Od 8. júna predstavuje bratislavská „Galéria Z“ maďarského výtvarníka, sochára Ádáma Farkasa (1944), budapeštianského rodáka, ktorý už mnoho rokov žije a tvorí v umeleckej kolónii historického mesta Szentendre.
Výstava, vernisáž v galérii Statua je stále sviatkom. Nie len preto, že výber autorov tu predstavujúcich svoju tvorbu je skutočne postavený na dôslednom sledovaní kvality a originality, ale je aj miestom stretávania sa priateľov.
...nedovoľme pre vás aby život zaliali betónom v túžbe za mamonom. Nech aj vy môžete raz držať za ruku svoju jar, ako my vás teraz držíme na brehu čarovna...
...takto minulú jar sme stáli pred perlou raného stredoveku v našom diapazóne, kostolom sv. Mikuláša v Porube. Skvostným chrámom úžasných historických, architektonických i umeleckých hodnôt...
Presne pred rokom nás jarné volanie divokých husí, to omamné vônimámenie tulákov, zvábilo na cestu ku gotickému kostolu zasvätenému svätému Gálovi v Krakovanoch – Strážach.
...cestou po južnej Morave, niekde medzi Jindřichovým Hradcom a Třebíčom nás odrazu upútal na značke pri ceste názov Dačice. Názov, ktorý sľuboval, ponúkal a priťahoval. Dačice...
Keby sme vedeli o svojej zemi len toľko, ako sme si stačili v rýchlosti naštudovať o mieste svojej budúcej dovolenky, boli by sme zemou najuvedomelejších občanov.
Prechádzali sme sa po pomerne rozsiahlom parku za kaštieľom s krásnymi výhľadmi a stále sme hľadali jeden z dôvodov nášho návratu ku kaštieľu. Čas kvitnutia ruží.
...keď sme sa zastavili pri Túlačkách na návrší pred dedinou Bzovík a v diaľke pred nami sme nad dedinou videli obrysy hradieb pevnosti, vedľa nás sa pristavili benediktínski mnísi...
Köszeg (nemecky Güns, slovensky Kysak) je mestečko na maďarsko-rakúskych hraniciach. Bohatá história mesta je zastúpená skvostným architektonickým dedičstvom.
...každá cesta začína prvým krokom a nie vždy vieme čo nás na nej čaká. Nie vždy je tá cesta hladká a rovná, bez výmoľov, prekážok a kaluží.
...sú miesta, ktoré keď ovoniam, v ktorých keď ochutnám steblo trávy, keď vidím zapadať slnko a keď pocítim mäkkosť tráv pod modravou, nedá sa im už vyhnúť. Priťahujú, vábia, tešia v radosti i utešujú.
...sedel som na vyvalenom pni na brehu Malého Dunaja. Nie toho zlatého, farebného, jesenného. Na ten som myslel cez plávajúcu hmlu nad súčasným, koncoročným, zimným, snivým i clivým...
Žiadna krajina nie je škaredá. Škaredé sú len skutky, ktoré na nej vykonal človek. Každý počin človeka v minulosti si zaslúži pozornosť súčasna. Ale nie každý čin človeka dneška je hodný pozornosti budúcna.
Marec je také obdobie, kedy viete, že nech si zima robí čo chce, už to má spočítané. Na druhej strane jar tiež urputne sama seba presviedča o svojej novej sile, ktorá keby prišla kedykoľvek, pre nás tulákov je to stále neskoro.
Keď som bol malé dieťa, bývali sme spolu s naším dedom. Dedo vstával každé ráno skôr ako my ostatní a varil si na raňajky kávu - cigóriu. Keď som vstal, dedo už mal kávu uvarenú a celý dom voňal od tej jeho kávy – cigórie.
Danuta a Pavol Binderovci boli veľmi dôležité postavy výtvarnej scény. Osud ich umeleckej pozostalosti je však dnes nejasný.
Výstava Thomasa Tournavitisa v galérii CIT. Pri vernisáži sme ešte netušili aké zlo bolo vypustené na inom mieste vo svete v piatok 13.
... na mnohých Tulačkách som prechádzal Jablonicou, obcou na západnom úpätí Malých Karpát, ktorá vznikla podľa záznamov okolo roku 1262 na starej ceste Via Bohemica.
...ešte pred dvomi týždňami, do stredy bolo leto. Ako tak. Na myjavských kopaniciach už veľmi leto nebolo.
