Recepty podávam tak, ako mi ich pred niekoľkými rokmi poskytla Helena Ivančová (1927 - 2011) z Hanušoviec nad Topľou.
„Streśeňina"
V šupke uvarené očistené zemiaky pokrájame na kolieska alebo kocky a zasypeme ich alebo premiešame kyslou kapustou, ktorú sme predtým krátko podusili. Ak chystáme jedlo vo väčšom množstve, prekladáme vrstvy zemiakov a kapusty. Vrch zalejeme spraženou údenou slaninkou.
Mnohé podobné recepty sú známe aj dnes. Avšak zemiaky sa s kapustou a mäsom zvyknú zapekať v rúre a zalievajú sa smotanou.
„Ďžatki"
Rozvarené zemiaky zahorúca trošku pretlačíme. Potom ich mierne zasypeme hladkou múkou a opätovne pretlačíme. Z tejto zemiakovo-múčnej masy rukou tvarujeme guľôčky a ukladáme na tanier. Už nevaríme, iba zalejeme spraženým maslom.
Pamätám si, že „džatki" robila aj moja kamenická babka. Nie som si istá, ale mám pocit, že moja babka zemiakovo-múčne guľky najprv obvarila vo vriacej vode, ako keď pripravujeme halušky, až potom ich dala na tanier a zaliala spraženým maslom.
„Juchova mačanka"
Jušku podľa potreby primerane zriedime vodou. Osolíme ju a okoreníme, podľa chuti pridáme cesnak (nie cibuľku) a necháme na ohni zovrieť. Potom ju zahustíme pomaličkým vsypovaním primeraného množstva hrubej múky tak, aby nebola ani riedka, ani príliš hustá. Za stáleho miešania varíme asi 5 minút. Podľa množstva mačanky v nej nakoniec rozhabarkujeme jedno alebo dve surové vajíčka. Potom mačanku odstavíme z ohňa a zalejeme ju údenou slaninkou, ktorú sme spražili so sladkou červenou paprikou. Tým sa docieli správna chuť i farba jedla. Podávame s chlebom, najčastejšie suchým, ktorý lámeme priamo do mačanky. V horúcej mačanke chlieb rýchlo zmäkne a dobre chutí.
Kto chce, môže počas varenia pridať do mačanky aj huby. Potom ju voláme hubová mačanka.
Pre tých, ktorí nevedia, uvádzam, že „jucha" alebo zdrobnene „juška" je šťava odobratá z nakladanej kyslej kapusty. Ak má niekto rád výrazne kyslú chuť, jušku vodou neriedi.
Suchý chlieb mnohí dnes vyhadzujú. Voľakedy však ľudia čo nemuseli, nevyhadzovali, ale všetko zužitkovali. Ak čerstvý chlieb nezjedli, rozložili narezané krajce na nejakú plytkú nádobu tak, aby chlieb nesplesnel, ale pozvoľna uschol. Potom ho používali k mačankám alebo k niektorým druhom polievok.
„Bandurkovo lokše"
Uvarené a prelisované zemiaky zmiešame s vajcom a múkou. Na doske uhnetieme hladké cesto, z ktorého vyvaľkáme lokše. Každú lokšu na spôsob pirohov naplníme kyslou kapustou a zlepíme. Po zlepení lokše mierne prevaľkáme, bay nadobudli plochejší tvar, potom ich z oboch strán opečieme. Nakoniec potrieme spraženým maslom.
Čo si ja pamätám z domu, naša babka a neskôr aj mama to vždy delili. Alebo robili „bandurkovo", teda zemiakové lokše bez kapusty, alebo robili kapustové lokše bez zemiakov, teda iba múku zmiesili s kyslou kapustou a vajíčkom a potom ju buď opiekli z oboch strán na „šparhece", teda veľkom šporáku, v ktorom sa kúrilo uhlím a drevom, alebo takúto lokšu upiekli na plechu v elektrickej rúre.
Recepty dnes už nebohej pani Ivančovej, na ktorú v týchto dňoch s úctou spomínam, nájdete aj s jej spomienkami na detstvo v článku:
(aga): V kuchyni (ne)tradične. In: Hanušovské noviny, roč.1, č.1/2003, s.16
Ďalšie recepty na:
