Po dlhšom čase som znova zavítala do prešovského divadla. Teraz to bola činohra na Malej scéne. Pani zo šatne nám popriala pekný zážitok, vraj sa na komédii dobre zasmejeme. Hľadisko bolo takmer do poslednej stoličky zaplnené. Neviem, či ostatní zdieľali moje pocity, a preto sa málo smiali, alebo väčšina nemala svoj dobrý deň alebo niektorým hercom v ten večer chýbala náležitá iskra. Lebo publikum sa smialo skutočne málo, tak ako aj ja. Mne osobne však bola hra aj dôvodom na zamyslenie:
Že na piedestál nad všetko ostatné súčasný svet (väčšina? súčasníkov) kladie fyzickú krásu, napriek plytkému charakteru, ktorý sa s ňou neraz spája.
Že charakter človeka a svoje city, postoj, vzťah k nemu mnohí podrobujú autocenzúre cez prizmu jeho vonkajšieho imidžu, lebo to tak robí väčšina z nášho okolia.
Že človek, aj keď si to všetko uvedomuje, často nemá dostatok sily vzoprieť sa tejto davovej psychóze a po niekoľkých neobratných pokusoch jej podľahne.
Toto nebola hra o tom, že obezita je nezdravá, a preto treba s ňou bojovať. Toto bola hra o vzťahoch, o sile či slabosti citov a charakterov.
Hra Tučné prasa je divácky skôr nenáročná, oddychová, ale ponúka aj zamyslenie. Štvorica hercov na divadelnej scéne rozprúdila príbeh vzťahu dobre vyzerajúceho manažéra Toma (Michal Novodomský) a sympatickej inteligentnej plnoštíhlej knihovníčky Heleny (Stanislava Pázmányová). Jej náprotivkom bola Jeannie (Ľudmila Dutková), slečna s perfektnou postavou, ale povrchným charakterom. Posledná postava – Carter (Peter Krivý) – bol prototypom dobiedzavého neodbytného vytrvalého Pokušiteľa. Lepšie by som jeho charakter nevedela vystihnúť, ako to povedal Tom: Keby Mojžiš hľadal ďalšiu morovú ranu, pošlem mu tvoje telefónne číslo. (Pozn.: Mala to byť egyptská rana, ale je prepáčené.) Vadili mi iba vulgarizmy, ktoré nemali v hre opodstatnenie, iba ak také, že ich niektorí súčasníci bežne používajú či treba alebo nie. No toto mi vadí aj v bežnom živote, nielen v divadle.
Divadelnú hru Tučné prasa (orig. Fat Pig) amerického spisovateľa Neila LaButeho (nar. 1963) v preklade M. Čibenkovej uvádza Divadlo Jonáša Záborského v Prešove v réžii Jakuba Nvotu už od roku 2013. Svojím hereckým výkonom ma najviac presvedčila Stanislava Pázmanyová. Peter Krivý, ktorý je v prešovskom divadle akoby predurčený najmä na falošné chameleónske postavy, bol tiež dobrý, ale dokáže byť aj lepší. U Michala Novodomského mi chýbala presvedčivosť hereckého výkonu. Hra ma však upútala dobrými autorskými dialógmi. Určite to nie je len komédia, teda to, čo si mnohí pod komédiou predstavujú – zábava a smiech.
Prečítajte si tiež
