


Právo na zmenu
Komunikujú cez vlastnú pestrosť ale i prostredníctvom nápadu. Poukazujú na inú možnú cestu, ktorá síce stojí v kontraste s minulosťou, ale napriek tomu s ňou dokáže koexistovať. Dva rozdielne svety už proti sebe nevedú vojnu, boj sa už dávno nenosí. Ide skôr o snahu rešpektovať vzájomné odlišnosti, nájsť/vycítiť ten správny stred. Nejde predsa o to, kto vyhrá, lež o právo na zmenu.


Toto spolunažívanie minulosti a prítomnosti tu funguje priam ukážkovo. Akoby sa už nikto nad touto formou umenia nepozastavoval, dokonca ani strážcovia zákona nie. Veď graffiti zdobia aj samotnú policajnú stanicu. Čím si bristolské graffiti vyslúžili takýto rešpekt? Prečo sú Angličania natoľko otvorení pouličnej forme umenia? Alebo je to aj vo Veľkej Británii výsada len niekoľkých voľnomyšlienkárskych miest?
Graffiti, samozrejme, nezotrvávajú len na úrovni dekoratívnosti, no plnia aj istú spoločensko-politickú či ekologickú funkciu. Nielen ostrou farebnosťou poukazujú na zanedbané a už dávno „odpísané" mestské kúty (sú schopné zahniezdiť sa a prežiť aj v tých najpozabudnutejších a nezaujímavých zákutiach).





Reverse graffiti (tzv. prevrátené graffiti) sú menšie ale nemenej dôležité dielka, vychádzajúce z potreby upozorniť na momentálny stav mestského životného prostredia. Vzklíčia opačným spôsobom, teda nie nanášaním farieb/sprejov, lež čisteným plôch. Mestský smog tak predstavuje základný predpoklad pre ich existenciu. Kŕdeľ „vyčistených" vtákov a iné reverse graffiti plnia napríklad na známej grafiťáckej ulici Nelson Street až istú výchovnú funkciu.


Našim dočasným bristolským prístavom sa stáva útočisko batôžkárov z celého sveta- Rock N Bowl Motel. Hostel umiestnený v špecifickej oblúkovitej budove z 30tych rokov minulého storočia stojí len niekoľko minút chôdze od centra mesta. Jeho spoločenskú miestnosť, schodisko ale aj priestory na bowling zdobia rozmanité graffiti, nesúce sa v podobnom duchu, aký vládne na známej Nelson Street a v jej okolí.



Bristolskí turisti už nechodia po dávno vymretých galériách, ale hľadajú svoje živé umenie (svoju „message") v uliciach. Doslova po ňom pátrajú. A každý nový objav v sebe nesie čosi vzrušujúce a nové. Navyše sa dá takýmto nenúteným spôsobom dokonale preskúmať mesto, v ktorom práve ste.
Krátke leto v Anglicku
Posedávame v bristolskom Harbour a načúvame škrekotu čajok- pocit prinášajúci leto a more. Tento pocit v nás pretrváva počas celého pobytu v tomto otvorenom meste. Na námestíčku aj v prístave vyhrávajú pouliční muzikanti, nás zaujme dvojica s akordeónom a husľami. Kupujeme im po pive a sadáme si na vedľajšiu lavičku. Plecia natierame slnečným krémom, rozliate pivo z mojej sukne uschne v priebehu niekoľkých minút. Zaostrím zrak na mačacie hlavy podomnou a skúmam zahodené drobnosti nechceného sveta- vrchnáčik od piva, blyštiaci sa kúsok skla a rozbité lízatko.
V krčmičke na lodi servírujú tradičný skvasený jablkový mušt- cyder. Chutí sladko po zhnitých jablkách. Britský nečas sa premiestnil do strednej Európy, naši doma sa snažia akurát snažia ubrániť voči veľkej vode...

