Kaštieľ bol postavený v roku 1564. Ešte pred polstoročím o tom svedčil kameň s nápisom SOOS STEPHANUS ANNO 1564, použitý ako schod pri vstupe do záhrady zo severovýchodnej strany. Niekdajšiu panskú pýchu v ostatných desaťročiach tvrdo vystriedala spustošená úbohosť. No dnes opäť hrdo žiari vo svojej vynovenej kráse. Kaštieľ postavený z iniciatívy Štefana Soósa je v súčasnosti najstaršou potvrdenou svetskou stavbou na východnom Slovensku.
Objekt vybudovaný v renesančnom slohu dala postaviť rodina Soósovcov zo solivarského panstva, ktorá od 14. storočia mala svoje majetky aj v Hanušovciach nad Topľou; tu si ich udržala až do začiatku 17. storočia. Neskôr sa majiteľmi pozemkov stala rodina Dessewffyovcov, ktorá tu v polovici 18. storočia vybudovala druhý hanušovský, a to renesančno-barokový kaštieľ, ktorý dnes poznáme ako Veľký kaštieľ.
V polovici 19. storočia sa ďalším majiteľom Malého kaštieľa stal miestny žid Florián Schulz. Krátko po vzniku I. ČSR bola v tomto kaštieli zriadená žandárska stanica, počas 2. svetovej vojny boli v jeho priestoroch vojenské sklady. Po vojne, keď kaštieľ spravoval národný výbor, slúžil tento ako bytový priestor pre niektoré hanušovské rodiny i na kultúrne účely (knižnica, kinosála).
V roku 1988 prešla správa Malého kaštieľa bezodplatne pod Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou so zámerom jeho obnovy a využitia na expozičné a výstavné účely. Avšak politicko-spoločenské zmeny v roku 1989 tento zámer oddialili na takmer 30 rokov. Tým, že sa odtiaľ vysťahovali rodiny i inštitúcie, začal objekt rýchlo chátrať stávajúc sa terčom častého vandalizmu rozbíjaním okien, dverí a nezákonným vnikaním do objektu.
Pamiatkový výskum Malého kaštieľa pracovníkmi Pamiatkového úradu Prešov sa uskutočnil v roku 1993; jeho výsledky o tri roky neskôr publikovala Judita Pappová v zborníku Monumentorum Tutela, zv.13, kde poukazuje na päť etáp stavebného vývoja tohto kaštieľa.
Prvá (renesančná) etapa začala rokom 1564, teda rokom, kedy bola ukončená výstavba blokovej poschodovej stavby ako reprezentačného šľachtického sídla dobovej architektonickej dispozície s kamenárskou a sgrafitovou výzdobou. Druhá etapa bola charakterizovaná prístavbou nárožnej veže k južnému nárožiu kaštieľa pre zvýšenie jeho obranyschopnosti v čase protihabsburgských povstaní na začiatku 17. storočia. Pôvodné strieľne sa však nezachovali, ale boli upravené zväčšením starších otvorov.
V druhej polovici 17. storočia prebiehala ďalšia stavebná etapa. Zdôraznenie nastupujúcej obytnej funkcie kaštieľa nad fortifikačnou sa uskutočnilo úpravou okien, čím sa presvetlili priestory. Z tohto obdobia sa zachovala štuková výzdoba klenieb na prvom nadzemnom podlaží.
V období nasledujúcich viac ako sto rokov, kedy kaštieľ bol istý čas aj neobývaný, sa na objekte Malého kaštieľa nekonali žiadne stavebné úpravy. K zmene došlo až v druhej polovici 19. storočia, keď kaštieľ stratil charakter reprezentačného sídla (zmena vnútornej dispozície i vonkajšieho renesančného výrazu odstránením kamenných ostení a portálov). Posledné stavebné úpravy súvisiace so zmenami funkcie objektu prebehli v 20. storočí. Azda najnecitlivejšou bola v roku 1963 prístavba k severozápadnému priečeliu kaštieľa so schodiskom pre vstup do vtedy zriadenej kinosály na druhom nadzemnom podlaží. V tejto súvislosti boli pôvodné schody na toto podlažie zaslepené.
Uvedomujúc si naliehavosť riešenia záchrany tejto vzácnej historickej pamiatky začalo Mesto Hanušovce nad Topľou v roku 2004 vyvíjať snahu o získanie objektu späť do svojho vlastníctva. Uskutočnili sa viaceré jednania s prednostom a poslancami Prešovského samosprávneho kraja, ktorý bol v tom čase vlastníkom objektu a priľahlých pozemkov. Prednosta a poslanci VÚC Prešov za okres Vranov nad Topľou si vtedy prišli osobne obzrieť technický stav kaštieľa a keďže si uvedomovali nereálnosť obnovy pamiatky z ich strany, sľúbili pomoc pri schvaľovaní odpredaja kaštieľa do majetku mesta. K podpisu kúpno-predajnej zmluvy týkajúcej sa Malého kaštieľa s priľahlými pozemkami za symbolickú jednu korunu došlo začiatkom roku 2005. V ďalšom období bola vypracovaná a schválená projektová dokumentácia rekonštrukcie Malého kaštieľa, ale zdroje na jej finančné krytie sa stali reálnymi až v roku 2014.
Realizácia projektu rekonštrukcie Malého kaštieľa začala 1. októbra 2014 v rámci regionálneho operačného programu posilnenia kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúry cestovného ruchu. Schválený rozpočet projektu bol vyše 1,2 mil.€, z toho mesto bolo zaviazané financovať 5%, Európsky fond regionálneho rozvoja 85% a 10% zo štátneho rozpočtu SR. Dodávateľom prác bol UNISTAV, s.r.o., Prešov.
Nebola to ľahká úloha, pretože času na realizáciu projektu bolo veľmi málo. Hrozilo, že ak sa nepodarí stavbu do začiatku novembra 2015 ukončiť, financie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja nebudú mestu refundované. To by ho položilo na lopatky. Napríklad pre podobné obavy koncom leta minulého roku odstúpilo od rekonštrukcie svojho neogotického kaštieľa mesto Galanta. Vedeniu mesta Hanušovce nad Topľou však zároveň bolo jasné, že ak sa teraz s rekonštrukciou kaštieľa nepohne, bude to znamenať jeho ďalší rozklad, možno zánik. A tak sa rozhodlo na výzvu reagovať plným nasadením prác. Paralelne sa pracovalo v interiéri i exteriéroch objektu. Bolo potrebné riešiť aj elektrinu, vodovod, kanalizáciu, parkové úpravy, osvetlenie, v okolí kaštieľa prebiehal tiež archeologický výskum.
Niekdajšie reprezentačné sídlo šľachtickej rodiny Soósovcov bolo po rekonštrukčných prácach v roku 2015 pre verejnosť slávnostne otvorené 16. januára 2016 primátorom mesta Hanušovce nad Topľou Štefanom Strakom. Umelecký historik Samuel Bruss v uvádzacej reči s úsmevom vyjadril, že je priam symbolické, že kaštieľ dal v 17. storočí postaviť Štefan Soós a po 450 rokoch rekonštruovať muž s tými istými iniciálami (Štefan Straka).
Ďalšie články o Hanušovciach nad Topľou a okolí
Hanušovce nad Topľou (pilotný článok)
O Oblíku v Slanských vrchoch, jednej výstave a ceste na Oblík pred 170 rokmi
Medziansky hrádok a 800ročnica najstaršej písomnej zmienky v Šariši
