„Počul som od vášho syna, že ho často bíjavate…“
„Náš syn je veľmi zlý. Ja to zlo z neho vytlčiem,“ povedal otec a zaťal päsť.
Psychológ vzal do ruky poloprázdny pohár vody. „Čo vidíte?“ opýtal sa.
„Pohár vody,“ odvetil muž.
Vypil z pohára všetku vodu. „A čo vidíte teraz?“
„Prázdny pohár.“
„Ste si istý?“
„Samozrejme, veď ste vodu vypili.“
„Áno, ale pohár nie je prázdny. Je predsa plný vzduchu.“
„Vlastne… máte pravdu,“ povedal po chvíli muž.
„Ak by ste chceli, ako by ste ten vzduch stadiaľ dostali?“
„Čo ja viem? Vysal by som ho?“
„A nebolo by lepšie doňho naliať vodu? Ten vzduch sa potom sám vytratí z pohára.“
Muž sa nechápavo zadíval na psychológa: „Čo tým myslíte?“ „Všade okolo nás je veľa zla a to sa potom prenáša aj do nás; aj do vášho syna. Tým, že ho tak mlátite, vykvapkávajú z neho aj posledné zvyšky dobra. Povedzme, že voda je to dobro a vzduch je zlo. Vy chcete zo svojho chlapca to zlo odstrániť, no používate k tomu zlé prostriedky. Namiesto neustáleho odstraňovania zla, ktoré je veľmi krátkodobé a teda neúčinné, vlejte do svojho chlapca veľa veľa dobra, lásky a pochopenia – aj keď k jeho lapajstvám musíte zachovať odmietavý postoj – a to zlo sa z neho samé vytratí a už nikdy sa doňho nevráti.“
