Domáci nám v prútených košoch nosia zaváraniny a čerstvé jablká. Pozdravia, zaželajú pekný deň a opäť odchádzajú do svojich tichých domovov. Za susedným plotom sa skrýva malé blonďavé dievčatko v ružových gumákoch. Sem-tam spoza neho vykukne, aby si premeralo skupinku nečakaných návštevníkov. Vedľa nej postáva celkom nehybne, takmer ako socha, obrovská šedá doga. Medzi plotmi zíva na znak dobrých medziľudských vzťahov- voľný priestor namiesto bráničky. Doga verne stráži vlastné teritórium, no kedykoľvek môže zvedavo prísť k nám. Je väčšia ako jej drobná spoločníčka, a preto ju odhodlane a vytrvalo stráži.
Poobede sadíme stromy v podlhovastej záhrade. V dvoch paralelných radoch si každý zasadí svoj Pyrus Communis či Malus Domestica. Panónske slnko zalieva okolie, ktoré sa kúpe v teplých lúčoch posledného babieho leta. Snivá momentka. Indian Summer. Pýtam sa domácich, či aj medzi nimi náhodou nežijú nejakí Indiáni a ich úsmev mi je odpoveďou.
Dedinu ľudia kedysi vlastnoručne postavili pozdĺž cesty. Pred domami sa dnes zo strany na stranu na starých hokerlíkoch pohupujú zhrbené babičky s čiernymi šatkami na hlavách. Pred nimi sú na obdiv vystavené tohtoročné zemiaky, tekvice a hrozno. Čakajú na mestského človeka, presne takého, ako sme my. Pretože v meste má všetko svoju cenu. Aj ten orech, aj to jablko, čo v podlhovastej záhrade húfne padá na zem.
Počas tohto víkendu sa náš obraz sveta predĺžil. Sedíme za podlhovastým stolom v pozdĺžnej dedine, v obdĺžnikovej záhrade. Jeme pečiarkový guláš, pretože pečiarky tu húfne rastú na okolitých pasienkoch. Úchytkom oka sledujem kostolnú vežu susednej dediny. Čeláre. Prvá slovenská dedina za hranicami. Susediace dediny vraj každoročne usporadúvajú spoločné dedinské slávnosti. Aj Tomiho starý otec bol Slovák, no nestačil ho už naučiť po slovensky. Tomi to doteraz ľutuje.
Večer sedíme pri obrovskej vatre pod holým nebom. Dnes večer sa nám obnažili všetky hviezdy. Nad ohňom v kotly škvrčí guláš z teľacieho pliecka. Hlavný kuchár doň namiesto vody leje víno a z kotla sa divo parí. „Toto je naša maďarská duša!" Zašomre a smeje sa popod fúzy. Chlapi zo susednej záhrady prinesú obrovské hrubé poleno. Na striedačku doň sekajú, akoby zo seba potrebovali vybiť niekde v hĺbke skrytú patriarchálnu energiu. Človek sa priblížil svojmu archetypu. Lovcom a zberačom. Pahreba tlie ešte na svitaní.
Po záhrade sa pomaly prechádza šedá doga. Podíde k podlhovastému stolu a dojedá zvyšky surového mäsa. Rannou rosou sa lesknú tisícky čerstvo napradených šedých vlasov.
