Ponúkam pohľad naňho, na filozofiu jeho života cez vybrané myšlienky jednej útlej knižky, cez jeho myšlienky.
Publikácia bola vydaná ešte v roku 1999, a to pri príležitosti 70. narodenín autora. Bola vytvorená z postrehov a myšlienok, ktoré si páter Srholec zaznamenával do svojho denníka. Pri ich písaní vychádzal zo skutočného každodenného života, z toho, čo vnímal ako vážne, dôležité v živote cirkvi i celej spoločnosti.
Mnohé z myšlienok citovaných v knihe boli písané ešte v čase hlbokej totality. Hoci poznačené dobou, obsahujú múdrosť a životnú skúsenosť človeka i celých generácií, ktorá je adresná aj dnes, súčasníkom.
Rieku nezahatáš
Život (tvoj vlastný, cirkev, režim) je ako rieka. Plynie, vytrvalo si koná svoju prácu vo dne, v noci a nie je možné ju zastaviť. To sú len zúfalé a na neúspech odsúdené pokusy niečo zničiť. Ako môže niekto zničiť Cirkev? Tá je už dve tisícročia a je dedičkou kultúry štvortisícročnej a staršej a má prisľúbenie do konca vekov. Môžete zničiť len jej štruktúru. To už poznáme. Nepriatelia nás v dejinách už často oslobodili a tak prispeli k nášmu očisteniu, lebo sami sme neboli ochotní to urobiť. Dá sa niečo zakázať. To zahatáš rieku. Urobíš priehradu, ale rastie tlak, energia a je zákonité, že sa to niekde prevalí. Neostáva iné, len spolupracovať a pozorne, s láskou a úctou sledovať svojho partnera a využiť pre pokrok a dobro jeho hodnoty, asi tak, ako v ťažkom manželstve rastú obidve stránky k hlbšej ľudskosti a láske, keď sú trpezliví.
Absolútna hodnota: LÁSKA
Dnes už nemôžeme bez omylu deliť ľudí na katolíkov a nekatolíkov, veriacich a neveriacich. Veriť musí každý človek. Medzi neveriacimi nájdeš veľa pekných ľudí a viera sama nie je patentom na charakter. Musíme hľadať hĺbku človeka. My sme uverili láske. Koho miluješ a ako prežívaš svoju lásku, to Ťa zachráni alebo zahubí. Len láska chýba svetu.
Kristova cirkev centrom
Stále viac som presvedčený, že Kristova Cirkev je uprostred všetkých cirkví ako ich duše a On, náš učiteľ a Pán, si nemôže iné želať, ako aby sme sa v láske a s láskou stretali.
Verím v syntézu kresťanstva a pekných právd Východu. Kristus nad všetkým zvíťazí. Denne cvičím, aby som prijal ich techniku. Je to ľudské úsilie urobiť z tela dokonalý nástroj. Intenzívna joga a hlboká viera vo vzkrieseného a všadeprítomného Krista nám môže dať ideálny typ kresťana budúcnosti. Naše telo je oveľa viac duchovné, než sa nazdávame. Ak toto prijmeme a prežijeme ako základný postoj k životu, automaticky bude menej chorôb, slabostí a dlhší život. Tu sa otvára priestor pre pravú slobodu. V budúcnosti bude rásť a prehlbovať sa duchovné v našom tele a hmotné bude automaticky zdravšie, výkonnejšie a silnejšie.
O sústavnej reformácii Cirkvi
Protestantizmus dožíva. A buď celkom opustí svoj protest, hlavne antikatolicizmus, prehĺbi svoju teológiu o „katolícke prvky“ a stane sa katolíckejším než sú katolíci, alebo sa zmaterializuje, spolitizuje a stratí sa vo svete bez viery. Katolíci, až zanikne protestantizmus, budú protestantskejší ako boli pôvodní protestanti. Keď sa lavína dala do pohybu (konečne!), nik ju nezastaví a pravda sa bude vážiť a milovať bez ohľadu na to, kto ju vyslovil. Kresťanstvo vo svojej podstate je permanentná reformácia, lebo tá časť stvorenia, ktorá sa odkláňa od Boha, sa zákonite deformuje a my s Božou milosťou musíme seba aj ju stále reformovať a zachraňovať.
Do vlastných radov
Pán Ježiš nerozdával fary a tituly, ale poslal apoštolov do sveta. Dnes svedectvo a príklad znamená viac ako naše kázne.
Môžeš rozprávať čo chceš a akokoľvek sväto a pekne. Ak za tým nestoja skutky, sú to len prázdne reči. Dnes jedno gesto znamená viac ako celé litánie.
Nemožno slúžiť dvom pánom. Každý deň, každú chvíľu potvrdzujeme svoju základnú voľbu, ale môže sa stať, že po rokoch boja sa unavia ruky, vyčerpá sa sila, otupia sa zbrane a ty sa naraz ocitneš na strane nepriateľa. Jediné, čo môžeš robiť, je pokánie. Aj tak ho máš robiť permanentne za hriechy svoje a iných a ty, ktorý si mníchom, mal by si namiesto kariéry, veľkého miesta a titulu prijať posledné miesto a robiť pokánie. Kariéra je niečo ako posadlosť. Nech sa nad tebou zmiluje Boh, ale aj ja som slabý na vyháňanie takého ducha. Neodsúdiť, len v pokore trpieť a modliť sa.
Slovo k jednotlivcovi
Keď stratíš tisíc korún, hneď to vieš. Keď stratíš zdravie, dozvieš sa to niekedy aj o rok. Keď stratíš milosť, môže to trvať ešte viac, než sa to dozvieš, ale potom už je neskoro.
Ak narazíš na nejakú novú cestu a nenarazíš tam na prekážky, môžeš si byť istý, že tá cesta nikam nevedie.
Slovo k (sekulárnej) spoločnosti
Model 6 + 1 sa zdá už neúčinný a treba ho prehĺbiť. V Biblii Boh hovorí: 6 dní pracuj, siedmy odpočívaj. Šesť dní sa venuj svetskej činnosti, siedmy Bohu. Dnes ľudstvo dospelo a svet sa stal oveľa svetskejší, že kto by len to zachovával, je to málo. Bude treba šesť dní posvätiť. Vybudovať spiritualitu, kde sakrálne bude mať oveľa väčší rádius, kde každá tvorba bude svätá na oslavu Boha a ako služba človeku. A potom aj tá „znesvätená nedeľa“ službou lásky sa stane svätou, ako Kristus uzdravoval aj v sobotu.
vzťah a Vzťah
J. M. sa ide poďakovať „Mame“ do Šaštína. Mne ten afektovaný verbalizmus nejako nesedí. Aj ja, keď idem okolo Šaštína, neobídem Matku Božiu. Vyrástol som tam a prežil veľa pekných chvíľ. Ako dospelý verím, že Matka Božia je mi všade rovnako blízka. Horšie, že takíto kresťania precestujú stovky kilometrov, aby navštívili „Mamu“, ale nezastavia sa na návšteve u svojho brata, snáď „aby sa nepoškvrnili“? Brat by sa mohol ozvať a povedať málo príjemné veci.
Slovo k otroctvu pred mocnými tohto sveta
Svoje otroctvo ste prijali ako základnú ľudskú normu a danosť. Pokladáte za hriech búriť sa, protestovať a pochybovať o moci mocných, na ktorej sa priživujte. Vaša múdrosť je modrosťou toho, čo povedal: Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj. Odpísali ste sa medzi mŕtvych a hluchých. Otrocky čítate na očiach vôľu vyššie postavených, bez výhrad, pokorne konzumujete všetko z ich stola a ideologickej kuchyne a bozkávate palicu, ktorou vás síce nebijú, ale majú ju naporúdzi. Pohŕdam otroctvom, nech už je na ktorejkoľvek strane a vážim si názor, hrdosť a statočnosť aj u nepriateľa. Evanjelium je predsa radostné, oslobodzujúce, plné nádeje. Kto ho ale žije? Ešte si to teologicky zdôvodnite poslušnosťou. Taká poslušnosť vedie do pekla. Tá nám ukrižovala Krista a zničila milióny krásnych ľudí.
Každý hľadá svojho Boha
Mnohé problémy, ktoré kedysi riešili výlučne teológovia a moralisti, stali sa pracovnou náplňou psychológov a sociológov. Nevieme, či pribúda alebo ubúda veriacich či ateistov. Vedecky zmýšľajúcim ľuďom obyčajne vadí obsolentnosť cirkevného učenia, najmä dogmatizmus. Nepoznáme deliacu čiaru medzi ateistami a agnostikmi. Tí neveria v tradičný obraz Boha, ale nie sú si istí, či nejestvuje nejaká iná neznáma nemystická sila, ktorá by predstavovala akýsi „super systém kozmu“.
Krátko, ale múdro
Kresťanstvo sa nediskutuje, kresťanstvo sa žije.
Menej čítaj o životoch veľkých ľudí. Svoj život urob veľkým.
Kto vďačne dá korunu žobrákovi, je bohatší ako ten, čo hromadí milióny.
O úcte k životu
On sa modlí, v nedeľu chodí do kostola, raz za rok k sviatostiam, ale často sa napije do nemoty, otravuje prostredie a zarmucuje svojich blížnych. Ja sa dištancujem od takého života, aj od podobného kresťanstva. Ale, ktovie, čo v tom človeku pôsobí, čo tam hrá? Kde je príčina a kde je vina? Kto mu prehodil výhybku, že je na slepej koľaji a nevie sa pohnúť z miesta? Kto mu ukázal na križovatke nesprávny smer? Kristus nikoho nesúdi. „Nalomenú trstinu nedolomí, a dymiaci knôt nedohasí.“
O sebe, svojej úlohe v cirkvi
Najväčšie, ľudsky povedané „úspechy“ som dosahoval až za hranicami toho, čo bolo mojou povinnosťou. Až keď som sa modlil osobitne, naviac, až keď som rozdal aj to, čo som mohol o chvíľu potrebovať, alebo až keď som prekonal profesionálnu lenivosť, cestoval, nespal, až tam som cítil, ako ma používa Boh.
Naučiť sa čítať, myslieť, modliť sa, mať čas pre seba, pre deti, pre ľudí, pre Boha. To je luxus, ktorý by sme si dnes mohli dovoliť. Keby nebolo lakomstva. Tento démon ženie väčšinu ľudí do otroctva. Stále sa ženú, namáhajú, všetko pre deti. Aj svoju radosť, budúcnosť, všetok čas, sily, aby deťom nič nechýbalo. Zatiaľ im chýba príklad života, pokojného, harmonického a radostného. Cirkev je ako tá sieť. Ryby dobré i zlé, malé i veľké, roľa, kde spolu rastie kúkoľ i pšenica. Ja som tu na to, aby som forsíroval pšenicu a zápasil o zrno lepšie a viac.
O smrti
Keď je človek nevyliečiteľne chorý, tak je mu jedno, do ktorej nemocnice ho odvezú. Čím horšie, tým lepšie, keď už všetko pochoval. Čo som pochoval? Mladosť, úspech, život? Sám to neviem zvážiť, ale je toho veľa. A tak je mi zhruba jedno, kde ten život dokončím. Viac ako naše reči či tituly, úspechy a postavenia, platí svedectvo. To čím si.
Autor: Anton Srholec
Názov knihy: Ako čerstvý chlieb
Podtitul: Zrnká viery a pravdy
Vydalo Vydavateľstvo Michala Vaška v roku 1999, 296 s.
Ďalšie moje články o knihách:
Rovnako iný ako ja: Recenzia rovnomennej knihy
