
Vraj má problémy otvoriť môj blog o londýnskych parkoch. Či by som jej ho nepreposlala aj s fotkami. O Londýn sa zaujíma, lebo v jeho susedstve sa nachádza mesto St. Albans, kde žije jej syn.
„St. Albans?" hneď som zareagovala aj ja. Veď je to čo by kameňom dohodiť od miesta, kde teraz žijem ja. A keďže pani Marta mi napísala, že tu bude počas olympijských hier, dohovorili sme si v St Albans stretnutie. Už v e-mailoch zburcovala moju zvedavosť. Hovorila o mestečku s takým nadšením, že ma to nenechalo ľahostajnú. A okrem toho aj v jej prípade sa mi potvrdilo, že nám, matkám, ktoré máme deti roztrúsené po svete, stáva sa svet našich detí napriek vzdialenosti a odlišnej kultúre veľmi blízky.
A tak ma pani Marta po spoločnom zvítaní v jeden pekný slnečný augustový deň pozvala objavovať krásy mesta St. Albans.
Mesto sa nachádza 35 km severne od centrálneho Londýna. Je súčasťou panstva Hertfordshire a má okolo 70 tisíc obyvateľov. Novodobý názov má po prvom britskom svätcovi sv. Albánovi, ktorý tu zomrel mučeníckou smrťou.
Stručne zo života sv. Albána Britského
Život sv. Albána pred jeho obrátením nie je známy. Podľa legiend bol rímskym vojakom vo Verulaniu, možno, že bol rímsko-britského pôvodu. Vedci predpokladajú, že Verulánium, čo je teraz St. Albans v Hertfordshire, bolo časťou britskej enklávy, ktorá odolala rímskej nadvláde. Albán ako pohan údajne poskytol útočište kňazovi, ktorý utekal pred prenasledovaním. Zobral kňazov plášť a nechal ho utiecť. Rímski vojaci zatkli Albána, ktorý bol neskôr sťatý. Béda datuje túto udalosť do čias panovania Diokleciána (r. 305) , moderní vedci dátum predpokladajú v čase panovania Septima Severa ( r. 209) alebo Décia. Prvá zmienka o uctievaní Albána sa našla v 5. stor. v živote sv. Germána z Auxerre, ktorý navštívil svätyňu počas svojej kazateľskej výpravy proti pelagianizmu v Británii. Gildas v 6. storočí spomína príbeh o Albánovom mučeníctve, a Bede podáva detaily o príbehu a diskutuje o kostole venovanom mučeníkovi. Tradičné miesto Albánovej smrti, Holmurst Hill, sa stalo miestom Opátstva Sv. Albána, založeným kráľom Offom v 8. storočí. Počas dánskej invázie boli Albánove relikvie údajne prenesené do Ely, St. Canute´s v Odense tvrdí, že má relikvie Albána, ktoré Canute ukradol vo svojom nájazde na York v r. 1075. Zvyšok Albánových relikvií bol rozmetaný v čase spustošenia.
Text prevzatý z http://www.zivotopisysvatych.sk/alban-britsky/
St. Albans je historické obchodné mesto, ktoré bolo vytvorené na základoch rímskeho mesta Verulamium a Old Albanian. Mesto má bohatú históriu; jej začiatok siaha ešte do éry pred starovekým Rímom. Prvé osídlenie je tu zaznamenané Keltmi, kmeňom Catuvellauni. Neskôr bolo St. Albans prvým významným miestom, prvou významnou zastávkou cestujúcich na sever po starej rímskej obchodnej ceste zvanej Watling Street. Z rímskeho obdobia sa v mestskom Verulamium Park zachovali zvyšky rímskej hradby.



Úsek múru, ktorý je zachytený na fotografiách, bol súčasťou východného opevnenia rímskeho mesta Verulamium. Bol vybudovaný v rokoch 256 - 270 z omietnutého pazúrika s vrstvami červených tehál. Pôvodne bol vysoký päť metrov s chodníkom na vrchole, chránený 1,8 metrovým parapetom. Základňa múru bola široká tri metre. Múr lemoval mesto v dĺžke 3,6 km.
Verulamium bolo v rímskej Británii druhé najväčšie mesto po Londýne už okolo roku 50 nášho letopočtu, no o desať rokov neskôr ho pustošila armáda kráľovnej Boudicca a o ďalších sto rokov neskôr tu došlo k ničivému požiaru. V tomto rímskom meste sa vraj v období jeho rozkvetu nachádzalo množstvo pekných verejných budov, vrátane divadla a fóra. Mesto prospievalo do 5. storočia, potom začalo upadať. Stredoveké mesto vyrástlo na východnej strane návršia v okolí benediktínskeho kláštora a podľa povesti bolo založené na mieste, kde bol popravený sv. Albán.
Pozostatok rímskeho múru sa v súčasnosti nachádza v prostredí malebného parku s pekne udržiavanou zeleňou, stromami i krami, jazierkom a nechýba tu ani ihrisko pre deti s bazénom na čľapkanie v letnom období.





Každoročne sa v St. Albans začiatkom novembra koná celodenná slávnosť, v rámci ktorej si pripomínajú udalosti spred viac ako 400 rokov, známe ako Gunpowder Plot. Jednalo sa o sprisahanie katolíkov, ktorí pomocou sudov pušného prachu zhromaždeného v pivniciach chceli vyhodiť do vzduchu budovu parlamentu, v ktorej sa v tom čase mal nachádzať aj kráľ. Sprisahanie bolo odhalené a sprisahanci potrestaní. Po tomto odhalení boli tzv. „penal laws" proti katolíkom ešte viac sprísnené. Niektorí však v súvislosti s týmto hovoria, že sprisahanie bola provokácia kráľovskej tajnej služby, aby im údajné odhalenie mohlo poslúžiť ako zámienka pre sprísnenie „penal laws".
Mňa zaujali slová Mareka Chorvatoviča v úryvku z článku:
Sprisahanie pušného prachu
Sprisahanie pušného prachu alebo pokus o katolícky prevrat v Británii je slávna kapitola dejín, ktorú si pripomínajú dodnes obrovskými ohňostrojmi a symbolickým pálením postavy Guya Fawkesa. Toho prichytili kráľovi muži v pivnici pod parlamentom s rozbuškou v ruke. Čo iné ako smrť si mohol vtedy vyslúžiť chlapík, ktorý chcel vyhodiť do povetria panovníka a celý parlament? Neúspešný pokus o "ohňostroj" posilnil vplyv a moc anglikánskej cirkvi a priťažil katolíkom, už vtedy prenasledovaným.
Čo sa to vlastne oslavuje? Jeho poprava alebo takto vyslovujeme Fawkesovi uznanie za to, ako sa chcel zbaviť vlády, pýtajú sa dnes sarkasticky Briti, keď sa pri ohňostrojoch zabávajú ich detváky. Ich predstavy, prečo sa to celé deje, sú hmlisté ako londýnske rána. BBC Guya Fawkesa zaradila medzi 100 najväčších osobností Británie.
In: http://encyklopedia.sme.sk/c/2451417/sprisahanie-pusneho-prachu.html#ixzz23boxQndg
Či už je pravda taká alebo onaká, dnes pravdou je, že každoročná oslava tejto udalosti vrcholí v St. Albans (odkiaľ vraj pochádzala väčšina sprisahancov) vo večerných hodinách, keď po jazierku vo Verulamium Park plávajú horiace lodičky tak, ako ich zachytila pani Marta na svojej fotografii. Vyvrcholením slávnosti býva veľký ohňostroj.
Bezprostredne s areálom parku susedí areál The Cathedral and Abbey Church of St Alban. Tento kostol sa stal katedrálou až v roku 1877. Pôvodne to bol kláštorný kostol benediktínov. Kláštor v roku 792 založil kráľ Offa z Mercie na mieste umučenia a hrobu sv. Albána. Z pôvodnej anglosaskej stavby sa nezachovalo nič, pretože kostol bol prestavaný v rokoch 1077 - 1088. Pri prestavbe kostola boli použité rímske tehly z ruín Verulamia. Kostol bol nakoniec prestavaný v gotickom slohu a bola k nemu pribudovaná kaplnka Panny Márie. Katedrála sv. Albána sa okrem iného hrdí najdlhšou kostolnou loďou v Anglicku, ktorá meria 276 stôp, t.j. 84 metrov.

Exteriéry katedrály




Pôdorys katedrály

Pohľad, ktorý sa návštevníkovi naskytne pri vstupe do katedrály hlavným vchodom

V ľavej bočnej lodi je spracovaná ilustrovaná história kostola na tvrdých kartónoch

Pohľad z hlavnej do pravej bočnej lode katedrály

Gotické okná katedrály sú vyplnené farebnou sklenou vitrážou s biblickými motívmi

Pohľad na hlavný oltár a detail výzdoby oltára


Pohľad od hlavného oltára k hlavnému vstupu do katedrály

Pohľad do bočnej časti katedrály, oproti ktorej je zvonku "Education Centre" (bližšie pozri pôdorys katedrály)

Časť chrámu za hlavným oltárom; v popredí mohutný organ s nádherným zvukom
V bezprostrednej blízkosti i v širšej vzdialenosti od katedrály a parku sa v St. Albans nachádzajú ďalšie zaujímavé historické objekty.
The Great Gateway of the Monastery. Vstupná kláštorná brána je jedinou zachovanou stavbou z vlastného kláštora. Bola postavená v roku 1360. V rokoch 1553 - 1869 sa tu nachádzala väznica a od roku 1871 je tu zriadená St Albans School.

Objekt pôvodnej kláštornej vstupnej brány

Detail gotickej klenby kláštornej brány v jej prechodovej časti
Ye Olde Fighting Cocks je oktogonálna budova stredovekého holubníka premiestnená na súčasné miesto po zrušení kláštora v 16. storočí. Už názov budovy napovedá, že v minulosti sa v nej zrejme konali kohútie zápasy.
K objektu sa viaže povesť, že počas občianskej vojny bol v ňom na jednu noc ubytovaný Oliver Cromwell, ktorému tu ustajnili aj koňa. Povesť vraj vyprovokovala myšlienku zriadiť v priestoroch objektu hostinec.


The Clocktower. Hodinová veža bola postavená v rokoch 1403 - 1412. Pôvodne sa tu nachádzala stredoveká zvonica, v ktorej bol osadený veľký večerný zvon z roku 1335, ktorý zároveň slúžil k požiarnemu poplachu.

Zaujímavá je tiež ulička Fishpool Street. V uličke sa nachádza celý rad hrázdenných domov. Z nich niektoré nadobudli neskôr tehlové priečelia. Na niektorých domoch sa zachovali zaujímavé drevené zárubne z rokov 1700 - 1830.





Prechádzka historickým jadrom mesta St Albans nám trvala celé popoludnie. Aj sme sa pri tom trochu nachodili, aj sme si pri tom občas oddýchli posedením v tráve.

Pokiaľ ja som fotografovala, pani Marta sa kochala pohľadom na katedrálu
Keď sme si nakoniec v podvečer spoločne sadli jedna ku káve, druhá k bylinkovému čaju, prekvapila ma pani Marta slovami: "Agátka, priniesla som Ti sem kúsok Slovenska." A z kabely vybrala drobný darček - krásny paličkovaný obrázok z tvorby Kristíny Podmanickej, na výrobe ktorého sa vraj trošičku podieľala aj ona sama. Bolo to pre mňa neskutočne milé prekvapenie.

Ešte raz Ti vyjadrujem úprimnú vďaku za krásne popoludnie, Martuška.
Zdroje:
http://en.wikipedia.org/wiki/St_Albans
http://en.wikipedia.org/wiki/Watling_Street
http://cs.wikipedia.org/wiki/St_Albans
http://www.zivotopisysvatych.sk/alban/
http://www.zivotopisysvatych.sk/alban-britsky/
http://encyklopedia.sme.sk/c/2451417/sprisahanie-pusneho-prachu.html#ixzz23boxQndg
http://fotky.sme.sk/fotka/191579/o-chvilu-to-zacne
http://en.wikipedia.org/wiki/Gunpowder_Plot
http://www.milujtesa.org/nr/historia/azke_dejiny_katolicizmu_v2.html