Peter Krivda Soliwarski
Túlačky XCVIII - Hrad Bouzov /CZ/
História je ako kopírovací papier, vždy nanovo a nanovo ozdobený pozlátkou klamstiev, navoňaný zvodným parfumom lží.....
História je ako kopírovací papier, vždy nanovo a nanovo ozdobený pozlátkou klamstiev, navoňaný zvodným parfumom lží.....
S ľudskou pominuteľnosťou odchádzajú aj atribúty prítomnosti človeka, ktoré za sebou zanechávame v krajine.
Romantika múrov starých hradov, i tohto na brehu Hrona, pri Revištskom Podzámčí, má v sebe úžasnú silu rozprávania
...bratislavská galéria Čin Čin predstavuje tvorbu z ostatných rokov maliara, výtvarníka Michala Studeného /*1939/ ...
...pri fotografiách F. H. Trochu melancholických, clivých aj tónovaním do hneda. Hladením, či hľadaním starého sveta.
...sv. Prokop na tomto mieste ponúkol vodu kniežaťu Oldřichovi a tá sa premenila na víno...
Hrad Prozor s mestečkom Vrlika prešlo dlhou a nie jednoduchou cestou histórie a snáď im budúcnosť bude láskavejšia.
Vo veži kaplnky visí opravený neskorobarokový zvon z roku 1784. Jeho srdce bude biť ďalšie stáročia pre Šamorínčanov
Pojem Abstrakcie je tu postavený Dávidom Čárskym do súbežnej polohy s Absolútnom.
Sedeli sme na schodoch a po malých dúškoch sme usrkávali z tej nádhery.
...padlí sú pochovaní tam, kde ich našla strela, tak teraz sme zapálili sviečku Pod Bôrom pri Turčianskych Tepliciach...
Pri každej ceste hľadáme podvedome miesta, ktoré dobre poznáme z dávnej minulosti zakrytej hmlami zabudnutia.
...krásno bolo vidieť a aj cítiť zámkom, ktorého expozície nás preniesli do pompézna dôb minulých...
Z dediny už neostalo nič, ale pokiaľ má kto položiť kvietok ku krížu, pokiaľ je, kto zapáli sviečku, i Pominovec je.
prázdne stoličky, prázdne domy, rozbité okná, zatlčené brány a doráňané steny. Ako srdcia ľudí, ktorí nosia vojnu v sebe
..len na chvíľočku. Možno to ani nebolo zastavenie a zrazu mi to došlo, fakt, dnes je sobota, tak kam sa ženiem ?....
...každá cesta, ktorá vedie do diaľky, vedie aj späť, domov...
...sedeli sme na kamenných múroch domov, ktoré tu pred stáročiami postavili Liburnovia, Rimania, Chorváti...
Keď sme stáli pred hmotou steny zámku, pred monumentalitou iluzívne sa šplhajúcou stĺpmi do výšok, mali sme pocit maličkých živočíchov pritláčaných k zemi.