Osobne ma to veľmi zaujímalo. Keď som totiž do Londýna pred tromi rokmi prišla, už sa na výstavbe olympijského areálu pracovalo. Jeho vývoj som sledovala cez noviny London Evening Standard, inak veľmi dobré noviny, ktoré dostanete v centre Londýna každý deň popoludní, resp. večer do ruky zdarma; rozdávajú ich kolportéri pri staniciach metra.
Okrem mnohých iných informácií som sa v roku 2010 dozvedela aj toto:
Okolo centra londýnskej časti Stratford sa bude v období letných olympijských hier Londýn 2012 ovínať skulptúra za 3 milióny libier. Línia tvorená zo 180 lesklých titánových listov bude na kovovom okruhu montovaná tak, aby sa mohla húpať vo vetre. Skulptúra bude mať priemernú výšku 16 metrov a obvod 450 metrov, ktorý sa povinie pozdĺž Great Eastern Road. Očakáva sa, že dielo, ktoré má niesť názov Shoal - vo voľnom preklade „Hmýrenie" - bude v centre pokojného mesta vytvárať „pocit príchodu a drámy" a návštevníkom zatieni pohľad na ťažkú dopravu a špinavé budovy v okolí. Listy budú zoradené v sezónnych farbách od jarnej zelenej, cez ohnivo žltú k jesennej zlatej a sýto oranžovej. Bude to najväčšia, najrozsiahlejšia kinetická socha vo Veľkej Británii.
Posudková správa na projekt však varuje, že priľahlé ulice v blízkosti tohto gigantického diela vytvárajúceho krúživý pohyb budú akoby chytené do pasce a budú viac pôsobiť depresívne, čo nemusí vytvárať dobrý prvý dojem pre milióny návštevníkov areálu v roku 2012. Preto je potrebné tento architektonický „ostrov" urobiť príťažlivejším, vzrušujúcejším a prilákať sem nové podniky, obyvateľov i návštevníkov. Správa tiež predpokladá zvýšenie nájomného a zásahy proti nelegálnemu parkovaniu.
Práce na projekte by mali začať tento rok v lete a ich ukončenie sa predpokladá koncom budúceho roka.
Začiatkom februára (2010) bol dokončený tisíci dom v olympijskej dedine v rámci projektu za jednu miliardu libier. Teraz sú konštrukčne pripravené tri z jedenástich obytných pozemkov na východnom okraji olympijského parku s takmer 3000 stavebnými robotníkmi na stavenisku. Do začiatku roka 2012 sídlisko financované z peňazí daňových poplatníkov sa bude skladať z 2800 domov a bytov.
40-hektárový komplex olympijskej dediny bude o polovicu menší ako pred štyrmi rokmi v Pekingu, ale je projektovaný tak, aby bola čo najviac využitá podlahová plocha. Športovci budú ubytovaní v dvoj, štvor- až šesť spálňových apartmánoch s nie viac ako dvoma dvojlôžkovými izbami o rozmeroch najmenej 12 m2. Športovci sa budú stravovať v spoločných jedálňach. V každom bloku sa budú nachádzať výdajné automaty a okolo parku sa budú môcť prevážať na elektrických buginách. Pre relax športovcov tu budú zriadené herne, televízne miestnosti a kybernetické kaviarne.
Začiatkom tohto roka (2010) boli verejnosti predstavené plány transformácie centra olympiády do londýnskeho nového urbanistického parku najväčšieho za storočie. Visiace záhrady vzoru vtáčej klietky, stromové aleje a dlhá cyklotrasa tvoria jadro projektu za 200 miliónov libier. V čase otvorenia hier navrhuje ODA (Olympic Delivery Authority) v Stratforde 250 akrov zelene vysadením 4000 polourastených stromov a 300 tisíc mokraďových rastlín. Zavesené či visiace záhrady budú vytvorené z rastlín, kríkov a lúk 30 stôp nad zemou. Ich súčasťou bude peší most spájajúci centrum mesta Stratford s jeho vodným centrom, ktoré majú formovať bránu hlavného prístupu do centra olympijských hier.
Čo som z toho všetkého pri včerajšej návšteve Stratfordu videla na vlastné oči? Nie veľa.
Cestou vo vlaku som si najprv všímala mnoho zamestnancov olympijskej dediny oblečených od hlavy až po päty v rovnakých rovnošatách. Prvé, čo som si po výstupe z vlaku uvedomila, bolo, že všade sú nielen pracovníci security, po zuby ozbrojení policajti (veľké „búchačky" v rukách, po bokoch pištole), ale aj početní navigátori sediaci v strategických bodoch na vyvýšených miestach.
Východ z metra relatívne husto špalierovali pracovníci, ktorí ľudí pri akomkoľvek zastavení oslovovali, čo potrebujú a hneď ich aj vyzývali pohnúť sa ďalej a nebrzdiť prúd davu.
Prvé, čo padne človeku do očí, keď opustí metro, je obrovské nákupné centrum Westfield - najväčšie nákupné centrum v Európe, v ktorom iba počet pracovníkov je niekoľko tisíc. My sme sem však nešli za nákupmi, napriek tomu sme si toto centrum prešli. Keď sme sa pred cestou zaujímali, či sa budeme môcť dostať do olympijskej dediny, dozvedeli sme sa, že iba s platnou vstupenkou na športy, ktoré sa tu usporadúvajú. Naša vstupenka do Wembly tu neplatila. Pred zahájením hier však bola možnosť dostať do centra olympiády online rezerváciou vstupeniek prostredníctvom turistického autobusu. Počet týchto vstupeniek však bol veľmi obmedzený.
Prostredníctvom jednej sociálnej siete sme sa však dozvedeli, že z Westfieldu je na olympijskú dedinu celkom pekný výhľad. Tak sme to miesto išli hľadať. Našli sme ho a urobili niekoľko záberov.
Avšak to nebolo celkom to, čo som čakala. Jeden zo sekuriťákov nám poradil ísť do iného shopping centra, vraj odtiaľ je lepšie vidieť. Tak sme sa pobrali ho hľadať. Tam už bolo veľa ľudí v dlhočiznom rade. Vstupenkou na výhľadňu bol príspevok na charitu. Odtiaľ bolo vidieť trošku viac, ale iba cez sklo, takže fotografie opäť nie sú najlepšie (a tiež preto, lebo - ako inak by mohlo byť v Londýne - pršalo). Napriek tomu sme boli spokojní, že nateraz sme videli aspoň voľačo.
Cestou späť na metro som predsa len niečo zaujímavé z toho, čo som pred dvomi rokmi čítala, na vlastné oči pred sebou uvidela - líniu titánových listov. No musím priznať, že som z nej bola trošku rozčarovaná. Aj na priloženom novinovom obrázku, aj na mojej fotografii pôsobia tieto kovové listy oveľa teplejšie a príjemnejšie ako v skutočnosti. Možno vyniknú za pekného slnečného počasia, možno je veľmi pôsobivý ich pohyb vo vetre, ale ich farebnosť prenikala ku mne dažďom príliš chladivo.
Pre porovnanie uvádzam aj publikovaný projektový obrázok z roku 2010.
Bližšie pozri na: http://www.standard.co.uk/news/stratford-goes-for-gold-with-3m-olympic-sculpture-to-lift-image-6725419.html
Ostatné unikáty budem mať možnosť vidieť až koncom augusta na paralympiáde, pretože tam už máme zakúpené lístky priamo do olympijskej dediny. Už sa veľmi teším.
Použité materiály:
Beard, Mattew - Bloomfield, Ruth: Olympic village sprints ahead. In: London Evening Standard, Thursday 4 February 2010, s.18. (Znenie toho istého článku pod iným názvom nájdete tu.)
Lydall, Ross: Stratford, the new Manhattan. In: London Evening Standard, Friday 19 March 2010, s.26. (Ten istý článok s trochu pozmeneným názvom nájdete tu.)
Beard, Matthew: Glimps of the Olympic gardens. In: London Evening Standard, Friday 26 January 2010.
Bloomfield, Ruth: Stratford goes for gold with £3m metal leaves that´s way in breze. In: London Evening Standard, Thursday 18. February 2010.
Moje články s tematikou olympiády:
Stručne o londýnskej hromadnej doprave nielen v čase olympiády
