Začínať túru ráno o desiatej sa neopláca. Ostré a pálivé lúče slnka nás pristihnú už pri počiatočnom stúpaní. Skrývame sa pred nimi pod veľkorysou tieňavou zmiešaného lesa. Doširoka rozkonárené buky a smreky nám prepožičiavajú dočasný pokoj sprevádzajúci náročné stúpanie. Naše sústredenie sa z pozerania a počúvania presúva na samotný dych. Už si nič nemyslíme, len celkom jednoducho sme.
Na úrovni vysokohorských lúk si vlhčíme šatky v ľadovom potoku prameniacom kdesi nablízku. Voda nám cícerkami steká po tvári, na chvíľu z nás zmýva horúčavu a pot. Vzápätí však pocit úľavy vystriedava príval horúčavy. Hľadáme balvany vrhajúce tieň, zákryt poskytujúci fliačik chladivého miesta na menšiu pauzu. Osamotené skaly vlastnia príliš krátke tiene, vysmievajú sa nám a ospravedlňujú zároveň. Tisneme sa o seba, opierajúc chrbát o jednu z nich. Popŕhlené nohy skrývame pod zadok a z ruksakov vyberáme popučené müsli tyčinky.
Zablúdení
Celkom na vrchole hľadáme ďalší tieň, horúčava je neúnosná a hlad sa opäť hlási o slovo. V tomto vytržení prehliadneme správny smer cesty. Jedna ošúchaná, ledva rozpoznateľná červeno-biela značka čiastočne mení naše pôvodné plány. Oči si medzičasom privykli na jednotvárnosť krajiny, na jej meditatívne "krivky", len minimálne zásahy civilizácie a na malé prekvapenia v podobe divej zveri. Na pozadí modrej oblohy krúžia spolu s dravcami parašutisti a oni jediní nám pripomínajú, do ktorého sveta sa musíme navrátiť.
Z diaľky sa ozýva hrmot vrtuľníka prenášajúceho ťažký náklad a nás úzka cestička po štvorhodinovej obchádzke vovedie do neznámeho lyžiarskeho strediska. Skupinka robotníkov rekonštruujúca vleky pri pohľade na dvoch poblúdených turistov zabúda na prácu. Hovoria nám, že sme sa vydali po starej pastierskej ceste, ktorá dokáže zmýliť niekoľkými značkami podobnými tými pre trasu GR 10.
Schádzame k obchodu s občerstvením a dopĺňame stratené sily pizzou a Ice Tea. Plazíme sa po okraji betónovej cesty, kde akurát prebiehajú majstrovstvá Francúzska v longboardingu. Popri nás sviští vietor zaostávajúci za pretekármi na dlhých skateboardoch a kolieskových korčuliach. Ešte jedno malé poblúdenie a po desaťhodinovej túre konečne vchádzame do vysnívanej krajiny, dedinky ukrytej v pyrenejských horách- Germ.
Preteky na longboarde
U nás sa izby nezamykajú
Kráčame po lesnej cestičke lemovanej brezami ako z Tarkovského filmov. Brezy nás vítajú, predstavujú vstupnú bránu do tohto ľuďmi dotvoreného poloraja. Germ sa svojou krásou nevystatuje, jeho kamenné domy skromne čakajú na objavenie a podvečer zasnene žmurkajú drevenými okenicami. Po kamenných škridlách sa špacírujú ryšavé mačky a zopár vandrovníkov schádza z hôr do svojich dočasných obydlí.
Naša chata patrí k tým najväčším na okolí a bývať v nej nám po nociach strávených v horách poskytuje až hriešne potešenie. Našu pozornosť si ihneď získa z reproduktorov znejúca hudba Moussu T a čarovné obrazy od normandskej umelkyne Loreto Corvalán vkusne zdobiace jej inak vidiecky pôsobiace priestory. Nikdy by sme nečakali, že sa aj vo vysokohorskej chatke dá inšpirovať kultúrou. Recepčná sa čuduje, keď si od nej pýtame kľúčik od izby. ,,U nás sa izby nezamkýnajú," podaruje nám nevinný úsmev a my už už začíname pochybovať či sme ešte na tomto svete.
Návrat z hôr
Loreto Corvalán
Ťažké ruksaky skladáme do izby s nízkym stropom a čudesnými dekoráciami. Steny zdobia sušené náhrdelníky rastlinného aj živočíšneho pôvodu, obrovský drevák, starodávne tenisové rakety a fotky ľudí navlečených do farebných krojov. Na klinci visí zväzok hadích kožiek a na balkóne vedľa dvojsedadačky (akoby vymontovanej z divadla) je naukladané drevo na zimu. Prútené lampy prepúšťajú mihotavé svetlo a stenu za drevenou lavicou hladí hrubý tkaný koberc. Akoby tieto priestory obýval ktosi odchádzajúci len na leto za inými dobrodružstvami. Ktosi, kto tu už dlhé roky prežíva ťažkú a dlhú zimu a bojuje proti nepriaznivým poveternostným podmienkam.
Z bazéna pred chatou zachraňujeme utopeného motýľa a čmeliaka. Vznášam sa na duši z obrovskej čiernej pneumatiky a sledujem okolité hory. Z domového múru nás jedným okom pozoruje jašterica. Milujú toto podnebie, sú ich tu tisíce. Ty sedíš v tieni rozkonárenej jablone na červenom deravom kresle a striedavo čítaš a hľadíš do diaľky.
Mobilné potraviny
Ďalší deň zisťujeme, že sa v dedine nenachádzajú žiadne "kamenné" potraviny. Párkrát do týždňa však Germ navštevuje menšia dodávka, akýsi pojazdný obchod, poskytujúci to najnutnejšie na prežitie. Jej šofér a predavač v jednom niekoľkokrát zazvoní a už sa k nej z rôznych končín schádzajú akoby naprogramovaní dedinčania. Predavač na nás špúli fialové pery, žartuje ako klaun až napokon za neuveriteľných 6 € nakúpime fľašu červeného, čerstvé bagety, špagety, paradajkový pretlak a tri nahnité cukiny dostávame ako bonus.
V jednom z miestnych domov stojí široko-ďaleko vychýrená syráreň- fromagerie. Postaršia žena s krátkym účesom vchádza do špeciálne utesnenej komory preplnenej zrejúcimi okrúhlymi syrmi. Po pár dňoch na sáčkových polievkach ochkáme nad syrom chutiacim po ovciach spásajúcich miestne pasienky a vínom z regiónu meniacim chuť po prvom nadýchnutí.
Škoda, že v pyrenejských dedinkách zostávajú žiť len starí ľudia. Mladí už nie sú odkázaní na tvrdú existenciu v horách a radšej odchádzajú za prácou do miest. Ak to takto pôjde ďalej, budú autentické miesta ako Germ už o niekoľko desaťročí vystavené otázke vlastného prežitia.
