Nemám vo zvyku počúvať cudzie rozhovory, no sami uznáte, že som z tej húšťavy nemohol vybehnúť ako rozzúrený kanec, okrem toho, ešte som na mäkké ihličie pod sebou nevytlačil všetko, čo som mal v pláne vytlačiť. Tak som musel čušať a kušať, ako hovorí môj drahý apa, a čakať, že tí dvaja sa odtiaľ budú čoskoro porúčať.
Jeden z nich bol starší holohlavý, ten druhý, čo sa týka ozdoby hlavy, jeho presný náprotivok. Mal hustú čiernu šticu ako malý Michael Jackson v najlepších rokoch The Jackson Five.
Plešivec: Musíme si chvíľu dať pokoj, Enver. Vďaka Harabinovi po mne idú všetci policajti Slovenska.
Enver: Ale ten Lipšic nám pomohol viac ako svojho času Harabin.
Plešivec: Máš pravdu. Vďaka nemu viem, že okrem toho, že si občas s niekým tykám, na mňa nič nemajú. Keby mali, tak ma postavia pred súd a až potom vytiahnu tie nahrávky. Veď za kontakty so súdeným či odsúdeným mafiánom by to mal Štefan nahnuté omnoho viac.
Enver: A čo teraz?
Plešivec: Chvíľu budeme vyčkávať, ale vďaka Lipšicovi môžeme aspoň skvalitniť našu prácu.
Enver: Ako to myslíš?
Plešivec: Môžeme sudcov ďalej veselo podplácať, no povedz chlapcom, aby od dnešného dňa zabudli na to, že slovenčina pozná niečo ako tykanie a odteraz každému vykali. Sudcom a policajtom, s ktorými budú volať, ale aj známym a kamarátom... A pre istotu aj manželke a deťom. Ja už vykám aj svojmu psovi. He-he-he.
Enver: Máš pravdu, Baki. Keď budeš každému vykať, môžeš si volať aj s prezidentom. Ha-ha-ha.
Plešivec: Zisti, čo pije ten Lipšic, a pošli mu toho za kartón. Celkom sa mi ten chlapík páči. Vďaka svojej nenávisti k Harabinovi, mi aspoň prezradil, aká je polícia voči nám bezradná.
Po tejto vete sa obaja chlapi v čiernych koženkách postavili a odkráčali smerom k Albasu. Ja som veru tiež nečakal, až sa obráti vietor, utrel som pozadie veľkým lopúchom a upaľoval k autu.
Poznámka: Toto je fejtón, tak ho, prosím, tak aj berte. Názory v ňom vyjadrené sa nemusia zhodovať s názormi autora.
