Peter Krivda Soliwarski
Túlačky XLIV - Zámok Červená Lhota (CZ)
Sú ľudia, ktorí vedia svojím umením otvárať ako kľúčom zámky poznania. Celé veky ľudstvu otvárali priestory neznáma. Celé veky boli niekde vpredu a otvorili dvere a okná sviežemu vetru.

Sú ľudia, ktorí vedia svojím umením otvárať ako kľúčom zámky poznania. Celé veky ľudstvu otvárali priestory neznáma. Celé veky boli niekde vpredu a otvorili dvere a okná sviežemu vetru.

Prhovo to sú uličky medzi kamennými domami po stenách ktorých prechádzame dlaňami, aby sme aj tie pozdravili, aby si aj ony pamätali naše vône.

... na chvíľu nahliadnuť, aspoň sa dotknúť a uchovať si v depozitoch spomienok. Nádherná, trochu kľukatá a trochu kopcovitá cesta z Turčianskych Teplíc do Martina popod päty Veľkej Fatry, popod velebnosť Tlstej a Ostrej...

...zaželajme novej Galeriji uz more mnoho tak impozantných umelcov ako sme my s tak oslnivým dielom ako je naše. Sretno Galerija uz more...

...za historickým Znojmom, za barokom Vranova nad Dyjí, vedľa, či oproti zrúcaninám stredovekého Corštejna, v poslednom z meandrov riečky Želetavky pred jej splynutím s Dyjí, na skale panuje okoliu hrad Bítov...

Vo štvrtok, teda 14. septembra tohoto roku sa konali vernisáže pri otvorení výstav Konkrétní podzim 2017 vo výstavných priestoroch Hradca Králové a Pardubíc.

Fascinujúca, lesknúca sa plocha Jadranu do nedohľadna. S bielymi trojuholníčkami plachetníc. Sú rovnako príťažlivé zhora, z diaľky, ako aj z móla pri prístave. Sedieť len tak na jeho kamennom okraji, hojdať nohami a snívať.

...do Šibenika sa nechodí narýchlo, nechodí sa tam naponáhlo, nechodí sa tam s hodinkami ani za presným cieľom, ale len tak, za Šibenikom. Chodiť po jeho úzkych uličkách, po kamennej dlažbe, vyleštenej, vyšliapanej, hladkej...

...tak trochu o mostoch v nás... Mosty, ktoré sa niekedy stavajú veľmi dlho s mnohými prekážkami a stačí len malé medziľudské zemetrasenie a most sa zrúti. Aj do nenávratna.

Na potoku sa otáčajú lopatky dreveného mlynčeka, ktorý tu vyrobil a umiestnil niekto, komu nedá aby po sebe nezanechal niečo pekné a dobré aj pre iných. Sedíme na lávke cez ten potok a hinčujeme nohami nad jeho hladinou .

Je tak krásne veriť rozprávkam a občas v tých rozprávkach aj žiť s tuláckymi topánkami na nohách. Je podmanivo nádherné aspoň na chvíľu uveriť, že to čarovno je súčasťou skvostu celej cesty časom.

Atmosféra s vôňami mesta je niečím, čo sa nedá preniesť, ale ona sa akosi sama preskupi do každého vnímavého pocestného.

...lebo rozprávkovo si vieme vysnívať, predstaviť, uniesť sa ním. Je nereálnoskutočné, je niekde vzdialenonehmatateľné a pritom stojíme v jeho strede, je mámivé fluidum, ktorého sme sa dotýkali...

Asi sme si vysnívali rozprávku, ktorú sme si veľmi želali, lebo sa uskutočnila. Všetky rozprávky sú, či boli skutočné príbehy, lebo ľudia, ktorí ich zažívali vedeli prenádherne snívať.

...rozumieme si a rovnako sa spoliehame, že naši poslucháči chcú rozumieť. Je dobré počúvať, lebo to je základ každej komunikácie...

...keď počujem slovo Turiec, prechádzajú mi mysľou predstavy o fantastických, rozprávkových magických krajinách, krajinách mýtických, krajinách do ktorých nech prídeš odkiaľkoľvek stále stúpaš po nádherne...

...boli sme na mieste, kde čas je už dávno akousi zvláštnou veličinou. Prechádzali sme medzi zasneženými kopcami, ktoré akoby snehu stále nemali dosť.

Keď som bol vo veku tých najkrajších snívaní, čítal som nezabudnuteľné „Epochální výlety pana Broučka“ do minulosti a tak som si pri tom čítaní predstavoval, že cestujem s pánom Broučkom do pätnásteho a do iných storočí .

„Milujeme túlanie sa po prériách. Tam sa cítime voľní a šťastní. Ale keď sa usadíme, strácame farbu a umierame. (Satanta, Kiowa)

...Turiec je naplnený bohatstvom farieb do prasknutia a jeseň ďalej nimi mrhá v nekontrolovateľnej rozhadzovačnosti vo všetkých tých nádherných dolinách...