Spoza okna som sledovala domy a zvyčajne mi neunikol rýchly pohľad do bočnej uličky na marhanskú kúriu. Niekedy dávno som čítala, že patrila Dessewffyovcom podobne ako hanušovský Veľký kaštieľ i kaštieľ vo Finticiach či Kamenický hrad pri Lipanoch, ktoré som dobre poznala. Nachádzali sa totiž v lokalitách, kde som žila, resp. ktoré som v detstve často navštevovala vďaka svojej rodine. A tak aj marhanský kaštieľ pútal moju pozornosť.
Obec Marhaň sa nachádza na východnom Slovensku v okrese Bardejov v blízkosti Giraltoviec pri rieke Topľa. Má takmer tisícku obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1277. Usudzuje sa, že názov obce pochádza od jej prvého majiteľa alebo veliteľa; používané boli varianty Margón, Margóna, Margala. Obec v priebehu stáročí patrila rôznym šľachtickým rodom – od Abovcov cez Soósovcov a ďalších až po Dessewffyovcov. Zámerne spomínam menovite tieto tri rody, lebo oni sa spájali aj s dejinami mojich rodných Hanušoviec nad Topľou a dejiny rodu Dessewffyovcov tiež s dejinami obcí Kamenica nad Torysou a Fintice, ktoré boli môjmu srdcu vždy blízke. Preto keď som počula o slávnostnom otvorení marhanského kaštieľa, neodolala som možnosti stráviť 29. mája 2016 nedeľné popoludnie práve v Marhani.
V obci boli pôvodne dva kaštiele, novší z nich však nebol nikdy obývaný. Po roku 1900 ho dal postaviť Ján Hohenlohe-Öhringen, ktorý v roku 1900 odkúpil v Marhani dessewffyovský majetok. Dvojposchodový kaštieľ mal vlastnú kanalizáciu a 111 okien. Táto stavba však nikdy nebola úplne ukončená a prízemie i poschodie neboli nikdy obývané; iba v pivničných priestoroch žili istý čas chudobné robotnícke rodiny. A tak sa stavba začala postupne rozpadávať. Úplného konca sa dožila po roku 1945, keď ju miestni obyvatelia rozobrali na stavbu vlastných domov.
Starší kaštieľ dal v 30. rokoch 19. storočia postaviť Andrej Dessewffy mladší. Tento klasicistický kaštieľ s retardovanými rokokovými prvkami je dvojpodlažnou blokovou stavbou. Stojí takpovediac v strede obce v jednej z bočných uličiek, viditeľný z hlavnej cesty Giraltovce - Bardejov. V priebehu 20. storočia prešiel objekt niekoľkými opravami a slúžil na viaceré účely (škola, kino, skladové priestory pre jednotné roľnícke družstvo), aby po tejto ostatnej rekonštrukcii začal byť opäť využívaný ako obecné kultúrne stredisko, i ako galéria.
Keďže sme do Marhane prišli v menšom časovom predstihu, mohla som nerušene začať fotografovať.






Na hlavnej fasáde má kaštieľ predstavaný balkón, ktorý nesú kamenné stĺpy. V strede stavby je situovaný rizalit zakončený tympanónom. Časti prízemia a poschodia oddeľuje rímsa. Hornú časť fasády členia pilastre. Okná majú segmentové frontóny.


Z balkóna je pekný výhľad na bývalé grófske stajne.



Do kaštieľa Dessewffyovcov sú aj v súčasnosti hlavným vchodom zreštaurované pôvodné masívne dubové dvere s kovovou tepanou mrežou.

Vnútorné priestory ešte voňajú čerstvou omietkou i celkovou novotou.


V pivničných priestoroch boli ešte nie tak dávno skladované zemiaky a ďalšia zelenina pre potreby vývarovne pre žiakov tunajšej základnej školy. Pivnice prešli žiadúcimi stavebnými úpravami. Dostali novú podlahu a keďže tu predtým veľmi zamakalo, previedlo sa odvodnenie pivníc. Kamennú klenbu vyčistili a urobili aj nové vstupné schodisko.


Na poschodí, kde pohľad návštevníkov určite zaujme erb Dessewffyovcov, je tiež neveľký galerijný priestor, v ktorom sa nachádzajú faksimile portrétov významných predstaviteľov rodu Dessewffy.


Blížila sa 15. hodina a pred kaštieľom sa začali v hojnom počte zhromažďovať obyvatelia obce i pozvaní hostia. Aby nebolo nikomu smutno, rezké melódie vyhrávala marhanská muzika.




Moderátorom slávnostného otvorenia kaštieľa i kultúrneho programu bol Samuel Bruss z Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou, ktorý sa histórii rodu Dessewffy venuje profesionálne a veľmi zanietene popularizuje širokej verejnosti ešte stále málo známe historické, architektonické a umelecké pamiatky rodiny Dessewffy.

Pozvanie starostu obce Jozefa Kuziaka okrem iných hostí prijal aj generálny konzul Maďarska na Slovensku Ádám Szesztay. Spoločne prestrihli pásku kaštieľa.

Potom Samuel Bruss odovzdal Jozefovi Kuziakovi, starostovi Marhane, symbolický kľúč od kaštieľa.

Z prízemia na poschodie sme všetci vystupovali po pôvodnom pieskovcovom schodisku k miestnosti, kde bola pred niekoľkými desiatkami rokov kinosála.

V súčasnosti je tam pekný priestor pre usporadúvanie rôznych kultúrnych podujatí a nebolo tomu inak ani teraz. Po úvodných príhovoroch moderátora, starostu a generálneho konzula Maďarska sa ujali slova obidvaja marhanskí duchovní a nový kultúrny stánok spoločne požehnali a posvätili.

A potom už nasledoval kultúrny program, v ktorom vystúpil domáci folklórny súbor Marhančan a Ľudová hudba Stanislava Baláža z Raslavíc.





V závere programu slávnostného popoludnia sme si ešte všetci pozreli galerijné priestory a domov odchádzali - tak ako pri príchode - za zvukov rezkej šarišskej hudby.



Autor fotografií: Agáta Krupová
Články s podobnou tematikou
Hanušovce nad Topľou (pilotný článok)
Hanušovce nad Topľou – renesančný soósovský kaštieľ
Medziansky hrádok a 800ročnica najstaršej písomnej zmienky v Šariši
Zdroj faktografie o kaštieli:
Bruss, S.: Vitajte v obci Marhaň. 2016