Vyjavene naňho hľadíme a on nás s o to väčšou vervou presviedča o kvalitách miestneho produktu. Pozostáva vraj z tých najlepších regionálnych ingrediencií, teda najmä z olív. Sám si natiera popraskané, zrobené ruky a posunkom nám naznačí, že máme urobiť to isté.
Týmto osvedčeným trikom už zviedol plány viacerých a nasmeroval ich kroky do asi 1km vzdialeného múzea olív, v ktorého priľahlej predajni pracuje jeho syn- Antonio junior.
Končiny oleandrov a olivovníkov
Antonio junior sa zvŕta za pultom a početných kupujúcich oslovuje v rôznych jazykoch. V malom obchodíku je natlačený celý zájazdový autobus francúzskych dôchodcov a dôchodkýň pripravených nakúpiť miestne produkty pre celé rodiny. Antonio zareaguje na otcov pozdrav len vlažne popri blokovaní malých plechoviek panenského olivového oleja.
Na ceste sledujeme osobitý ráz krajiny, nekonečné lány pravidelne rastúcich olivovníkov striedajúce sa so slnečnicovými poľami a s kríčkami cyklámenovo alebo bielo kvitnúcich oreandrov.
Vdychujeme vôňu olív a popri tom sa smejeme na moderátorovi Radia Nacional, vyslovujúcom anglické názvy a mená skomoleným španielskym prízvukom. Georgea Herrisona bez zaváhania premenuje na Jorgeho a James Brown sa v okaminhu mení na Hamesa.
Do Granady prichádzame podvečer a po počiatočnom blúdení nás strmá cesta vyvedie až k úpätiu areálu, na ktorom stojí čarovná a dejinami pulzujúca Alhambra. Pracovník na miestnom parkovisku je vyzbrojený najrôznejšími brožúrkami a ukáže nám aj cestu do najbližšieho Kempingu v neďalekej dedinke La Zubia.
Umelec s kempingom
Prevádzkar a spolumajiteľ Kempingu Reina Isabel sa predstaví umeleckým pseudonymom Xaverio a onedlho na to nám už rozpráva svoj životný príbeh. V skutočnosti je umelec, no odkedy zdedil rodičovský dom a prestaval ho na kemping, už netrávi toľko času tvorbou inštalácií či obrazov.
Prácu prevádzkara kempingu si však naplno užíva, keďže sa doslova cíti ako doma a ešte k tomu nepretržite stretáva zaujímavých ľudí z celého sveta.
Na tvorbu súčasného umenia mu už síce toľko času nezostáva, zato sa istú dobu intenzívne venoval skúmania prehistorického magického symbolu Indalo. Na jeho základe vyvinul vlastnú teóriu samoliečby alergií a autoimúnnych ochorení.
Vo voľnom čase navštevuje rôzne kúty sveta a prednáša o nadobudnutých poznatkoch alebo „lieči“ ľudí pomocou série cvikov na vlastnej záhrade. Okrem toho vyrába jedinečné nefiltrované víno, je špecialistom na kubizmus aj na prípravu tradičnej andalúzskej špeciality Salmorejo.
Tento mimoriadne srdečný a voľnomyšlienkársky polyhistor nám už počas prvého stretnutia prezrádza jednoduché tajomstvo života: „Je dôležité žiť z minúty na minútu. Inak ti život pretečie pomedzi prsty.“ Na záver rozhovoru dostávame zmrznutý chlieb, ktorý stačí na tridsať minúť vyložiť na slnko, aby sa opäť zmenil na mäkkú pochutinu.
/Po skonzumovaní chleba a vína sa v noci tajne kúpeme v bazéne vyzdobenom orientálnymi kachličkami. Zmývame zo seba prach dní. /
Alhambra a jej vtáky
Ďalší deň obdivujeme nesmrteľný palácový komplex Alhambra. Jej perzské záhrady, oslepujúci biely mramor, prepracované orientálne vzory vryté do jej fasád a stien, farebné andalúzske kachličky pútajúce pohľad dokonalou symetriou vzorov, inteligentný systém vodných kanálov, ale aj nezabudnuteľný výhľad na Granadu v ochrannom zajatí pohoria Sierra Nevada.
Môj audiosprievodca zo seba súka množstvo informácií, z ktorých si aj tak nič nezapamätám. Teda okrem faktu, že v múroch tohto cenného svetového kultúrneho dedičstva sa zahniezdili húfy vtákov usilovne pracujúcich na zničení jej mýtu nesmrteľnosti.
V zašitých granadských uličkách neskôr hľadáme typické orientálne čajovne. Predierame sa pomedzi turistov nakupujúcich v obchodoch s marockým tovarom. Z rušných ulíc odrazu prechádzame do oázy pokoja. Sily na hľadanie legendárnej krčmy Ežavíra (Echevarría) nám dodá intenzívny čaj z marockej mäty.
Čítajte aj:
