Spomienky

Učiteľské pokarhanie, domáci výprask

Agáta Krupová

Učiteľské pokarhanie, domáci výprask

Prváčka na základnej škole v mojom prevedení bolo tiché dievča, ktoré svojimi zmyslami naplno hltalo všetko, čo pred nami pani učiteľka denne odkrývala. Nespomínam si, či a kedy som bola na zápis do školy, ale jej osobnú návštevu u nás doma v rodine predškoláka si pamätám dodnes. Už predtým k nám občas zavítala jedna pani učiteľka, ktorá si vždy zapisovala do papierov, koľko máme doma sliepok. A ja som tajne dúfala, že keď pôjdem do školy, učiť ma bude práve ona. No nestalo sa tak. Na rodinnú návštevu predškoláka prišla iná.

  • 27. mar 2014
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 2 078x
  • 12
Spomínam s úctou

Agáta Krupová

Spomínam s úctou

Naše cesty sa stretli na základnej škole. Na druhom stupni sa stal mojím triednym učiteľom. Aký to bol skvelý pedagóg som pochopila na strednej škole, keď jeho pevnú, zároveň kamarátsku ruku nahradila iná - mäkká, profesionálne výrazne slabšia.

  • 6. mar 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 886x
  • 16
Dnes sa pozerám inými očami

Agáta Krupová

Dnes sa pozerám inými očami

Bol stredne vysoký, štíhly, prešedivelé vlasy, okuliare na nose. Zbožňoval starý vojenský gaz, ktorý organizácia zdedila ktovie po kom a on si ho takpovediac prisvojil. V tereňáku s vysokými podvozkami a iba plachtou nad hlavou prefukovalo jedna radosť. On si však vždy pohladil toho svojho tátoša, aby sa znova a znova vybral do hôr, najčastejšie do Slánskych vrchov, najradšej do Východných Karpát na hranicu k Lupkovskému priesmyku, lebo ho spájal s jeho detstvom a spomienkou na otca.

  • 5. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 729x
  • 2
Ďalekohľad

Agáta Krupová

Ďalekohľad

Pred niekoľkými dňami som bola obriadiť hroby. Tichý pokoj cintorína vyvolal spomienky. Najmä na otca, človeka dobrosrdečnej láskavej povahy, s ktorým bola občas sranda, keď nás svojimi rečami bavil, občas nuda, keď ich začal opakovať a my sme ich poznali naspamäť. Dnes by som ho chcela počúvať znova.

  • 26. okt 2012
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 753x
  • 6
Tých tankov som sa veľmi bála

Agáta Krupová

Tých tankov som sa veľmi bála

Zobudili ma, ešte bola tma. Vlastne som nevedela, že sú to tanky. Počula som iba hrozný hrmot, ktorý ma zobudil zo sna. Rodičia i starí rodičia stáli pri okne a niečo sledovali. Všetci sa nahrnuli do tej izby, kde som spala ja, lebo tu nezacláňali konáre ani bieleho ani fialového orgovánu, ktoré lemovali boky priečelia nášho rodinného domu. Svetlo v izbe bolo zhasnuté. Myslím, že mi neodpovedali na otázku, lebo som vstala a pozrela sa vonku tiež, aby som videla, čo sa deje. Až neskôr som sa dozvedela, že boli 3 hodiny ráno. Po hlavnej ceste číslo 18 smerom na Prešov išli tanky. Jeden za druhým. Súvislý nepretržitý rad. Na každom tanku sedel vojak s puškou v ruke.

  • 21. aug 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 017x
  • 23
Spomienka na babku

Agáta Krupová

Spomienka na babku

Moja babka boli veľmi energická a sebavedomá žena. Nikto im ľahko neprešiel cez rozum, skôr oni inému. Boli úplne obyčajná žena so zdravým sedliackym rozumom. Radi rozprávali a niektoré situácie, humorné i vážne, radi zakončili nejakou ľudovou múdrosťou, príslovím či porekadlom.

  • 9. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 092x
  • 4
Žolík pod hroznom

Agáta Krupová

Žolík pod hroznom

Neviem hrať karty. Vlastne viem, ale len žolíka a vojnu. No prešli už roky odvtedy, čo som tieto hry hrala naposledy. Kartovú vojnu sme sa hrávali ako deti na výletoch v autobuse. Dvaja alebo viacerí hráči oproti sebe vyťahovali karty, kto mal vyššiu, ten bral. Kto získal všetky karty vyhral. Jednoduché. Potom som ju ešte hrávala so svojou dcérou, keď bola malá. Žolík však bol „iné kafé". Žolík bol rodinný obrad, rodinná tradícia.

  • 2. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 234x
  • 7
Ľubov ňeľubimaja

Agáta Krupová

Ľubov ňeľubimaja

Neviem, čo bolo prvotnou príčinou našej vzájomnej antipatie, veď jej meno sa mi vždy veľmi páčilo. Ale pamätám si, že ešte len vstupovala do triedy, už ma vytáčalo. Keď si sadla za katedru, mala som pocit, že sa strašne premáha, aby nezaspala. Vtedy ma vôbec nezaujímalo, či to nie je kvôli jej nejakému osobnému problému. Ja som zasa bola snilko, ktorý počas vyučovania jej predmetu uprel oči cez okno na oblohu a nechal sa unášať svojimi myšlienkami, predstavami, snami, i vnútornými dialógmi s ľuďmi, ktorí mi liezli na nervy, ale v reáli som chcela mať od nich pokoj. Aj ona k nim patrila. Vyčítala som jej, prečo chodí na hodiny nepripravená, prečo sústavne pozerá do notesa, čo má písať na tabuľu. Keď ma občas vyvolala k tabuli odpovedať, bolo mi jedno, akú známku od nej dostanem. Voči jej napomenutiam som bola flegmatická. To zasa poriadne vytáčalo ju. Ona hromžila na mňa nahlas, ja na ňu v duchu, že čo odo mňa chce, keď sama nič poriadne nevie.

  • 21. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 509x
  • 12
Pre prvoaprílový úsmev

Agáta Krupová

Pre prvoaprílový úsmev

Neviem, či sa táto príhoda stala akurát prvého apríla. Skôr nie. No ujo Onda, náš bývalý skoro sused, bol veľký vtipkár a s ľuďmi prechádzajúcimi okolo jeho domu rád srandoval, z niektorých si dokonca poriadne pouťahoval. Býval na hlavnej ulici dva domy za poštou a krčmou, dokonca tam bola autobusová zastávka. O prípadných poslucháčov nemal teda núdzu. Keď sa niekomu prihovoril, čakal, že sa ten dotyčný na slovíčko aj zastaví. No zo slovíčka boli aj dlhé chvíle. Asi to bolo tým, že na televízor a rádio si nezvykol. Potreboval priamy kontakt, potreboval spoločnosť. No hoci som bola vtedy iba dieťa, resp. dievča, vybadala som, že mnohí pred ním doslova utekajú, len aby ich pri sebe nepriklincoval. Lebo kto zastal, už mu nebolo pomoci.

  • 1. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 629x
  • 4
O neláske-láske k mlieku a všeličom inom

Agáta Krupová

O neláske-láske k mlieku a všeličom inom

Keď mi niekto núka pohár mlieka, vždy poviem, že radšej štamperlík slivovice. Neznášala som a doteraz neznášam mlieko v jeho čistej podobe. Je to od detstva. Dodnes si pamätám, akú úžasnú chuť malo pre mňa ako pre malé dieťa mlieko z fľaše. Neviem, koľko som mala rokov - tri? - keď mama rezolútne zahlásila, že už som na fľašu príliš veľká a budem piť mlieko iba z hrnčeka. Prvý glg bol odporný - na ten moment nikdy nezabudnem - a potom ich bolo ešte zopár nútených. Až naši pochopili, že u mňa s týmto nepochodia a začali mi robiť kakao. Ale muselo byť silné, aby chuť kakaa chuť mlieka prehlušila.

  • 3. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 868x
  • 54
Jedna spomienka na 6. október v roku 1968 (alebo to bolo 1969?)

Agáta Krupová

Jedna spomienka na 6. október v roku 1968 (alebo to bolo 1969?)

Ak sa v našej rodine na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia skloňovali mená nejakých politikov, tak to boli predovšetkým mená Alexander Dubček a Ludvik Svoboda. Náš dedko pri rečiach o politike hovoril, že je to špinavá vec a netreba sa do nej starať. No vždy zdôraznil, že za Dubčeka to bolo iné. Spomínam si, že dokonca sa u nás vtedy piekli i perfektné, takzvané Dubčekove rožky. Pamätáte si ich niekto? Tie Dubčekove rožky? Neboli malé, ako zvykli byť za socializmu, ale dvojnásobné, aj na šírku vykvasené do poriadnych rozmerov. Doslova symbol hojnosti. Keď sme ich kupovali, boli ešte teplé, mäkkučké a voňavučké a keď si teraz pripomínam ich chuť a vôňu, až zamdlievam túžbou. O Dubčekovi a Svobodovi dedko hovoril: „Obidvojo su jak ocec i sin dohromadi." Nuž a keď dedko o nich rozprával, vždy som mala pred očami autá vládnej delegácie s prezidentom Svobodom počas jeho cesty na Duklu 6. októbra.

  • 5. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 842x
  • 20
Skryť Zatvoriť reklamu