Narodil sa 25. decembra 1890. Umelecké nadanie chlapca si ako prvý všimol učiteľ angličtiny, keď mal Róbert 12 rokov. Prvá Ripleyho ilustrácia pre New York Globe a Commercial Advertiser bola publikovaná 2. januára 1913, prelomová 19. decembra 1918. Séria malých skíc s názvom „Champs and Chumps" zahŕňala náčrty ako A. Forrester v Toronte zabehol 100 yardov spiatočky za 14 sekúnd a S. D. See preskákal 100 metrov za 11 sekúnd. Ripley však bol sklamaný svojou prácou, a tak preškrtol pôvodný titulok a naprieč hornou časťou vytvoril nový: Believe it or not (Verte-neverte). Na jeho veľké prekvapenie bola karikatúra ocenená verejnosťou ako revolučná. Žiadali si ďalšie také a Ripley sa cez noc stal doslova senzáciou.
Robert Ripley bol považovaný za výstredného človeka s pestrým štýlom oblečenia. No bál sa používať telefón, aby ho „nekopol" elektrický prúd. Okrem toho vlastnil viac ako 100 áut, no sám sa nikdy vodičom nestal. Bol vraj najzvláštnejšou celebritou svojej doby.
Úspech s karikatúrami spravil z neho človeka, ktorý svoj život upísal cestovaniu, spoznávaniu nových krajín, etník a národov, vyhľadávajúc nové a nové ťažko uveriteľné skutočnosti a zvláštnych ľudí. Hovorí sa, že bol tým doslova posadnutý, aby sa jeho sláva sústavne zvyšovala. No on namietal, že to robí preto, lebo prevažná väčšina jeho čitateľov sa nikdy vo svojom živote do exotických krajín nedostane a nemôže objaviť či zažiť to, čo on. A tak je jeho ambíciou sprostredkovať čitateľom čitateľom vlastné skúsenosti a poznatky.
Mapa Ripleyho ciest po svete
V roku 1923 noviny The New York Globe, ktoré Ripleyho zamestnávali, boli zrušené. No Ripleyho kariéra sa už nezastavila. Práve naopak. Krátko po tom mu vyšla prvá kniha Believe it or not!, z ktorej sa hneď predalo viac ako pol milióna výtlačkov a on na tom zarobil viac ako milión dolárov. Stal sa prvým karikaturistom-milionárom a v roku 1936 bol čitateľmi novín zvolený za najpopulárnejšieho muža v USA.
Časť expozície v múzeu Believe it or not na Piccadilly Circus venovaná Robertovi Ripleyovi
Na svetovom veľtrhu Chicago World´s Fair v roku 1933 Ripley prvýkrát vystavil svoju zbierku predmetov, ktorá zaujala viac ako 2 milióny návštevníkov. V rokoch 1930 a 1940 sa konal tzv. Golden Age of Ripley. Ľudia sa hrnuli do koncertných sál a divadiel, aby si vypočuli jeho prednášky a pozreli si jeho filmy. V roku 1948 vytvoril pilotný film, ktorého základom bola jedna rozhlasová relácia. Tento skúšobný film bol tak úspešný, že sa stal základom pre jeden z prvých týždenných televíznych seriálov.
Dňom 6. augusta 1941 získal Ripley povolenie na vysielanie rozhlasových relácií
V roku 1949 dostal Robert Ripley infarkt a o tri dni neskôr (27. mája 1949) vo veku 58 rokov zomrel. Jeho práca však pretrváva v podobe kolekcie svetových pamiatok. Ripleyovo Believe it or not! je vraj najväčším, najrýchlejšie rastúcim a najúspešnejším reťazcom atrakcií múzejného typu na svete. V súčasností existuje viac ako 30 „auditórií" tohto druhu. Ich exponáty vyvolávajú v človeku zvedavosť a túžbu dozvedieť sa viac o svete kuriozít a dráždia návštevníka sústavne sa pýtať, či niečo také zvláštne môže byť naozaj pravda.
Expozícia Ripley´s Believe it or not! Odditorium na Piccadilly Circus v Londýne okrem mnohých fotografií a trojrozmerných exponátov rôzneho druhu, ktoré som v stručnom náčrte priblížila v druhej časti trojdielnej série, obsahuje aj reprodukcie novinových ilustrácii so sprievodnými textami, ktoré sú - ako inak? - takisto zamerané na kuriozity minulosti i súčasnosti. Z veľkého počtu vystavených je tu ukážka aspoň niekoľkých.
Veríte, že balón vypustený do vzduchu v meste Joliet v Illiinois preplával počasím i nečasím 1.000 míľ (1770 km) a zniesol sa znovu k zemi v štáte Texas, v meste toho istého názvu? Stalo sa tak vraj v apríli 1953.
WaterBoy
Bacha Saquo, ktorému prischla prezývka Vodný chlapec, bol pôvodne podomovým obchodníkom. Stačil mu iba jeden rok, aby z negramotného analfabeta vyrástol na kráľa. A to nie je všetko. Jeho trónnou sieňou sa v kráľovskom paláci stala kúpeľňa, pretože vodovodná inštalácia veľmi pútala jeho zvedavosť. Je možné tomu uveriť?
Kde sa zrodil koktail?
V roku 1776 v americkom Elmsforde, N.Y. barmanka Betsy Flanagan vraj ako prvá na svete dostala nápad a ozdobila poháre s nápojom zastoknutými kohútími pierkamI?
Malý muž s veľkým smädom
Myslím, že táto informácia je totálnym nezmyslom. Veď posúďte sami: Klemens Perkeo vysoký iba 2 stopy a 4 palce (ak správne rátam, je to cca 71 cm), vypil denne 6 galónov vína. Gúglila som túto objemovú mieru a dozvedela som sa, že v UK 1 galón = 4,54631 litra, kým v USA 1 galón = "iba" 3,7853 litra. Nech násobím tak či onak, menej ako 20 litrov denne mi to nevychádza. Alebo vie ešte niekto o inej objemovej miere zvanej takisto galón? Napríklad nemeckej, používanej v Heidelbergu? To si už dnes zrejme neoverím, ale nasledujúce možno skúsim, ak budem mať doma whisky. Či je to možné, skúste si aj vy, každý sám. Pracovný postup tohto pokusu je opísaný v rámčeku:
Pre tých, ktorí nerozumejú anglicky, ponúkam návod v slovenčine: 1. Naplň jeden pohár s whisky a druhý vodou. 2. Polož pohľadnicu na pohár s vodou. 3. Šikovne prevráť pohár s vodou a umiestni ho na pohár s whisky. 4. Potiahni pohľadnicu, ale iba trochu, nepatrne, aby si vytvoril maličký otvor medzi oboma pohármi. Čo sa stane? 5. Whisky vystúpi hore do pohára s vodou, kým voda sa zasa presunie do pohára, kde predtým bola whisky. Dobré, nie?
Teraz trochu nakukneme do Bastilly. Žeby naozaj bola pravda, že to bola famózna francúzska väznica, luxusné miesto, viac pánsky klub ako väzenie, kde každý muž si mohol užívať, čo sa mu ráčilo s jediným obmedzením, že Bastillu nemohol slobodne opustiť?
A na ostatnom plagáte vidíme veľmi známu a na Slovensku smutne populárnu tvár, ktorú ripleyovci označili ako maďarskú tigricu - Alžbetu Báthoryovú.
Pre tých návštevníkov múzea, ktorí sem zavítali z iných svetadielov a čítali o nej prvýkrát, sa určite tiež zdala nonsensom informácia, že grófka Alžbeta Báthoryová (1560-1614), neter poľského kráľa Štefana Báthoryho, umučila k smrti 650 slúžok, aby sa mohla okúpať v ich krvi kvôli svojej kráse.
Nuž verte alebo nie všetkému, čo som vo svojich článkoch o londýnskej expozícii Believe it or not! a o Róbertovi Ripleyovi napísala. Doplním už iba jedinú informáciu. Od roku 2005 sa píše o pripravovanom životopisnom filme o Robertovi Ripleyovi po názvom - akože inak - Believe it or not! v hlavnej úlohe s Jimom Carreym. Natáčalo sa dokonca aj v Číne. No doposiaľ sa píše iba o tom, že film je stále vo vývoji. Ak bude hotový, určite si ho nenechám ujsť. Verte mi alebo nie!
Súvisiace články
http://krupova.blog.sme.sk/c/269327/Believe-it-or-not-II-Svet-neuveritelnych-kuriozit.html
http://krupova.blog.sme.sk/c/268131/Believe-it-or-not-I-Ver-Alebo-nie-Fejton.html
Pramene
http://en.wikipedia.org/wiki/Robert_Ripley
http://golondon.about.com/od/thingstodoinlondon/fr/ripleyslondon.htm
http://www.cinemaview.sk/clanok/203/detail/jim-carrey-ako-robert-ripley
http://krupova.blog.sme.sk/c/268131/Believe-it-or-not-I-Ver-Alebo-nie-Fejton.html
