozvánka do nočnej strážnej služby!
Prvú som absolvoval do piatkového rána, s mládencom z rodiny čo počúva na meno Milan a s Astou, neuveriteľne poslušnou a nádhernou, štvorročnou nemeckou ovčiačkou, ktorá za celý čas tej služby, teda od dvadsiatej hodiny vo štvrtok, do piatej rannej v piatok iba niekoľkokrát vstala, tlmene zavrčala a naznačila mi, aby som ju nasledoval k plotu, čo zemiačnisko oddeľuje od skládky odpadu. Výkonná baterka, po akej som ako skautík voľakedy márne túžil, odhalila unikajúce postavy nepovolaných zberačov a predstavte si, pokúsili sa o „prienik do zakázanej zóny“ tri razy. Jasné, vždy v inom priestore rozľahlej poľnosti, ale Asta sa oklamať nedala! Bola dokonalá, do priestorov kríkov pri pletive vletela ako tichá strela, ale verte mi, bolo ju až pridobre cítiť ako nebezpečie aj za plotom. Nechcem sa škriepiť, takmer vždy som tých unikajúcich postáv v lúčoch baterky videl v iných počtoch, celkom iste bola väčšina detských, teda mládežníckych, ale najviac ich bolo vidieť jedenásť.
Futbalové mužstvo, oznámil som Milanovi a ten okamžite určil, odkiaľ prišli, „za ktorú osadu kopú“, aj keď nenosia žiadne dresy a skúsil, čo urobí telefonát so žiadosťou o zásah, teda o pomoc uniforiem. Márne, priestor je celkom nevhodný, povinností je priveľa a výkonnej sily nedostatok, nuž treba iba vydržať. Ráno sa zastavia, pokúsia sa zaistiť stopy, ale na nič sa nesmieme spoliehať. Vraj sa zatiaľ dobre držíme, úroda nedostala žiaden úder, oveľa horšie je to na neďalekej parcele smerom na Zlatú Baňu, kde už je celkom stratených pekných pár metrákov a nikoho sa nepodarilo zadržať, my vraj máme výhodu, že je tu ten plot od skládky a máme Astu, takú dámu by brali vraj oni!
Koniec dobrý, všetko dobré, zemiačky sme ochránili, nič sa nestalo a už viem, že než sa začne vyorávať, ešte najmenej jednu službu celkom iste potiahnem, lebo naozaj to nie je jednoduchá varta! A naviac, už veru spoľahlivo viem, že zemiaky sa stali voľajako zvlášť zaujímavým artiklom, takpovediac cenným, lebo keď som si kupoval na víkend dvojkilogramovú sieťku, v cene 1,56 eura celkom prirodzene som si spočítal, že je to neuveriteľná položka takmer päťdesiatich korún, čo je spomienka skôr hodná nákupu poriadneho kusiska mäsa, než obyčajných zemiakov a tú rolu bude treba naozaj poriadne strážiť.
Teda tak, naozaj to nie je voľajako interesantné nedeľné zamyslenie sa, o zemiakoch a o ich zlodejoch či nočných vartášoch, ale na druhej strane, kto by bol kedy povedal, že dobrá úroda na tom poli je naozaj ako zlatá baňa a tú strážnu službu budem vykonávať s obrovským sústredením. Žiaden neoprávnený zlatokop tam neuspeje, to mi verte, záväzky som si už naozaj dlhočizné roky nedával, ale gazdovi, čo sa spolieha aj na moju zodpovednosť a ostražitosť sľubujem – zlodeji nemajú šancu!
