S nakupovaním mám z veľkej väčšiny zlé skúsenosti a sú to skúsenosti každodenné, takže ma po čase dokážu naozaj "rozhodiť" a niekto si to zlízne. Až sa mi to zdá čudné, s akou neochotou sa stretávam na každom kroku. A väčšinou ide o úplné banality. Napríklad pokladníčky va super, hyper a iných marketoch, alebo aj v obyčajných potravinách dokážu byť jednoducho protivné a robiť presný opak toho, čo sa od nich očakáva a okrádať ma o čas. Jedna z nich po tom, ako som sa dostal na radu pri platení (a že som čakal sakra dlho), sa bez pol slova otočila a začala vykecávať s kolegyňou pri vedľajšej pokladni o osobných veciach. Veľmi rýchlo vo mne vzkypela žlč (a moja priateľka tieto moje stavy nemá rada) a tvrdo, ale slušne som pokladníčke povedal, nech sa vráti k práci. Tá začala hundrať ale aj blokovať, tak som bol spokojný. No ešte viac ma nadvihlo, keď po tom, ako som zplatil (a ona ma vyprevádzala vražedným pohľadom), sa jeden z tých baranov ozval a povedal jej "ja vás chápem, vy tu už dlho sedíte, aj vy si predsa potrebujete odpočinúť", s čím ona vehementne súhlasila a ľudia v rade iba prikyvovali. Dotyčný asi chodí do potravín tráviť voľný čas. To ma už ale priateľka ťahala radšej preč.
Podobne som obišiel v autoservise, kde sa prijímací technik počas rozhovoru zrazu bez pol slova postavil a odišiel do kancelária za pultom. Ostal som asi dve minúty sedieť ako obarený, nebolo tam nikoho, komu by som sa mohol sťažovať a pult sa mi preskakovať naozaj nechcelo. Keď sa vrátil, tváril sa akože nič a vôbec nechápal, keď som mu vravel, že toto predsa spraviť nemôže, takto sa k zákazníkovi nespráva. Ešte sa na mňa oboril, že som nekorektný. A keď z neho konečne vyliezlo, že on ešte musel vybaviť niečo pre iného zákazníka, tak ma skoro trafil šľak. Vôbec nebral do úvahy ani to, že mne by stačilo, ak by slušne povedal "prosím vás, počkajte minútku, mám tu niečo veľmi súrne, hneď som späť"...
Tento prežitok socializmu sa vyskytuje tuším už len na Slovensku a len preto, že naši spotrebitelia sú práve tými baránkami. To, že bez nich by neboli žiadne obchody a to, že napriek tomu, ako sa k nim v obchodoch správajú, sa oni do nich vracajú, neprispieva k rastu nákupnej kultúry. A obchodníci sú potom zvyknutí jednať s ľuďmi takýmto sôsobom, až sa to celé nakoniec považuje za normálne. Či nie? Napíšte svoj názor...