„Pomôžete mi?"
Do ruky mi zároveň vkladal svoju bankomatovú kartu. Opýtala som sa ho s úsmevom, či mi tak verí. Udivene na mňa pozrel. Zjavne nerozumel, o čom hovorím. A tak v snahe pomôcť, aby sa to pre budúcnosť sám naučil, ukázala som mu, kde má vložiť kartu a povedala mu:
„A potom tuto, týmito číslicami zadáte svoj PIN. Potom vám ukážem, čo treba robiť ďalej."
On mi na to: „Prosím, dajte to tam vy."
Povedala som mu, že aj keď kartu vložím do bankomatu, PIN musí zadať sám, lebo ja som cudzia osoba a čo keby som to náhodou zneužila? „To by ste sa naozaj nebáli...?" zakončila som svoj krátky monológ s úsmevom.
No ujo tam iba ďalej bezradne stál a nakoniec rozpačito povedal:
„Dcéra mi dala len túto kartu. Veď vidíte, žiadnu pinu ku karte nepriložila. Iba mi kázala vybrať koruny. Ale ako...?"
-----------
Všetkým čitateľom a blogerom
prajem v novom roku 2012 všetko najlepšie.
( Aj bez zmätkov pri bankomatoch. :-) )
------------
Poznámka: Niektorí Východniari nazývajú „pina" zicherku.
