Príručka pre kronikárov II.

Písmo: A- | A+

Je tu nová príručka pre kronikárov. Pracovala na nej trojica autorov, ale o jej atraktivitu sa so svojimi zdieľanými skúsenosťami pričinili aj viacerí kronikári z rôznych kútov Slovenska.

Pred dvomi rokmi ma vydavateľ kronikárskej príručky z roku 2013 – RVC Prešov v osobe riaditeľa Ing. Dušana Verčimaka – oslovil, že celý náklad je už rozobraný, preto plánujú jej nové vydanie. V poriadku, povedala som si, staré vydanie iba máličko prepracujem, ale v podstate nemám tam veľmi čo meniť. No prišiel rok 2018 a s ním niektoré zákonné zmeny, ktoré sa dotýkajú práce nielen obecných, ale aj iných kronikárov. Pôvodný zámer sme preto boli nútení korigovať. Príručku z roku 2013 sa žiadalo v niektorých kapitolách poriadne prepracovať a doplniť o aktuálne zmeny. Zložitosť paragrafov spôsobila, že sme k spolupráci prizvali aj odborníkov z oblasti práva a archívnej práce. Tiež sme si dali námahu osobne navštíviť niektorých kronikárov, aby sa s ostatnými kolegami podelili o svoje skúseností.

Novému vydaniu príručky sme dali prívlastok „praktická“ z jednoduchého dôvodu: jej hlavným cieľom je podať metodiku kronikárskej práce na praktických príkladoch, zohľadňujúc pritom skúsenosti samotných kronikárov. Prioritou záujmu boli obecné kroniky, keďže ich vedenie je zákonnou povinnosťou každej obce. Zaujímali nás však aj iné druhy kroník, a to prax a skúsenosti tých, ktorí vedú rodinné, farské, podnikové a iné kroniky. Táto príručka je teda prepracovaným a doplneným vydaním publikácie Príručka pre obecných a školských kronikárov a iných nadšencov pre dokumentáciu regionálnej alebo rodinnej histórie z roku 2013. Je bohatšia na obrazový materiál a novinkou sú príspevky vybraných kronikárov, prostredníctvom ktorých sa podelili o svoje skúsenosti z kronikárskej praxe s ostatnými.

V tejto súvislosti za spoluprácu úprimne ďakujem spoluautorom Mgr. Vladimírovi Pirošíkovi a Mgr. Ľubici Kováčovej. Riaditeľke Štátneho archívu v Prešove a jej pracovníkom Ing. Vladimírovi Chovancovi a Štefanovi Péchymu zo Špecializovaného pracoviska v Levoči vyslovujem veľké poďakovanie aj za pomoc pri putovaní po Slovensku, fotografovaní a skenovaní podkladov k tomuto vydaniu kronikárskej príručky. Ing. Oxane Hospodárovej patrí moja vďaka za usmernenie v špecifickej problematike kontroly obecných kroník.

Za ústretovosť ďakujem osloveným kronikárom a inštitúciám, ktoré zastupovali: PhDr. Jane Amrichovej – kronikárke obce Hrašovík (okres Košice); pani Blanke Čechovej – kronikárke obce Smolnícka Huta a správkyni Heimatstube v jednej osobe (okres Gelnica); PaedDr. Silvii Demetrovičovej – riaditeľke Materskej školy v Hanušovciach nad Topľou (okres Vranov nad Topľou); Ing. Jurajovi Ďurčekovi – námestníkovi prednostu pre krízové riadenie a ochranu Železničnej stanice v Humennom a zároveň aj kronikárovi tejto železničnej stanice; MUDr. Ľubomírovi Gábrišovi – riaditeľovi resocializačného strediska Komunita Ľudovítov, n.o. v Palárikove (okres Nové Zámky); Mgr. Anne Hrotkovej – kronikárke obce Horné Saliby (okres Galanta); Ing. Mikulášovi Majerčinovi z Vranova nad Topľou; manželom Mgr. Zuzane Svitičovej a Ing. Michalovi Svitičovi – kronikárom obce Zemianske Sady (okres Galanta) a pani Anne Škrabákovej – kronikárke Rímskokatolíckej farnosti Brezová pod Bradlom (okres Myjava). Ďakujem im tiež za pohostinnosť, s akou nás na našich potulkách Slovenskom vítali. Boli sme milo prekvapovaní.

Za roky trvajúcu dobrú spoluprácu vyslovujem veľkú vďaku Ing. Dušanovi Verčimakovi a Ing. Hane Stanislavovej – obom z RVC Prešov a Ing. Ľubomíre Borošovej z RVC Košice, ktorá aj tentokrát navrhla obálku príručky. Vďaka aj Mgr. Marte Lehetovej z Hanušoviec nad Topľou za jazykovú úpravu publikácie a Tatiane Birošovej z RVC Prešov za pomoc pri adminovaní "f" sociálnej siete Kronikári.

Verím, že príručka splní očakávania tých, ktorým je venovaná a zodpovie otázky, s ktorými sa na nás počas uplynulých rokov na pracovných seminároch obracali.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

A teraz niekoľko slov o putovaní po Slovensku. Sprevádzali ma na ňom pracovníci Špecializovaného archívu v Levoči. Bez ich pomoci by bola moja práca omnoho zdĺhavejšia. Keď som k nim prvýkrát sadala do auta, absolútne sme sa nepoznali. Priznám sa, mala som trochu obavy či si "sadneme" svojimi povahami, lebo ak niekoho nepoznáte, neviete, či je pokojný alebo temperamentný, trpezlivý alebo prhký, mlčanlivý alebo prostoreký ..., lebo aj ja som samozrejme tiež k tým druhým "nejaká". No pani riaditeľka prešovského archívu ma vopred ubezpečila, že sa nemusím ničoho obávať. A ja teraz môžem len potvrdiť, že to naozaj bola dobrá spolupráca a čas v aute sme vyplĺňali dobrými debatami a humorom.

Pán Vladimír skenoval, pán Štefan bol stále za objektívom.
Pán Vladimír skenoval, pán Štefan bol stále za objektívom. (zdroj: Štefan Péchy)

Ako typickí východniari sme najprv trielili na západ. Vlastne som sa tentokrát - ani nie cielene, ale tak to nakoniec vypálilo - zamerala v najväčšej miere na južné, západné a východné Slovensko. Možno sa niekto teraz pýta, na základe akého "metra" som si jednotlivých kronikárov vyberala. Nuž vyberala som z tých, ktorých som stretala na kronikárskych seminároch a z tých, ktorí ma v minulosti sami oslovili kvôli metodike kroník, takže som o ich činnosti mala nejaký ten prehľad. Potom som prihliadala na to, aby to boli nielen obecní kronikári, ale aj školskí, cirkevní a rodinní kronikári či kronikári podnikov alebo záujmových skupín. Ďalším dôležitým kritérom bolo, aby vybraní kronikári neboli len z jedného regiónu. Nuž ale môžem ja chcieť neviemčo, v konečnom dôsledku museli chcieť so mnou spolupracovať aj oslovení kronikári, a teda aj obce a inštitúcie, ktoré reprezentujú. Lebo, kto nechce, toho prinútiť nemôžem.

Prvú skupinu obecných kronikárov sme navštívili v Zemianskych Sadoch a Horných Salibách. S pani Zuzanou a pánom Michalom sa poznám zo seminárov. Najprv robil kronikára on, teraz robí kronikárku pani manželka, no tak či tak robia obecnú kroniku spolu a sú krásnym príkladom pre ďalších seniorov, ako môžu manželia aj vo vyššom veku veľmi aktívne a produktívne spoločne tráviť čas na dôchodku. - S krásnym úsmevom, optimizmom a veľkou chuťou žiť naplno.

Pani Zuzana a pán Michal nás privítali v priestoroch obecného úradu pri halde čerstvých monografií o ich obci, pri tvorbe ktorej boli tiež nápomocní.
Pani Zuzana a pán Michal nás privítali v priestoroch obecného úradu pri halde čerstvých monografií o ich obci, pri tvorbe ktorej boli tiež nápomocní.  (zdroj: Štefan Péchy)

Ďalšie naše kroky smerovali do Horných Salíb. Pani Anna je bývalá učiteľka a kronikársku prácu vykonáva nepretržite už viac ako päťdesiat rokov. Ak nie je na Slovensku služobne najstaršou, tak nesporne jednou z najstarších obecných kronikárov Slovenska. Okrem toho je aj cirkevnou kronikárkou, a to ich Evanjelického a. v. cirkevného zboru v Horných Salibách. O vysokej kvalite jej práce svedčí aj to, že bola víťazkou súťaže Slovenská kronika vo svojej kategórií v roku 2016.

S pani Annou počas návštevy u nej doma.
S pani Annou počas návštevy u nej doma. (zdroj: Štefan Péchy)

Za ďalšou cirkevnou kronikárkou sme sa vybrali až k českým hraniciam do Štefánikovho kraja, do Brezovej pod Bradlom. Na rímskokatolíckej fare nás srdečne privítal pán farár Ján Kliment aj s pani kronikárkou. Pani Anna ma svojho času oslovila, či by som nebola ochotná ju navigovať v tejto činnosti, lebo nikdy predtým sa ničomu podobnému nevenovala. Počas troch rokov síce sporadickej, ale predsa e-mailovej a telefonickej komunikácie som videla ako pedantne a cieľavedomo krok za krokom postupuje. Keď som nahrávala s ňou rozhovor pre účely publikácie, uvedomila som si, že na ňu vo veľmi dobrom slova zmysle sedí slovenské príslovie: "Vykľulo sa šidlo z vreca". Prečo? Lebo to, ako pristupovala k zhromažďovaniu údajov pre ich kroniku môže byť inšpiráciou pre mnohých ďalších kronikárov bez rozdielu v zmysle, že kronikár by sa nemal dopredu či rýchlo vzdávať a uvádzať dôvody, prečo nejaký (historický) dokument nemožno získať, ale má hľadať spôsoby, ako ho získať, aj keď je to niekedy pre neho sakramentsky ťažké.

Pani Anna mi postupne odhaľuje svoje metódy pri získavaní konkrétnych dokumentov.
Pani Anna mi postupne odhaľuje svoje metódy pri získavaní konkrétnych dokumentov. (zdroj: Štefan Péchy)

Na Komunitu Ľudovítov, n.o. a ich kroniku ma nasmerovala jedna pani, ktorá sa v minulom roku tiež zúčastnila celoslovenského seminára na Štrbskom Plese. Povedala mi vtedy, že hoci kronika vôbec nevyzerá ako kronika v našom ponímaní, má svoje zvláštne čaro a pre členov komunity znamená veľa. Mala pravdu.

Pri hľadaní tohto resocializačného zariadenia na okraji Palárikova sme najprv trochu blúdili. Ľudovítov je totiž miestna časť Palárikova, tak trochu mimo mesta, že sme si mysleli, že je to samostatná dedina. Nakoniec sme tam šťastne dorazili. V spleti viacerých objektov sme pána riaditeľa, s ktorým sme boli vopred dohovorení, našli. Ochotne porozprával príbeh, ako došlo k tomu, že sa u nich kronika vedie i ako sa menili ľudia a spôsoby jej vedenia. Pán riaditeľ tak predstavil pekný príklad, ako môže kronika pozitívne napomáhať počas resocializácie klientov tohto typu zariadení.

Počas rozhovoru s riaditeľom resocializačného zariadenia Komunita Ľudovítov, n.o.
Počas rozhovoru s riaditeľom resocializačného zariadenia Komunita Ľudovítov, n.o. (zdroj: (Štefan Péchy))

Na východe Slovenska sme najprv navštívili obec Smolnícka Huta a v nej obecné múzeum zvané Heimatstube, keďže pôvodné obyvateľstvo tu bolo nemecké. Dušou tohto neveľkého, ale na zaujímavé a vzácne exponáty bohatého kráľovstva je pani Blanka, človek, z ktorého neprestajne srší silná energia. Viac ako písaniu do knihy kroniky sa Blanka venuje zbieraniu trojrozmerných materiálov, ktoré dokumentujú zaujímavú, ale ťažkú históriu jej obce. Cez zhromaždené predmety zachytáva všetky nuansy občianskeho, spoločenského a rodinného života obyvateľov obce i banícku a ostatnú priemyselnú a obchodnú činnosť vo svojej obci a okolí. Začalo to obyčajnými listami a fotografiami, dnes už je to zaplnený priestor bývalej krčmy v budove obecného úradu s osobitným vchodom.

Strávili sme v maličkom obecnom múzeu dve hodiny, no keby sme mali času celý deň, nenudili by sme sa, lebo Blanka mala v talóne ešte mnoho ďalších príbehov z obecnej histórie.
Strávili sme v maličkom obecnom múzeu dve hodiny, no keby sme mali času celý deň, nenudili by sme sa, lebo Blanka mala v talóne ešte mnoho ďalších príbehov z obecnej histórie.  (zdroj: Štefan Péchy)

Ďalšou obcou v Košickom kraji bola obec Hrašovík; spolu s pani kronikárkou Janou nás tu osobne uvítala aj pani starostka. Pani Jana celý svoj aktívny život obetovala práci vo verejnej knižnici v Košiciach. Ako taká veľmi dbá nielen za zaznamenávanie ročných záznamov do kroniky, ale precizne vedie aj sprievodnú dokumentáciu ku kronike. Angažuje sa tiež pri vydávaní obecných kalendárov, pričom každý rok pri ich tvorbe spracováva inú hrašovickú tému. Okrem toho sa zaslúžila o zriadenie obecnej knižnice vo vynovených priestoroch obecného úradu. Knihy tu nielen vypožičiavajú, ale priestor slúži aj na vzájomné stretnutia čitateľov a diskusie o knihách pri bezplatnom čaji. Skutočne, aj toto je jedna z možností, super nápad, ako žiť s obcou a pre obec a využiť to aj v rámci kronikárskej činnosti.

Pani Jana vysvetľuje, ako sa na stránkach ročných kalendárov dá pekne spracovať napríklad téma obecných chotárov a ich historických, resp. nárečových názvov, ako to bolo v prípade kalendára "Na hrašovskych poľoch".
Pani Jana vysvetľuje, ako sa na stránkach ročných kalendárov dá pekne spracovať napríklad téma obecných chotárov a ich historických, resp. nárečových názvov, ako to bolo v prípade kalendára "Na hrašovskych poľoch". (zdroj: Štefan Péchy)

Do Humenného som sa vybrala v sprievode nie levočských kolegov, ale kolegyne z RVC Prešov, a to pani Hany. Pán Juraj nás čakal na tamojšej železničnej stanici vo svojej kancelárii, kde už mal nachystanú aj kroniku aj dokumentačné prílohy. Zoznámili sme sa lanského roku takisto na seminári pre obecných kronikárov, ale priznal sa, že robí aj kroniku humenskej železničnej stanice. Samozrejme, bola som nadšená, že som spoznala takého fundovaného človeka, lebo pán Juraj sa v rámci tejto kroniky venuje nielen jednej, teda tej svojej sfére, ale všetkým trom, ktoré súvisia s prepravou cestujúcich i tovaru po železnici. Rozhovor s ním bol veľmi zaujímavý a podnetný. 

Len vziať do rúk a čítať rôzne zaujímavosti zo sveta humenskej železničnej stanice. Možno niekto neverí, ale skutočne zaujímavé čítanie svojho času ocenila aj odborná porota prvým miestom na celoslovenskej súťaži kroník železničných staníc. A predstavte si, na budúci rok (2020) si v (česko)slovenských podmienkach pripomenú storočnicu železničné kroniky tak isto, ako aj obecné kroniky.
Len vziať do rúk a čítať rôzne zaujímavosti zo sveta humenskej železničnej stanice. Možno niekto neverí, ale skutočne zaujímavé čítanie svojho času ocenila aj odborná porota prvým miestom na celoslovenskej súťaži kroník železničných staníc. A predstavte si, na budúci rok (2020) si v (česko)slovenských podmienkach pripomenú storočnicu železničné kroniky tak isto, ako aj obecné kroniky.  (zdroj: Hana Stanislavová)

Hovorí sa, že pod lampou býva najväčšia tma. Presne tak to cítim teraz, keď som si uvedomila, že s pani Silviou, riaditeľkou Materskej školy v Hanušovciach nad Topľou, nemám žiadnu podobnú fotografiu ako s ostatnými kronikármi. My dve sa totiž pravidelne stretávame predovšetkým mimo kronikárskej oblasti. Keď sme sa spolu rozprávali o kronikách, nemali sme pri sebe žiadneho fotografa. Na Štrbskom Plese 5. júna 2019 sme sa však zišli takmer všetci, čo sme mali niečo do činenia s prípravou príručky pre kronikárov, a tam sme sa tam stretli aj s pani Silviou.

Obrázok blogu
(zdroj: Juraj Ďurček)

Na dvojdňovom celoslovenskom seminári 5. a 6. júna 2019 sa nás zišla päťdesiatka kronikárov z celého Slovenska. Počas oboch dní tu bola živá tvorivá atmosféra s bohatými podnetnými diskusiami.

Obrázok blogu
(zdroj: Juraj Ďurček)
Počas druhého dňa prednášal Marek Ďurčo, historik a kronikár mesta Trstená na tému Význam archívnych dokumentov a archívov ako zdrojov informácií pre mestských a obecných kronikárov.
Počas druhého dňa prednášal Marek Ďurčo, historik a kronikár mesta Trstená na tému Význam archívnych dokumentov a archívov ako zdrojov informácií pre mestských a obecných kronikárov. (zdroj: Tatiana Birošová)
Cez prestávky a večer prvého dňa účastníci seminára aktívne využívali čas na rozhovory s prednášajúcimi a autormi novej publikácie, iní si navzájom vymieňali svoje skúsenosti pri kronikách alebo pri kávičke.
Cez prestávky a večer prvého dňa účastníci seminára aktívne využívali čas na rozhovory s prednášajúcimi a autormi novej publikácie, iní si navzájom vymieňali svoje skúsenosti pri kronikách alebo pri kávičke. (zdroj: Tatiana Birošová)
Obrázok blogu
(zdroj: Tatiana Birošová)
Obrázok blogu
(zdroj: Tatiana Birošová)

V závere prvého dňa bol "krst" novej príručky, ktorej sa ako hosť zúčastnil aj Michal Kaliňák, hovorca ZMOS. Publikáciu oficiálne predstavila Hana Stanislavová (zľava) z Regionálneho vzdelávacieho centra v Prešove, Potom sa moderovania ujal riaditeľ RVC Prešov Dušan Verčimak. Postupne pozýval prítomných autorov a spolupracovníkov Praktickej príručky pre kronikárov, aby sa niekoľkými slovami prítomným predstavili, resp. vyjadrili svoje dojmy. Spoločným prípitkom šampanského sa nová kniha napokon oficiálne uviedla do života.

Obrázok blogu
(zdroj: Juraj Ďurček)
Ľubomíra Borošová, autorka obálky
Ľubomíra Borošová, autorka obálky (zdroj: Juraj Ďurček)
Spoluautorka knihy Ľubica Kováčová, riaditeľka Štátneho archívu v Prešove
Spoluautorka knihy Ľubica Kováčová, riaditeľka Štátneho archívu v Prešove (zdroj: Juraj Ďurček)
Obrázok blogu
(zdroj: Juraj Ďurček)
Obrázok blogu
(zdroj: Tatiana Birošová)
Riaditeľ RVC v Prešove Dušan Verčimak pozýva všetkých na prípitok
Riaditeľ RVC v Prešove Dušan Verčimak pozýva všetkých na prípitok (zdroj: Juraj Ďurček)
Obrázok blogu
(zdroj: Juraj Ďurček)
Obrázok blogu
(zdroj: Juraj Ďurček)
Obrázok blogu
(zdroj: Tatiana Birošová)
Obrázok blogu
(zdroj: Tatiana Birošová)
Obrázok blogu
(zdroj: Tatiana Birošová)
Obrázok blogu
(zdroj: Tatiana Birošová)
Obrázok blogu
(zdroj: Tatiana Birošová)
Obrázok blogu
(zdroj: Tatiana Birošová)

Pozrite aj Príručka pre kronikárov 2013

Skryť Zatvoriť reklamu