Začiatkomjari sme ich s kamarátkou Zuzkou navštívili v Amsterdame, kde nás napár dní prichýlili, pohostili holandskými špecialitami a poskytli cennérady. Nedávno došlo z mojej a Zuzkinej strany k opätovaniu ichpriateľských služieb. Chcela by som vám predostrieť zopár zaujímavýchpostrehov, ktoré by mali poslúžiť na skontrastovanie nášho a holandskéhovidenia sveta.
V piatok20 júna bolo na pláne povyrazenie do Banskej Štiavnice. Po prezretí staréhoa nového zámku a botanickej záhrady, známej najmä pre ozrutné sekvoje, sme úzkymibočnými uličkami zamierili do útulnej čajovne Klopačka*.
So Zuzkou nás napĺňalopresvedčenie, že z nej budú veľmi nadšení, rovnako ako aj väčšinaslovenských čajovníkov i nečajovníkov. Privstupe do týchto starodávnych netradičných priestorov však tváre Jaapa a Hettieneprezrádzali ani len náznak ohúrenia či prekvapenia. Až trošku neskôr sompochopila prečo. Jaap mi vysvetlil, že počas 60tych rokov nastalov Holandsku obdobie New Age, alebo doba hľadania nových spirituálnychciest. Mladí, veľmi zapálení pre východné filozofie, si zakladali miesta, kdesa naplno oddávali svojim meditáciám a idealistickým myšlienkam. Tietomiesta vyzerali asi tak, ako dnešné slovenské čajovne, ktoré začali vznikať pouvoľnení spoločenských pomerov. Obdobie zakladania čajovní v Holandsku išloruka v ruke s užívaním marihuany. Podľa Jaapa postupne (koncom 80tych rokov)vymizli spolu idealizmom mladých. Ich miesto zaujali tvrdé drogy ako heroín,kokaín a ešte extáza s magickými hríbmi. Sám to vie aj s Hettieveľmi dobre posúdiť, pretože takmer dve desaťročia obaja pracovalis alkoholikmi a drogovo závislými na klinike v Amsterdame. Tentopríklad s čajovňou je peknou paralelou pri porovnaní spoločenského vývojau nás a v Holandsku. Zakladáme čajovne,užívame soft drogs, nadávame na hypermarkety, rovnako ako napr. kedysi mladív Holandsku a v Amerike. Žeby sme, v istom zmysle slova,zažívali svojskú éru hippies až teraz?
V súčasnostisi tento milý nizozemský pár užíva dovolenku na Slovensku už po piatykrát.Pravdepodobne to bude naposledy, pretože vyčerpali ponuky turistickýchsprievodcov. Keď odo mňa pýtali radu, odporúčanie nejakých ďalších, možnoskrytých zákutí, zostala som na nich civieť bez slova. Ich fotoalbumy zo Slovenskaprekročili hranice mojej fantázie.
Najviacich, samozrejme ako inak, ohúrila naša príroda. Oproti beznádejne rovinatémuHolandsku pôsobí veľmi rozmanito. Jaap nám s nostalgiou vysvetľoval, žedoma nemôže chodiť na hríby, pretože sú ojedinelé a zákonom chránené. Ichzbieranie je pokutované asi tak, ako u nás trhanie niektorýchvysokohorských rastlín. Pri pohľade na veľké biele klobúky pečiarok náhodnerastúcich na našom dvore sa odvtedy vždy potajomky usmievam.
Povzhliadnutí všetkých tých opustených a rozbitých domov nielenv Banskej Štiavnici sa obaja veľmi čudovali. Je to naozaj škoda.V Holandsku majú málo stavebnej pôdy, je mimoriadne vzácna, kým u násvidieť množstvo neobývaných, zanedbaných domov zbytočne čakajúcich nanových majiteľov.
Posťažovalisa aj na nespavosť spôsobenú slovenskými psami. ,,Jeden začne brechaťa k nemu sa pridá celá dedina. Neviem si na to vôbec zvyknúť,“utrúsil zronene Jaap. Keďže zlodeji u nich nemajú vhodné ,,podhubie“, môžusi dovoliť existovať bez psov- ubrechaných strážcov. Namiesto toho vo svojichinteriéroch chovajú domácich miláčikov. Hettie s brechotom našťastieproblém nemá. V noci spáva na svojom počujúcom uchu a psí orchesterprenecháva tomu druhému, hluchému.
V sobotunasledoval výlet do Kremnice, vyliezli sme na vežu kostola sv. Katarínya pokochali výhľadom, ktorý poskytovala. Toto miniatúrne mestečko maopätovne presvedčilo o svojej charizme. Podotkýnam, že do Kremnice sanaozaj oplatí cestovať vlakom. Dolinky a lesnaté vŕšky by určite priviedlido extázy i samotného Hviezdoslava, a to by ju ani nemusel užiť.
Nazáver ešte jedna pikoška. Hettie sa nám vyznala so svojou úchylkou. Radasleduje kultúrne rozdiely krajín práve na cintorínoch. Vraj si vďaka nim robíúsudok o obyvateľoch tej danej krajiny. A čo je typické preSlovensko? Umelé kvety, kahance, krížiky namiesto fotografií zosnulých,opustené hroby, nemožnosť prístupu k niektorých z nich a niekde ajdivoko rastúci porast. Čo z toho asi tak mohla usúdiť???
Podvečersme Jaapa a Hettie spokojných odprevadili na autobus do Brusna. Dúfam, žesa už čoskoro stretneme, tentoraz bez ubrechaných psov, v Amsterdame.
*Okrem iného je Klopačka aj významnou turistickou atrakciou. Táto dvojposchodovárenasančno-baroková stavba z roku 1681 je ukončená drobnou vežičkou sozvukovými otvormi. Práve z nej sa kedysi, vďaka osobitne upravenejdrevenej doske, ozývalo klopanie. Oznamovalo čas fárania, ozývalo sa prisviatočných príležitostiach, baníckych poradách, ale i pohrebocha požiaroch. V prízemí bolo v 18. A 19. Storočí väzenie prebaníkov, ktorých odsúdil banský súd.
Výhľadzo starého hradu v Banskej Štiavnici
Slovenskérozpisy autobusov sú vraj pre cudzincov veľmi neprehľadné
Jaapa starobylé kremnické domčeky
Zuzkaako soľný stĺp
