...hoci v archeoparku napriek mrakom bolo príjemne a teplo aj od sálania rozžeravených pecí na pálenie keramiky a výrobu skla.
Bolo to už tretie podujatie v rámci projektu Zabudnuté stavebné techniky s finančnou podporou Ministerstva kutúry SR. Čakali tu na nás ukážky rôznych historických techník práce s kameňom, hlinou, kovom, textilným vláknom a čakali sme aj na ukážku tavenia skla v historickej sklárskej peci. Niektoré aktivity si mohli návštevníci vyskúšať vlastnými rukami.
Predchádzajúce dve podujatia boli zamerané na to, ako sa stavali a pokrývali praveké stavby.
Včera to bolo viacej o remeslách. Najprv si však trošičku priblížime praveké stavebné objekty v hanušovskom archeoparku. Začíname paleolitom, teda staršou dobou kamennou, keď človek ešte nežil usadeným spôsobom života a živil sa lovom.
V neolite sa človek usadil a začal sa živiť poľnohospodárstvom. Tak ako u týchto ukážok, aj pri nasledujúcich stavbách platí, že návštevník môže vojsť dnu, pozrieť si interiér obydlia a ohmatať repliky originálnych výstavných predmetov.
Praveké hudobné nástroje:
Chcete si vyskúšať aj lukostreľbu? Žiaden problém...
Pri prvom pohľade zvádza usudzovať, že na nasledujúcom obrázku je pivnica. Je to však ukážka východoslovenskej mohyly z konca doby kamennej, teda ukážka tzv. kultúry východoslovenských mohýl. Ešte aj v súčasnosti možno v horách nájsť takým spôsobom ľudskou rukou navŕšenú hlinu, v ktorej je hrobová komora. Archeológiavia usudzujú, že to boli honosné hroby náčelníkov kmeňov.
Deti tu vždy potešia aj štvornohé zvieratká a neďaleko odtiaľ pobehujúca hydina.
Jediné, čo mi na archeoparku od začiatku vadí, že je vybudovaný na území historického parku v blízkosti renesančno-barokového kaštieľa. Takéto objekty by sa podľa môjho názoru mali budovať v teréne blízkom archeologickým lokalitám. Inak je archeopark veľmi vďačným návštevným múzejným priestorom.
Objekt - dielňa z doby bronzovej.
Prichádzame ku Keltom a hrnčiarskemu kruhu, ktorý je s nimi nerozlučne spojený. Odborníčkou na keramiku je pani Amália Holíková, ktorá v tomto archeoparku vybudovala tri pece - dve na pálenie keramiky a jednu na pečenie chleba.
Jedna hrnčiarska pec stála bokom studená, no v druhej to poriadne pálilo a vypálilo...
Ďalšou odborníčkou, ale v tomto prípade na sklo, tavenie skla, tu bola pani Danica Staššíková-Štukovská. Keď som k nej podišla, akurát riešila jeden problém s pernicou, teda s nádobou, v ktorej sa sklo taví. Predsa sa však pochválila aj unikátnymi prácami, kópiami vzácnych sklenených archeologických nálezov.
Pri najmladších - slovanských - obydliach sa na žarnove mlelo zrno a v tretej peci pani Amálie Holíkovej sa piekol churný ražný chlieb. Prácu so žarnovom si vyskúšali viacerí a po prvých zádrheloch sa nakoniec aj múka začala sypať do pripravenej misy na zemi.
Na podobných podujatiach v tomto archeoparku nikdy nechýba práca s textilným vláknom a práca s drôtikami pri výrobe kovových šperkov.
Na záver ešte ukážka modelárskych prác detí v rámci tvorivej dielne v tento deň.
Prečítajte si tiež:
