Pani Helenku som oslovila kvôli sódovým lokšiam, nakoniec sme pretriasli aj iné recepty.
Moja babka robili sódové lokše relatívne často, no keď zomreli, takmer som na ne zabudla. Keď som raz po rokoch dostala na ne chuť a urobila si ich, nebolo to ono. Asi som to prehnala so sódou. No tento raz ich pripravovala pani Helenka a boli výborné.
Tieto lokše volá každý inak. U nás doma to boli „lokše na sodze“, u Helenky „sodovo lokše“. Pani Helenka ich v súčasnosti pripravuje na panvici, no v jej rodnom dome výlučne na "šparhece", teda na šporáku, v ktorom sa rozkladal oheň.
Sódové lokše
6 – 7 dl acidofilného mlieka
600 – 700 g hladkej špeciálnej múky
1 zarovnaná čajová lyžička sódy bicarbony
pol lyžičky soli
![Obrázok blogu]()
Do misky, resp. menšieho vandlíka vlejeme acidofilné mlieko, vsypeme doň hladkú múku, pridáme sódu bicarbonu a štípku soli.
![Obrázok blogu]()
Všetko poriadne premiešame a urobíme cesto. Čím je cesto redšie, tým budú lokše mäkšie.
![Obrázok blogu]()
Z cesta vyvaľkáme lokše a pečieme na suchej panvici alebo na oleji z oboch strán.
![Obrázok blogu]()
Hotové lokše potrieme prepraženým maslom, ktoré podľa chuti môžeme alebo nemusíme osoliť.
![Obrázok blogu]()
Takéto lokše jedli v zime aj v lete najčastejšie na „frištik“, teda na raňajky. Buď ich hneď za tepla potreli (posoleným) prepraženým maslom, alebo ich suché natreli maslom či lekvárom tak, ako sa natiera chlieb. Mama pani Helenky ich vraj občas potrhala aj na kúsky a pripravila s makom podobne, ako sa na Vianoce pripravujú bobaľky. Výnimkou bol Veľký piatok, keď na prípravu sódových lokší použila viac vody ako mlieka. Tieto lokše boli suché a tvrdé a trhané sa podávali s rascovou polievkou.
Niečo podobné sú aj rómske "marikľe". Keď som sa svojho času pýtala, čo sú to vlastne marikle a ako sa pripravujú, dostala som tento recept:
Marikľe
pol kila polohrubej múky
trochu soli
malá lyžička sódy bicarbony
cca 1 dl vody
2 lyžice octu
Z uvedených surovín vypracujeme cesto, ktoré rozdelíme na malé bochníčky a z nich vyvaľkáme lokše. Pečú sa nasucho.
Okrem sódových sa piekli aj zemiakové, teda na Šariši „bandurkovo lokše“. Na ich prípravu musíme najprv v osolenej vode uvariť zemiaky v šupke alebo bez šupky. Potom ich buď prepasírovať, alebo iba poriadne popučiť a nechať chvíľu odstáť, aby neboli ani horúce, ani studené, ale také „ľetne“, ako sa u nás ľudovo hovorí. Inak sa môže cesto veľmi lepiť. Popučené zemiaky potom zhnetieme s hladkou múkou. Môže sa použiť aj polohrubá, ale lokše už nebudú také mäkké. A lokše sú mäkšie aj vtedy, ak nedávame do zemiakov príliš veľa múky. Z cesta potom na doske rozvaľkáme malé alebo veľké lokše a pečieme z oboch strán na panvici. Netreba zabudnúť za každou lokšou zotrieť obrúskom z panvice múku. Potom lokše potrieme prepraženým maslom, ktoré môžeme aj osoliť.
Opýtala som sa aj na kapustové lokše. Moja mama ich totiž robila len z múky, kyslej kapusty a vody. Zahnietla mäkšie cesto, ktoré rozvaľkala na veľký plech ako zemiakovú babu a piekla v rúre. Upečenú lokšu potrela prepraženým maslom a pred podávaním porezala na menšie kúsky obdĺžnikového tvaru. Helenka však robí podľa vzoru svojej mamy a posekanú kyslú kapustu pridáva do cesta na sódové lokše. Takéto lokše sa vraj volali „streśeňiki“. A keď sme už hovorili o rôznych cestách a výrobkoch z nich, spomenula Helenka aj „beľuše“. Priznám sa, o tom som počula prvýkrát, hoci – ako som rýchlo zistila – sme to doma robili tiež. Takže čo sú, resp. ako sa pripravujú „beľuše“?
Kysnuté cesto, také, aké sa používa napríklad na „retuški“ – pečené lekvárové buchty – rozvaľkáme na veľký plech a naň rozostrieme kyslú kapustu asi v centimetrovej hrúbke, ktorú prelejeme opraženou slaninkou. Preložíme ďalším cestom, ktoré poprepichujeme vidličkou. Pred vložením do rúry ešte necháme chvíľočku postáť, podkysnúť. Na ten spôsob, ako sa voľakedy robili „priplanki“, keď sa skončilo sobotňajšie pečenie domáceho chleba.
Ďalšie moje články s receptami, tematikou tradičného stravovania a podobne
V každom dome iná varecha – vianočné trubičky
Trubičky z domácky vyrobeného lístkového cesta plnené snehom
O jednej starej kuchárskej knihe
Slovensko zachutilo, Slovensko chutí
