Tiež sme kúpili zánovného sekáča. Dohodli sme sa rýchlo a k spokojnosti oboch strán. Majiteľom autobazára bol totiž môj bývalý spolužiak zo základnej. Aby som pochopil, že nakupujem v správnej firme, hneď predo mnou zavolal známemu na inšpektorát, že zajtra príde ten a ten a že veď on už vie, čo má robiť. Potom mi povedal, že to kvôli tomu, aby tam on so mnou nemusel a že mi nebudú robiť problémy, keby niečo. Vyplatili sme dohodnutú sumu a zostal po nás len dym a dve čiary na asfalte. Večer som uvažoval, že aj keď mám protekciu, na rannú prehliadku musím tak či tak. Prečo nebyť medzi prvými? Aspoň mi nikto nebude tú protekciu závidieť.
Ráno som z domu vyrazil o pol šiestej a na policajnom parkovisku zaparkoval na peknom druhom najvýhodnejšom mieste. Keď ku mne o siedmej prišiel fúzatý pánko v montérkach s brigadírkou na hlave, podal som mu papiere a sprisahanecky šepol: "Ja som ten od Ruda." Spozornel a premeral si ma. "To si ty? Pôjdeš rovno ku mne na druhé poschodie. Nebudeš čakať pri okienku ako ostatní. Rozumieš?" Jasné, že som rozumel. Rudo tu má teda slovo, povedal som si. Odmontoval som staré ešpézetky a naklusal na druhé poschodie. Čakal som asi polhodinu. Medzitým sa ľudia podľa pridelených čisel zoraďovali pred okienko. Uvedomil som si, že ja som žiadne číslo nedostal. Ale veď na čo? Ja som predsa "tlačenka". Po polhodine prišiel policajt, vzal odo mňa ešpézetky s papiermi od auta a povedal, že mám prísť o jednej, že všetko bude pripravené. "O jednej? Myslel som, že za hodinku bude všetko hotové." Policajt sa zamračil a povedal: "S ľuďmi od Ruda to robím takto. Príď o jednej." Do jednej sa mi teda čakať nechcelo. To aby som si vzal dovolenku na celý deň... "Viete čo? Počkám radšej pri okienku ako ostatní. Veď som bol druhý." Policajt ma chytil za ruku: "Vážne? A kde máš poradové číslo? Príď o jednej, ako som ti povedal. S Rudom to mám dohodnuté takto." Odišiel.
Chtiac-nechtiac som si musel vziať dovolenku. Keď som odchádzal okolo trištvrte na osem z inšpektorátu, kráčal vedľa mňa chlapík, ktorý bol ráno na treťom mieste a v ruke zvieral novučičké ešpézetky zabalené v igelite. O jednej som ich už v ruke držal aj ja, no stratil som pol dňa potulovaním po okresnom meste, keďže som tam nič podstatné nepotreboval vybavovať a s autom bez poznávacích značiek sa jazdí len na vlastné riziko.
Bol som zvedavý, či si za tú "protekciu" policajt aj niečo zapýta, no nepýtal nič. Veď by aj skúsil! Ktovie, ako ho odškodňuje Rudo, no niečo za to bude mať určite. Keď som totiž odchádzal, zakričal za mnou: "A Rudovi povedz, že všetko prebehlo v poriadku!"
Sorry, pán policajt. Asi som vás zaskočil. Zrejme ste nečakali, že sa nájde trkvas, ktorý sa postaví do radu, aj keď má protekciu...
