Chcem len upozorniť na to, že väčšina ľudí si kúpi len to, čo naozaj chce, bez ohľadu na ceny. Je to ako s chodením do kina: aj keby bolo len za pár korún, treba naň čas a chuť. A sám uprednostním drahšie kino, v ktorom si môžem oprieť hlavu a kolená nemám zatlačené do sedačky pred sebou. A touto barličkou som sa dostal k pridanej hodnote.
V poslednej dobe sa mi doma množia také edície albumov, ktoré sú o nejakú stovku drahšie ako nelimitované originálne verzie, ale ponúkajú niečo naviac. A ja si rád priplatím, pretože ma k ich interpretom viaže nejaký emočný vzťah. Buď mám danú skupinu jednoducho rád, alebo je už moja srdcovka, alebo sa mi javí ako potenciálne dobrá. A to je prípad talianskych Rhapsody. Z internetu som počul skladbu ktorú uvolnili a bol som tak nadšený, že som si bežal kúpiť album. Predavač mi ponúkol limitovanú edíciu za rovných 900 Sk, no keď som zbadal jej pridanú hodnotu, neváhal som. Jedná sa o dvojdiskovú verziu, pričom druhý disk je DVD s videoklipom v rôznych verziách a dokumentmi o nahrávaní albumu, točení klipu a tvorbe obalu na album. Ten je tiež veľmi špecifický, povedal by som knižný, pretože sa otvára ako kniha a booklet je pevne zasadený v jeho strede, disky sú na vnútorných stranách obalu, ktorý nie je plastový, ale naozaj evokuje knihu. Takže žiaden plast, ktorý sa hneď poláme a tenučký booklet, v ktorom nič nie je. DVD ma zoznámilo s kapelou a vecami okolo nej, o peripetiách tvorby albumu. A splu s výbornou hudbou mám pocit, že som určite neprerobil, naopak, tešil som sa ako malé decko novej hračke. A skupina sa v mojej hlave usadile ešte hlbšie ako doteraz, čo je pre ňu pozitívne, pretože odteraz budem sám sledovať jej aktivity, tak ako aktivity íných mojich obľúbených skupín, takže nebudem vystavený tlaku raklám...
A tu je podľa mňa podstata fungovania ekonomicky činnej kapely - kvalitou svojej hudby, ale aj inými aktivitami ako napr. špeciálne edície albumov prinútiť potenciálnych zákazníkov, aby sa sami zaujímali o ich hudbu. Že to nie je nútenie v zlom slova zmysle asi nemusím hovoriť. A týmto si tvoriť fanúšikov, ktorí potom kapelu živia. Takto dokážu naozajstní hudobníci predávať toľko cédečiek (a možno aj viac) ako jedno - dvojhitové hviezdičky, ktorých sú plné bulvárne plátky a tlačia sa ľudom do hláv zo všetkých strán.
