Je tak krásne veriť rozprávkam a občas v tých rozprávkach aj žiť s tuláckymi topánkami na nohách. Je podmanivo nádherné aspoň na chvíľu uveriť, že to čarovno je súčasťou skvostu celej cesty časom.
Atmosféra s vôňami mesta je niečím, čo sa nedá preniesť, ale ona sa akosi sama preskupi do každého vnímavého pocestného.
...lebo rozprávkovo si vieme vysnívať, predstaviť, uniesť sa ním. Je nereálnoskutočné, je niekde vzdialenonehmatateľné a pritom stojíme v jeho strede, je mámivé fluidum, ktorého sme sa dotýkali...
Asi sme si vysnívali rozprávku, ktorú sme si veľmi želali, lebo sa uskutočnila. Všetky rozprávky sú, či boli skutočné príbehy, lebo ľudia, ktorí ich zažívali vedeli prenádherne snívať.
...rozumieme si a rovnako sa spoliehame, že naši poslucháči chcú rozumieť. Je dobré počúvať, lebo to je základ každej komunikácie...
...keď počujem slovo Turiec, prechádzajú mi mysľou predstavy o fantastických, rozprávkových magických krajinách, krajinách mýtických, krajinách do ktorých nech prídeš odkiaľkoľvek stále stúpaš po nádherne...
...boli sme na mieste, kde čas je už dávno akousi zvláštnou veličinou. Prechádzali sme medzi zasneženými kopcami, ktoré akoby snehu stále nemali dosť.
Keď som bol vo veku tých najkrajších snívaní, čítal som nezabudnuteľné „Epochální výlety pana Broučka“ do minulosti a tak som si pri tom čítaní predstavoval, že cestujem s pánom Broučkom do pätnásteho a do iných storočí .
„Milujeme túlanie sa po prériách. Tam sa cítime voľní a šťastní. Ale keď sa usadíme, strácame farbu a umierame. (Satanta, Kiowa)
...Turiec je naplnený bohatstvom farieb do prasknutia a jeseň ďalej nimi mrhá v nekontrolovateľnej rozhadzovačnosti vo všetkých tých nádherných dolinách...
...Dnes niekto sedí v tieni, pretože ktosi iný dávno zasadil strom................ Warren Buffett
... „ Zem má dostatok bohatstva pre potreby každého, ale nie pre chamtivosť každého M. Gándhí ....
Na Túlačkách v moravskom Lipníku nad Bečvou sme sa tiež najprv poprechádzali cez internet, ale keď sme pocítili reálnu dlažby pod nohami a keď sa nám otvorilo námestie T.G.Masarika, odrazu sme ovoňali a ochutnali iný Lipník.
Je to len niekoľko týždňov čo oslávil deväťdesiat rokov putovania po tomto svete Olbram Zoubek, pán sochár, pán výtvarník, pán človek. Človek z rodu výnimočných.
...neprehľadnuteľná postava s fotoaparátom na krku s vystupovaním aristokrata, alebo pravého gentlemana. Jeho návšteva vernisáže je zárukou veľmi kvalitnej fotodokumentácie aj bez toho aby ho niekto požiadal...
Je úžasné ísť na výstavu sôch a môcť ich obdivovať z polohy ležmo, sedmo a videl som, že skúsenejší aj v stoji na hlave, alebo priamo z kočíka.
Opäť festival a opäť sa tam stretávajú ľudia, ktorých spája niečo úchvatné, niečo, čo je dané len človeku tvorivému, niečo, čo posúva ľudské zmysly, ľudské duchovno, ľudský intelekt kvalitatívne vyššie, ďalej. Umenie.
Už dvadsaťjeden rokov je Kultúrne leto pre Bratislavčanov obohatené o skutočne ojedinelý počin pri ktorom v jeden čas sú ponúkané do pozornosti verejnosti plastiky, objekty, výtvarné diela.
...a tá cesta mi hovorí, že každé slovo, každá veta tu o videnom je len prchavým zamávaním motýlieho krídla. Tam na kamenných schodíkoch Mariánskeho stĺpu na námestí, tam sú všetky vône mesta, plávajú okolo z každého kúta...
Od 8. júna predstavuje bratislavská „Galéria Z“ maďarského výtvarníka, sochára Ádáma Farkasa (1944), budapeštianského rodáka, ktorý už mnoho rokov žije a tvorí v umeleckej kolónii historického mesta Szentendre.
