Človek nenudista si musí v týchto končinách chvíľu zvykať nielen na nahotu na pláži ale aj v miestnom kempingu, v hoteli, v malom a predraženom miestnom supermarkete či v reštaurácii.
Po pláži sem-tam prechádzajú strážnici kontrolujúci dodržiavanie nudistických pravidiel. Na parkovisku parkujú autá zo všetkých končín Európy, pretože širokánsku, tri kilometre dlhú pláž, priezračné more a neuveriteľný priestorový luxus človek tak ľahko počas vrcholu letnej sezóny neobjaví.
Na nahotu na verejnosti sa dá (prekvapivo) postupne zvyknúť, kúpanie sa v mori nadobúda akýsi citlivejší rozmer, slnko hladí a vysuší celé telo bez rozdielu, všade naokolo vládne neopísateľný pokoj. Naše spontánne rozhodnutie putovať opäť na juh neľutujeme. Počiatočné rozpaky zo spoločne zdieľanej nahoty a chuť nebyť súčasťou pravidlami nahoty predpísaného elitárstva nakoniec vystrieda pocit súznenia s morom, pieskom a slnkom.
Medzi mestom Ulcinj a ostrovom Ada Bojana sú polia posiate napučanými melónmi, na ich okrajoch parkujú karavány, kde v utiahnutí žijú ich obhospodarovatelia. Túto romantiku žiaľ prudko narúšajú haldy všakovakého odpadu "zdobiace" okraje ciest.
Asi päť kilometrov od ostrova Ada Bojana leží mesto s prekrásnym starým mestom poznačeným silnými zemetraseniami a nábožensky zmiešaným obyvateľstvom- Ulcinj. Čím bližšie je človek k albánskym hraniciam, tým viac vníma pribúdajúce prvky orientálnej kultúry a strety dvoch rôznych svetov. V meste Ulcinj prevažuje moslimské obyvateľstvo, mešity tu však stoja v blízkosti pravoslávnych chrámov, na pláži vyhráva albánska hudba a ľudia v uliciach hovoria zmiešane albánsky i čiernohorsky. Napriek tejto rozmanitosti obyvateľstva nepociťujeme žiadne medziľudské napätie.
Takto sa v meste Ulcinj chytajú ryby.
Pri starom pravoslávnom kostole obklopenom prenikajúco voňajúcimi olivovníkmi s "deravou kôrou" sedí hŕstka ľudí. Na bielych plastových stoličkách v tichosti popíjajú rakiju. V chráme preniká hlboko do nosa ostrý kadidlový závan a na tácke na malom stolíku odpočívajú pootvárané škatuľky asi desiatich rôznych druhov cigariet.
V hlavnom priestore obradnej siene je vystavená truhla a na stenách namaľované farebné výjavy ortodoxných svätcov. Sviečka pri truhle dohára a my nevstupujeme celkom dovnútra, len z diaľky preciťujeme túto tichú chvíľu. Kamarátka Marija mi potom neskôr vysvetľuje srbské a čiernohorské zvyky, ako spolu s milovanými nebožtíkmi fajčia ich obľúbené cigarety, ktoré prikladajú k ich ústam rovnako ako rakiju či ich obľúbené jedlo. S takouto poživňou niektorí navštevujú aj ich hroby.
V blízkosti chrámu zazrieme cintorín s kamennými krížmi, s kamennými krížmi sálajúcimi teplo. Na nebesiach krúžia čajky, dvaja ľudia plávajú v mori, celkom osamotene v blízkosti odpočívajúcich ľudských pozostatkov. Dokonalá symbióza času, miesta, bytia a nebytia. Pozorovanie západu slnka z celkom inej perspektívy. Pozorne a zapálene sledovať jeho postupné ubúdanie, scvrkávanie sa až do úplného zabudnutia.
---
